Ame no namida - 1.časť ~ Začiatok všetkého

4. února 2015 v 22:06 |  Dielové

Ame no namida - 1.časť ~ Začiatok všetkého



~"Ak mám povedať pravdu,nikdy som nemala záujem o chlapca,vždy som nimi opovrhovala aký sú namyslený,drsný a hlavne neslušný. Bojím sa,mám plnú hlavu myšlienok,pretože sa sťahujem do Tokia. Žila som predtým v Sagamihare,lenže moji rodičia sa opäť zobrali a ja budem mať nového súrodenca. Ak to bude chlapec je to riadny problém,totiž nechcem mať žiadného chalana vedľa seba ani nič podobné." Premýšľala som v aute,ktorý smeroval do Tokia. O niekoľko hodín som vystúpila z auta. Pred sebou som videla veľké mesto,preplneným ľudmi. Kráčala som po cestičke,ktorá smerovala do veľkého domiska. Keď moja mama zaklopala Otec nás privítal a pozval nás ďalej. Ten dom nebol len veľký ale aj krásny,bol dosť moderný a to sa mi páčilo. Objal ma a ja som ho objala tiež. "Ak mám povedať pravdu je to prvýkrát čo vidím svôjho otca,a to mám 17 rokov." premýšľala som. Kráčala som po schodoch otvorila som dvere z nápisom Hina-chan. Videla som krásnú ružovú posteľ,zrkadlo,veľkú skriňu plnú šiat a bielu záclonu. "To všetko je pekné,ale ja mám rada tmavé farby." pomyslela som si. "No nič,pozriem sa na ostatné izby." Rozkázala som si. Otvorila som dvere vedľa mojich z nápisom Mar. Čierna izba,ktorá mala tmavé farby. V očiach sa mi pričarovali iskry a až potom mi došlo.. "Ten súrodenec bude môj brat!" Chytila som sa za hlavu a začala kričať. "Dcérka si v poriadku?" kráčala mama po schodoch a spýtala sa ma. "Áno,všetko je v poriadku." odpovedala som. Chytila ma za chrbát a viezla ma dole po schodoch. "Hina,dnes tvôj brat príde z výletu,mohla by si ho vyzdvihnúť?" spýtal sa ma otec. V hlave som mala veľké nervy:"Ja a čakať chlapca?? Ha?" divila som sa. "Uhm,jasné prečo nie?" krivo som sa usmiala a súhlasila. "Zavolám ti taxi a odvezie ťa do školy,do školy do ktorej budeš chodiť aj ty." povedal Otec. "Super aspoň jedna pozitívna vec." pomyslela som si. ...--- Sedela som v taxíku,ktorý ma viezol do neznámej školy,cesta nebola dlhá,no ja som bola preplnená otázkami. Vystúpila som z taxíka a pozrela na veľkú školu. Povedala som si Wau,no bolo tam veľa ľudí. Zastála som si pred bránu a čakala autobus...

__

~Prišiel školský autobus a školáci len tak z neho vystupovaly,boli ako splašené stádo. "Huh? Všetci vystúpili a on nikde? Však mu bolo povedané že prídem nie?" Divila som sa a tak som šla do autobusu. Stúpila som na schod keď do mňa niekto narazil.

Pozrela som sa mu rovno do tváre. Pozerala som sa mu priamo do očí a tak som si povedala. "Prvý chlapec,ktorý je pri mne blízko." Pozerala som sa ďalej a ani som sa nehla. Áno,pozerala som sa do jeho očí,ktoré sa leskli v tých mojich. Vlasy sa mu ligotali od slnka,ktoré jasne žiarilo. Bolo to vážne na pár sekúnd,no ja som si všimla toho až toľko. ."Prepáč." povedal mi a šiel ďalej. Ja som tam len ostala stáť a pozerala som sa na neho. Vzpamätala som sa a rýchlo som ho šla hľadať. "Mar! Si tu niekde?" Zakričala som a začala utekať po škole. Trvalo mi 10 minút kým som obehla celú školu no on nikde,vybrala som sa domov. Po ceste som videla toho chlapca,ktorý do mňa narazil. "A-Ahoj." Prihovorila som sa k nemu,len tak to zo mňa vyletelo. Aj po niekoľkých minútach mi neodpovedal ani bé. Schválne som šla bližšie a videla som,že má sluchátka. "To je ale trapas! Prvýkrát sa prihovorím chlapcovi a on ma ignoruje,ale keď tak rozmýšľam môj otec je tiež chlap,nie?" Divila som sa a chytila za hlavu. "Ale predsa on je otec! Jeho musím objímnúť." povedala som. Chlapec zastal a otočil sa smerom ku mne. Keď sa na mňa pozrel mala som zimomriavky a čakala som čo chce. "Baví ťa sa rozprávať sama zo sebou?" spýtal sa ma chladne. Začala som premýšľať:"A vážne vypadám ako idiot,keď sa rozprávam po ceste sama,ale dačo mi tu nehrá!" .. "Zrazu moje rozprávanie počuješ ale môj pozdrav nie? Čo si ty za človeka?" spýtala som sa. "Tvôj brat." odpovedal. "P-Počka-Čo-Nie-A-Le." začala som koktať a diviť sa. "Čo? Nemáš slov?" pozrel sa na mňa. Strašne som sa hambila že prvý chlapec,ktorý sa mi trochu zapáčil bol môj brat. "Poď ideme domov." povedal mi a išiel ďalej.

~Otvorila som dvere,nahnevane som išla do svojej izby zavrela som sa a ľahla na posteľ. Jemne som bjala vankúš a moje srdce strašne bilo. "Čo to je? Mám nejakú poruchu v srdci alebo čo? .. Aha chápem je to tým,že za jednu úbohu hodinku sa stalo až toľko." rozmýšľala som. Ruky som si dala preč z vankúša a stala z posteľe. Otvorila som dvere zišla dole po schodoch a išla som sa najesť. "Som prvýkrát v tomto dome a stalo sa toľko veľa,moji rodičia sa chovajú ako keby tu žili už od toho ako sa narodily. Počkať.. Ja tiež." rozmýšľala som. Mama ku mne prišla a podala mi uterák. "Odnes prosím toto Marovi dobre?!" povedala mi. .. Zaklopala som na dvere. Vošla som dnu a všade bola para,nevidela som nič. "T-Tu máš uterák." povedala som. Bola taká veľká para,že som vážne nič nevidela. "Poď bližšie." povedal Mar. To bolo jediné čo som počula. Išla som .. Pozerala som sa dopredu a následovala jeho hlas. Keď som videla jeho tvár,bol v uteráku trochu som sa začervenala a radšej som sa na neho nepozerala zavrela som oči a chcela som podať uterák. "Tu má-Ani som nestihla dopovedať a pošmýkla som sa a padala som aj z uterákom. Otvorila som oči a videla som to znova.. A tento krát omnoho bližšie jeho oči,ktoré sa na mňa vystrašene pozerali. Boli sme pri sebe tak blízko,že sa skoro naše ústa spojili. (Pre mňa to bolo dosť blízko) Obaja sme nevnímali a pozerali sa na seba.


Ďakujem za prečítanie 1.časti .. Dúfam,že sa vám páčila .. prosím ohodnodte a okomentujte ďakujem ^^


 

13 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Mayu Mayu | 4. února 2015 v 22:27 | Reagovat

Omg O_O krásne
ako pozerám nemáš ani toľko chýb no asi  tam nemáš žiadne pekné prosím urob ďalší :-D  :-D  :-D  :-)  :-)  :-)

2 Tomoko Tomoko | 4. února 2015 v 22:27 | Reagovat

Zbožňujem tvoje obrázky :3 Vyzerá to zaujímavo :) len tak ďalej, len opraviť chyby ^^

3 Yuuki Yuuki | 4. února 2015 v 22:28 | Reagovat

Sladké. :3 Ale teším sa ako to bude pokračovať. :D

4 Shieru-chan Shieru-chan | 4. února 2015 v 22:33 | Reagovat

Luxus moc se mi to líbí..doufám že brzy bude další

5 Mayu-chan Mayu-chan | Web | 5. února 2015 v 8:41 | Reagovat

Ohohoo, super :3 Zajímá mě jak to dopadne :3

6 Rin Rin | 5. února 2015 v 16:02 | Reagovat

Super milujem tvoje poviedky. Vždy sú take zaujmavé a napínavé. Proste vždy sú super a vždy iné. Akeď si myslím že to už viacej napínavé byť nemôže vždy to urobíš ešte napínavejšie. No proste jedným slovom "úžastné" :-)

7 Shikori-chan Shikori-chan | 5. února 2015 v 18:02 | Reagovat

Kedy bude pokračovanie T.T pozeram sem každych 5 minut... inak asi zatial naj pribeh (aspon podla mna)...^.^ :-)

8 Iza_san Iza_san | 5. února 2015 v 20:52 | Reagovat

Všetkým vám ďakujem ^^ Shikori-chan už je hotová 2.časť ☺

9 Suzi-Chan Suzi-Chan | 6. února 2015 v 18:51 | Reagovat

Moc pěkné :3 Sice nesnáším slaďáky, ale toto se mi vyjímečně líbí :D
PS: ty chybky by to opravit potřebovalo :D

10 Maca-chan Maca-chan | E-mail | 6. února 2015 v 19:04 | Reagovat

Woow, vážne skvelé. Tvoje obrázky a ten text to je niečo super. A už sa teším na 2 časť :-)

11 Tohru- Tohru- | E-mail | Web | 6. února 2015 v 22:51 | Reagovat

Moc hezké :3 ... Teším sa na ďalšiu kapitolu *w*

12 §-Death_Misa*Note- §-Death_Misa*Note- | 8. února 2015 v 14:36 | Reagovat

Táto časť nezačala bohvie ako... :D No idem na druhú a uvidím. :33

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.