Duben 2015

Ai to Itami - 4.časť - Karaoke

30. dubna 2015 v 16:06 | Iza |  Dielové

4.časť- Karaoke


~"Vieš ako to zistiť? ... Ak sa ti stou osobou niečo stane... buší ti srdce... ak si pri nej bije ti silnejšie.. proste všetko čo povie a každým krokom,keď je pri tebe sa iba znervoznuješ...je to tak?" Spýtal sa ma. "Nie!" Necítim sa tak!" Zakričala som.. "Tak... mi povec....
..jemne ma chytil za pás... a spojil naše pery..."Ešte stále si niesi istá?" Spýtal sa ma. ....nemala som slov.. som vážne blbá povedať chlapcovi,že mi bije pri ňom srdce... ...Za tie celé roky som ho nenávidela...a vraj ho milujem? ....nemôže to byť pravda...ja sa mu i tak chcem pomstiť!-"Šikanoval som Ryua." Sayuri si spomenula na Hayatové slová. "Hayate ma šikanoval...takže som prestal byť obľúbený a dievky mi rozprávali,že mám umrieť....pochopil som ťa ako ti bolo vtedy,takže by si mala chápať ako som natom teraz ja a ako si ty...vraj ma nenávidíš ale tvoje srdce mi hovorí niečo iné...nemám ti nato čo povedať...pretože som sa s Hayatom potom skamarátil.... a povedal som mu,že som tebe robil to isté.A ja som na teba tak myslel... ako ti to vynahradím a či mám právo ží žiť keď som ti robil takú hambu,šikanoval a ničil ti veci. Chápem si dievča takže si to brala úplne inak...ale ja som sa pozeral do budúcnosti a veril som,že ak sa stretneme budeš mať už väčší rozum a dúfam som,že si sa z toho už dávno vytiahla... ale ty v tej minulosti stále pláveš...ale kedže som tu...človek,ktorý bol tiež šikanovaný pomôžem ti dostať sa do prítomnosti...pomôžem ti spoznať svoje vlastné city...ako som to nakoniec zistil ja." Povedal.


~"Sayuri! Si v poriadku?" Spýtala sa ma Sa-chan. "Áno som. Prosím nerob si o mňa starosti čakám tu na Ryua...ideme domov." Povedala som. "Počúvaj Sayuri,neklame ťa?" Spýtala sa Sa-chan. "A v čom?" Divila som sa. "No vo vašom vzťahu." Divila sa Sa-chan ešte viac než ja. Ou,zabudla som...teraz si naša celá škola myslí,že spolu chodíme. "Nechodí-"Som tu." Zakričal Ryu a skočil mi do reči. "Ryu." Povedala Sa-chan. "hm?" Spýtal sa Ryu. Sa-chan odvrátila hlavou a odišla preč. "No poď." Povedal Ryu a prehodil si ma cez plece. "Si snáď sprostý?!" Zakričala som. "Prečo?!" Divil sa. "Polož ma! Viem chodiť aj sama." Povedala som. Ryu si vzdychol a položil ma. Urobila som krok. "No vid-"Pozor!" Zakričal a prichytil ma. "Nie,nevidím." Povedal Ryu a chytil ma. "Prehoď si ruku okolo pásu ruku a tak ťa odprevadím." Povedal. ...Kedže vie,že mi pri ňom bije srdce prečo ma núti robiť takéto veci?" Divila som sa. *///* ------"Už sme tu"...nejak som išla do svojej izby a ľahla na posteľ. Všetko je iné. Zrazu som sním až príliš často...už vieme o sebe skoro všetko...sme populárny na celej škole...ale stále nerozumiem svojím pocitom...uzavrela som svoje pocity až tak veľmi,že ani nerozpoznám čo je to láska.....milovať niekoho..bozkávať sa sním...držať ho....ležať s ním...a žiť krásny život so svojou druhou polovičkou...rozprávky,ktorým veria deti,nie?....no mne pripadá,že získať si lásku nie je také ľahké ako sa zaľúbiť...trpieť len preto,že ho vidíš s inou...a nakoniec byť odkopnutá...no nie,Sam? [Sam je jej bývaly,ktorý ju odkopol] ... Zaujímalo by ma či Ryu tiež pozná takéto pocity... Ale akoto,že som to nespoznala? Však som už bola zamilovaná tak prečo? ... alebo mi v tom stále bráni tá nenávisť?... "Sayuri!!!!!!!" Kričala mama. "Mami?" Spýtala som sa. Prišla do mojej izby. "Zlatko,prepáč ale ideme s tvojím otcom do práve na týždeň...Budeš musieť ostať pri našich známych." Povedala mi. "Uhm to nie je problém." Povedala som. Toto robia vždy...vždy sú zaneprázdnení prácou a mňa len tak nechajú...ale už som zvyknutá. Ale problém mi robí,že naša rodina býva ďaleko a tak ma dávajú k ich známych alebo ku kamarátom a vždy je to niekto iný...no mne to problém nerobí...ale vadí mi,že som s niektorými nevychádzala. "Ježiš a čo máš z nohou?" Spýtala sa ma. "Neboj sa nie je to nič vážne." Povedala som. Pobozkala ma na čelo. "Tak sa maj! Za chvíľku pre teba príde." Povedala mi. "A kto?" Divila som sa. "Z jeho mamou som veľmi dobrá kamarátka,neboj sa bude ti tam dobre." Povedala. "Aha...takže to je chlapec. A koľko má asi?" Spýtala som sa. "Nepamätám si ale keď som ho videla na posledy mal 13rokov." Povedala. "Aha a kedy naposledy?" Spýtala som sa. "Neviem,no ja idem." Povedala. "Ahoj!" Zakričala som. Mama išla dole schodmi a zavrela dvere. "Ďakujem krásne." Zakričala som. "A začo vám ďakujem?! Že sa o mňa ako o dcéru nezaujímate! Aôe mne je to jedno!" Zakričala som. Aj keď ma nikto nepočul musela som si vybiť nervy. "Som hrozná!...Som sprostá! Som hlúpa! Blbá! Aj keď to ma istý význam je mi to jedno!" Zakričala som a začala som sa chychotať. *klop* "Pche už klope som zvedavá aké decko mi prišlo zaklopať!" Zakričala som a začala som sa povyšovať. Otvorila som dvere. "Aha takže táto Koshita." Povedal a usmial sa.
"R-Ryu?!!!!!!!!!!!!!!"Zakričala som. "Uf~ už som sa zľakol,že nejaké 13ročné decko." Povedal Ryu. "Ty si sa zľakol?! Ja som sa zľakla" Spýtala som sa. "To je jedno čo noha?" Spýtal sa ma. "Už mi je lepšie." Odpovedala som. "Dnes prespíme u teba." Povedal. "Čože? Len mi dvaja?" Spýtala som sa. "Naši išli pre sestru." Povedal. "Ty máš sestru?" Divila som sa. "Hej,má 26 rokov." Povedal. "Ten pocit,keď sa to dozvediem až po 15 rokoch." Rozčúlila som sa. "A prečo išli pre ňu? A kde?" Spýtala som sa. "Preč." Povedal. "Ale kde!" Zakričala som. "Ďaleko." Povedal. "Agh!!" Zakričala som. "Hahahaah,ale nie...dneska sa stala mamou." Povedal Ryu. "Takže mamou..." Povedala som a začervenala som sa. "Je to dievča." Povedal Ryu. "To je milé....a prečo "Ďaleko"?" Divila som sa. "Pred 5rokmi sa odťahovala so svojím manželom...Nedala nám o sebe ani nič vedieť.. a včera nám dala vedieť,že je tehotná a je v nemocnici.Moji rodičia ako šialený hr hr za ňou a ani ich netrápilo,že sa o nich doteraz ani nezaujímala....ja som mal ísť ale nešiel som...bol som štatsný lebo svoju sestru nenávidím a tvoja Mamina nám dala o tebe vedieť ták a teraz som tu." Povedal Ryu. ♫♫Cilling,,,cilling♫♫♫ "Haló?" Spýtal sa Ryu a zdvihol mobil. "Aha....no fajn....dobre..... rozumiem....čau." Hovoril Ryu. "Čo sa deje?" Spýtala som sa. "Obleč sa...ideme zase na Karaoke." Povedal Ryu. "A ja tam zase budem len stáť atd." Povedala som. "Budú tam aj chlapci." Povedal Ryu. "Ale veď....(v sebe:Ale veď vieš že ..chcem...teba?) nič poďme." Povedala som.



~"Takááá nudááá." Kričala som cez ulicú. "Aká nuda?! Ten Hayato nás opil!" Zakričal Ryu. Opitý sme sa držali a padali sme na seba. "Nudááá ja som chcela viac!" Zakričala som. "Poď spať." Kričal Ryu. "Niee ja chcem ešte." Zakričala som. Ani som si neuvedomovala čo robím...ale mala som dobrú náladu. "Vieš čo?" Spýtal sa ma Ryu. "Nie neviem!" Zakričala som. "Ľúbim ťa!" Zakričal Ryu. "Veď aj ja tebá!" Zakričala som. Čože? On ma ľúúbi?....."No ták otvor dvere!!!" Zakričal Ryu. "Hnééď!" Zakričala som. Hneď ako som otvorila dvere ma Ryu stiahol do bytu a zavrel dvere. Oprel ma o stenu a začal ma chytať okolo pásu. Jemne mi chytil zadok a pritlačil sa ku mne...Ani som nebola prekvapená kedže som bola opitá. Priputál sa ku mne a zaľúbene sme sa na seba pozerali.

Pokračovanie na budúce


Ai to Itami - 3.časť - Moje pravé city

20. dubna 2015 v 18:11 | Iza |  Dielové

3.časť - Moje pravé city


~ "Roztoč fľašu." Povedal Hayate a podal ju Ryuovi.---- "Takže Hayato sa pýta Sayuri." Povedal Ryu. "Pravda alebo odvaha?" Spýtal sa Hayato. "Odvaha.." povedala som.. ale mala som si dať asi pravdu. Hayato sa usmial a povedal:"Pobozkajte sa s Ryuom." -- "Čože?!!!!!" Zakričala som. "Pobozkaj Ryua však spolu chodíte,nie?" spýtal sa Hayate. "Ale Sayuri to nerada robí na verejnosti." Povedal Ryu. .... "Urobím to." Povedala som. Ryu sa na mňa pozrel. Zobrala som ho za ruku a smerovala na WC. Prišli sme späť. "Ou! Ryu si celý červený!" Povedal Hayate. "Krútim flašu." Povedala Nanaji. (jedna z tých dievok) "Dávam Ryuovi." Povedala Nanaji. "Odvahu." Povedal Ryu. "Pobozkaj ma." Povedala Nanaji. "Huh?" Divila som sa. Ryu vypúlil oči ale nakoniec sa priblížil k nej. Ja som len čakala.. až nakoniec som potiahla Ryua naspäť. "Prosím my už musíme ísť." Povedala som a odišli sme. "Prečo si ma odtiahla?" Spýtal sa Ryu. "Aby to vypadalo,že sme spolu chodili,no aby to vypadalo,že žiarlím." Povedala som. "Hayate niečo tušil." Povedal Ryu. "Tušil?" Nerozumela som. "Lebo ak by si ma pobozkala urobila by si pred nimi. A ty si ma len zobrala na wc aby to vyzeralo,že sme sa pobozkali a my sme tam len chvíľu postáli." Povedal Ryu. "A čo? Snáď si chcel aby som ťa vážne pobozkala?" Spýtala som sa a začervenala. "Nie! FUJ!" Povedal Ryu. V hrudi som cítila hroznú bolesť... fuj? .. tak hrozne ma to tlačilo na hrudi....ale.. vlastne je to normálne nie? Len sa mi vracajú spomienky zo základky. "Ty.. vieš Ryu...Ja som nezabudla čo si urobil na základnej škole. Ale teraz si na strednej úplne iný...ako vymenený viac-menej. Lebo niektoré veci sa opakujú. Ale povedz mi len jedno. Prečo ja?" Spýtala som sa. "Ách! Ty stále rozoberáš tie staré veci?" Spýtal sa ma. "Áno! ... Prečo ti nevadí keď ti hrám priateľku? Ale ak sa máme držať alebo niečo také tak fuj?" Spýtala som sa. "Lebo ťa! ľú...nenávidím!" Povedal Ryu. "Tak keď ma nenávidíš,prečo so mnou tráviš čas?" Spýtala som sa. "Prečo mi dávaš také otázky? Len ťa využívam!" Povedal Ryu. "Fajn!" Povedala som a odišla. "Ách.." Povedal Ryu a chytil si krk.


~"On je hrozný!" Kričala som hneď po ránu. "Proste nenormálny! ... Prajem si aby sa v mojom živote nikdy neukázal!!!" ...---"Dobré~ Ráno~!!" Kričal Hayate,ktorý ma čakal pred školou. "Dobré ráno. "Ty sem chodíš?!" Spýtala som sa. "Však sme spolu v triede." Povedal mi. "Ja som si to ani nevšimla...." Pomyslela som si. "Prepáč." Povedala som. ... "Dobré ráno!" Vykríkla na mňa Sa-chan. "Dobré!" Zakričala som jej a prikývla. "Sayuri! Sayuri! Sayuri! Ja som taká štastná! Včera som začala chodiť s Kinom!" Zakričala. "Ohm. Gratulujem." Povedala som. "Ináč..už celá škola vie,že chodíš s Ryuom! Wau si rýchla! Nevedela som,že sa do neho zaľúbíš." Povedala Sa-chan. "Čo?" Vykríkla som. Medzitým ma zatiahol za ruku Hayate. "Mohol by som sa stebou porozprávať?" Spýtal sa ma. "Ale ja nemám čas!" Vykríkla som a chcela som sa porozprávať s Sa-chan. "Viem o tvojej minulosti." Povedal Hayate. "Huh?! T-To ako?" Divila som sa. "Viem všetko od Ryua..." Povedal Hayate. "Ale.." Nemala som slov. "Povedal mi to,lebo potom ako si odišla ty zo základnej školy som prišiel ja. Stal som sa obľúbeným a začal som šikanovať Ryua." Povedal Hayate. "Šikanovať?" Spýtala som sa. "Áno. Je to vážne sranda." Povedal Hayate. "A viem,že váš vzťah nie je pravý..Takže buď v kľude..." Povedal a usmial sa. "Ty..." Povedala som vážným hlasom. "Ja? Oh! Ryu v 5.ročníku aj plakal! Tak som sa smial." Povedal. "Si strašný!" Povedala som a išla preč. "Takže teraz chápem Ryua... on to už dávno prekonal.. preto ... sa ku mne chová inak." Povedala som. "Musím sa mu ísť ospra-skĺzla som dole po schodoch....
-
"Kde som? Ošetrovňa?" Divila som sa. Po chvíľke som vstala. "A-Au!" Zakričala som. "Nemáš nič vážne.." Povedal Ryu.
"Ryu! A ty sa tu odkiaľ bereš?" Divila som sa. "Potom čo si sa kotúľala dole som sa začal smiať ale ty si odpadla. -_- tak som ťa preniesol do ošetrovne a zavolal sestričku." Povedal. "Aha.. Ďakujem." Povedala som. "No a teraz to je vážne. Všetci ma videli ako som ťa držal. Takže už je celá škola predsvedčená,že spolu chodíme." Povedal Ryu. "A to im kto povedal?" Spýtala som sa. "Hayate." Povedal Ryu. "Ale..to je už jedno aspoň ma nebudú otravovať...Ináč mám ťa na starosť." Povedal Ryu. "Na starosť?" Divila som sa. "Mám na teba dávať pozor." Povedal Ryu. "Nie! Nemusíš!" Povedala som. "Aspoň za mnou nebudú chodiť." Povedal Ryu. "Prečo si myslíš,že ťa budú dievky otravovať?" Spýtala som sa ho. "Nemyslím si to. Je to tak. Keď spím fotia ma. Keď som na streche sledujú ma. Proste nemám pokoj." povedal Ryu. "A máš len udretú nohu vďaka bohu." povedal Ryu. "Vďaka bohu?" divila som sa. "Ale... nebude to zadarmo." Povedal Ryu. "Zadarmo?" Divila som sa. "Budeš mi to musieť splatiť,tú moju láskavosť." Povedal Ryu. "Ryu!" Zakričala som. "Je čas na spánok!" Povedal Ryu. "Spánok! Do riti! (srry za výraz) to len ja som taká sprostá (srry za výraz XD) že som myslela na niečo úchylne." Pomyslela som si. Ale kým som ja premýšľala... nevedela som čo leží vedľa mňa. ...Ách... som z toho na dne všetko sa deje hrozne rýchlo! >.<






~"Už som hore." Povedal. Ignorácia... "Hej!" Zakričal Ryu. "Ty spíš!??" Zakričal. "Čo? Čo? Nespím!" Zakričala som. "Hahahaha." Začal sa smiať. "Koľká je asi hodina?" Spýtal sa ma. "Nemám tušenie." Povedala som. "Sayuri...práve teraz..nemáš pocit..že spolu chodíme vážne?" Spýtal sa ma. "Pocit?" Divila som sa. "ÁÁch! Prepáč! ...z toho spánku hovorím divné veci." Povedal Ryu. ..."Ryu...viem o tom,že si bol šikanovaný." Povedala som. "Čože!? Odkiaľ?!" Spýtal sa ma. "Hayate. Ale teraz...budem stebou schopná komunikovať normálnejšie...lebo už vieš aké je to byť šikanovaný takže ti už nemám čo vracať." Povedala som. Chvíľu bol ticho.. "Takže už ma chápeš." Povedal Ryu. "Hm... No! Nejak ťa chápem!" Povedala som a usmiala sa. "Ale... ty ku mne cítiš len nenávisť,nie?" Spýtal sa ma. "Nenávisť?" Divila som sa. "Áno." Povedal. ...Sklonila som hlavu a povedala:"Za celé tie roky.... som ťa nenávidela.. a nie len teba všetkých,...ale ako som prišla na strednú ... nemyslím si,že si zaslúžiš... takže do mojich citoch k tebe už nepatrí len nenávisť! Mám ťa aj o niečo radšej....Ale...nechápem prečo mi tak silno bije srdce,keď som stebou...,proste nechce prestať! ...
"Takže... mýlil som sa.. necítiš ku mne nenávisť... ale lásku?" Spýtal sa ma. "Čo? To,že mi stále bije (každou sekundou búši rýchlejšie) srdce neznamená,že ťa ľ-ľúbim..." Povedala som... "Vieš to naisto?" Spýtal sa ma. "Nie.. ale neľúbim ťa!" Povedala som. "Vieš ako to zistiť? ... Ak sa ti stou osobou niečo stane... buší ti srdce... ak si pri nej bije ti silnejšie.. proste všetko čo povie a každým krokom,keď je pri tebe sa iba znervoznuješ...je to tak?" Spýtal sa ma. "Nie!" Necítim sa tak!" Zakričala som.. "Tak... mi povec....








POKRAČOVANIE NA BUDÚCE -

nie je to o kúsok trochu súche? o.O...


Ai ti Itami - 2.časť - "Pravda"

17. dubna 2015 v 20:12 | Iza |  Dielové

2.časť - "Pravda"



~"R-Ryu I-Imaki... je tento chlapec..?" "T-To nemôže byť.. pravda...ako ho poznám ani by sa mi tak pekne neprihovoril." Povedala som. "Sayuri,Kde si?" Spýtal sa Kin,ktorý ma čakal na schodoch. "Prepáč už idem." Povedala som. ..."Fuj,ja som sa jej dotkol...mi povedal..ale teraz to zobral normálne.. čo ak sa zmenil?" Rozmýšľala som. "Héeéj,Sayuri žiješ?" Spýtal sa ma Kin. "Uhm..som v poriadku." Povedala som. "Odnesiem metlu,ty choj už domov." Povedal Kin. "Vážne? Ďakujem." Povedala som a začala som utekať. "M-Možno ho ešte dobehnem!" Zakričala som. Rozbehla som sa a utekala za ním. A po čase som zastala.."Prečo za ním bežím." divila som sa. Zrazu veľký náraz zozadu,podknutie a spadla som. "A-Au...k-koleno!" Zakričala som. "Po koľkých rokoch asi stretávam Sayuri?" Spýtal sa Ryu opretý o stenu. Postavila som sa s krvavým kolenom. "Tch... ty stým neprestaneš?!" Spýtala som sa. "Bože,však sranda." Povedal a kývol plecom. "Nezmenil si sa..." Povedala som a začala plakať. "To plačeš za to koleno?" Spýtal sa ma. "Nie!" Povedala som. "A tak začo?" Divil sa. Vstala som. A usmiala som sa. "To je už moja vec." povedala som s úsmevom. "A teraz sa zrazu smeješ." Povedal Ryu. Chytila som si ruku a povedala:"Áh..ja som si myslela,že si aspoň trochu dospel. No ty si ešte stále decko." Povedala som. Pozeral sa na mňa. Prišiel ku mne,chytil mi vlasy a ovoňal. "Héj čo robíš?" Spýtala som sa a urobila krok dozadu. Bradu si podoprel rukou. "Hm....dospel som... a mám chuť ťa podpichovať a robiť ty tie veci..lenže ja už nie som decko. Takže ťa budem podpichovať inak..." Povedal a odišiel.

~Slzy mi tiekli a bála som sa... "Nechápem ho ... načo som prišla do tejto školy! Ak stým zase začne nevydržím to tu! Nenávidím ho!" Zakričala som. "Zase budem mať depresiu... zase to bude také ako predtým...
"Myslela som si...aha... som úplný srab,,, nič nedokážem len sa nechávať podpichovať,šikanovať...Moja existencia nemá žiadny význam... Ale potom.. prečo mi ovoňal vlasy? ... ..."AAAghhh!!! Asi sa zbláznim!" Zakričala som. ...--Ráno sa zobudil s otvorenými ústami,s ktorých tečú sliny :D . "Egh! :D musím ísť do školy." zakričala som. --"Dobré ráno." Povedal Kin. "Dobré." povedala som. "Si v poriadku?!" Spýtala sa ma Sa-chan. "Áno..." Povedala som. Chytila som Sa-chan za ruku a všeko jej povedala.. "Takže ten Ryu je ten?!" Zakričala. "Áno." Povedala som. "Taký je pekný! Chcem aby ma šikanoval!" Povedala Sa-chan. "huh?! Šibe ti?!" Spýtala som sa. "Aspoň si ma všimne." Povedala. "Nie si normálna! Vieš čo to znamená byť šikanová?" Spýtala som sa. Ryu ma chytil okolo krku a povedal:"Presne. Sayuri to dobre vie." Vykríkla som. "Nekrič." Povedal. "Ty si jej kamarátka? Nachvíľku si ju pozičiam." Povedal a odniesol ma na strechu. "Zrazu ti nie som fuj?!" Spýtala som sa. "Ale si. Je mi z teba na hnus." Povedal Ryu. "Daj mi tvoje číslo." Povedal. "A prečo by som mala!" Zakričala som. "Lebo ty si jediná na ktorú sa môžem spoľahnúť." Povedal. "Pff.A Akože načo to potrebuješ?" spýtala som sa. "Teraz ti nebudem robiť zle. Nie som decko. Takže prepáč,nechcel som. "Ty si myslíš,že to mi stačí?!.. povedz mi prečo práve ja!?" Spýtala som sa. "Lebo ma nenávidíš." Povedal a usmial sa. "Kurňa...je taký pekný." Pomyslela som si. "Čo sa červenáš. Hádam si sa do mňa nezaľúbila." zasmial sa. "V živote nikdy!" Zakričala som. "Vidíš? Si jediná.ktorú mám. Nenávidíš ma a mne to prospieva. Ak by som chcel nejakú pomoc od dievky,tak jej záleži len na mojom vzhľadu." povedal. "To je dobre,ak by spoznala aký si bol v minulosti,neviem čo by sa stalo." Povedala som. "Ticho buď. -_- Som rád,že ma nenávidíš. Prospieva mi to,pretože od teba budem potrebovať veľa informácií a pomoc." Povedal. "A Ako vieš,že ja chcem!!" Spýtala som sa. Chytil mi kravatu a rozviazal ju. "Čo robíš?" Spýtala som sa a začervenala. "Nebuď zlá. Pochop,že si jediná ktorá mi môže pomôcť." Povedal a zaviazal mi kravatu. "P-Prečo si taký milý?..." Spýtala som sa a začala plakať.. "Ja som milý? Však ťa nútim robiť veci,ktoré nechceš." Povedal. "Nehovorím o tom! (sadla som si na zem) Vždy si mi robil zle.. a teraz sa so mnou normálne rozprávaš a hovoríš mi tu,že som jediná." Povedala som. Prisadol si ku mne. "Prepáč. Bol som ešte dieťa. Ale hlavná je prítomnosť nie?" Spýtal sa ma. "Ale tú mi môžeš zničiť znova!" Zakričala som a plakala. "Nie...pomôžem ti byť populárma." Povedal. "Huh? Čo?" Spýtala som sa. Vytrhol mi mobil. Prezvonil sa cez môj mobil. "Mám tvoje číslo." Povedal. "Počkaj! Ako si to myslel,že budem populárna?!!" Spýtala som sa. "Keď nechceš." Povedal,zasmial sa a odišiel. "Nie! Neodchádzaj!" Zakričala som... Som jediná? .. Srdce mi buší a červenám sa... toto nie je dobré!.

~"Mama! Som doma." Povedala som a išla do svojej izby. "Srdce mi buší na prietrch! ... Čo mám robiť?!" Divila som sa. ♪♪♪Anthem of the lone..♫♫♫ [Zvoní mobil] "Prosím?" Povedala som do telefónu. "Príď o 17:00 do parku! Rýchlo! A obleč sa pekne!" Povedal. "Huh? A kdo si?" Spýtala som sa vystrašene. "Ryu." Povedal a zložil. "On ma pozýva na rande?" Divila som sa. "Hmm... odmietnem ho raz-dva!" Povedala som. O 16:55 som utekala z domu a naschvál som sa obliekla normálne a nie ako na rande. ..Sadnem si na lavičku a čakám. "Fakt si prišla." Povedal Ryu. "Áno prišla." Povedala som. "Každý deň ma volajú kamaráti na Karaoke... a prečo? Vždy zoberú nejaké dievky aby som si nejakú našiel. Takže budeš hrať moju priateľku. Pretože ja nechcem žiadnu a nebude mi vadiť ak ju budeš hrať..Poď ideme." Povedal Ryu. "Som vážne retardovaná,že som si myslela,že je toto rande." pomyslela som si. "A nehovor nič o šikanovaní." Povedal Ryu. "Hmm porozmýšľam." Povedala som namyslene. "Ryu!!!" Kričal Hayate. "Som tu." Povedal nudným hlasom. "Čože? Ty so sebou niekoho máš?" Spýtal sa Hayate. "Jop ale aj ty ich tu máš dosť." Povedal Ryu. "Poďme už." Povedal Hayate. -- "A koľko máš rokov? Máš priateľku?" Spytovali sa dievky. "Idem si sadnúť oproti k vám." Povedal. Pod stolom napísal Sayuri SMS. "Ale prečo odchádzaš?" Spýtala sa dievka a začala sa na neho lepiť. "Čo? Ako ho mám stade dostať?" Rozmýšľala som. "Áno mám priateľku." Povedal Ryu. "Poďme si zahrať flašu!" Povedal Hayate. "Áno!" Zakričala jedna z dievok. "Fľaša je hra v ktorej sa pýtaš pravda alebo odvaha? Flašu rozkrútite a ten na koho ukáže(z časti z ktorej sa pije) padne otázka a on si musí vybrať pravdu alebo odvahu..Ak si vybere pravdu musí sa ten na koho ukázala flaša z dolnej časti dať otázku a on musí pravdivo odpovedať.. ak si vybere odvahu musí niečo urobiť. Chápete?" Spýtal sa Hayato. "Mám zlý pocit..nechcem to hrať." Povedala som. "Prečo? Je to sranda!" Povedal Hayato.. Kývla som plecom. "Dobre točím!" Zakričal Hayato. Fľaša sa točí...točí.... "Á! S-Sayuri? či ako? Pýtaj sa mňa." Povedal Hayato. "Ehm.. pravda alebo odvaha?" spýtala som sa. "P-Pravda!" Zakričal. "Uhm...Vlastne ani nechápem prečo nespievame karaoke ale hráme toto.. hm.. Už si niekoho miloval?" Spýtala som sa. "Nie." Povedal. ... trochu som zvážnela....takéto otázky nie sú dobré. "Roztoč fľašu." Povedal Hayate a podal ju Ryuovi.---- "Takže Hayato sa pýta Sayuri." Povedal Ryu. "Pravda alebo odvaha?" Spýtal sa Hayato. "Odvaha.." povedala som.. ale mala som si dať asi pravdu. Hayato sa usmial a povedal:"Pobozkajte sa s Ryuom."



Pokračovanie na budúce...

vážne neviem či to mám písať.. lebo číta to málo ľudí :/



Ai to Itami - 1.časť - Minulosť

17. dubna 2015 v 11:27 | Iza |  Dielové

1.časť - Minulosť


~"...Na základnej škole až po 5. ročník ma šikanovali. Nazývali ma príšerou... a keď som mala byť s niekým v skupine a mali sme sa držať za ruky odstrčili moju ruku a nazvali ju fuj,držím sa jej... A vlastne prečo? Ryu Imaki... On! ... Bol dosť obľúbený a zástupcom našej triedy. Dievky ho milovali a ako náhle mi povedal: príšera len sa to rozširovalo..Nenávidím tú školu,nie tú triedu. Po nejakých mesiacoch sme sa s rodičmi odsťahovali. Začala som nový život a v tej škole ma prijali úplne normálne. Lenže mala som traumu. Čo ak ma nazvú príšerou? Alebo.. ma odhnusia? Tieto pocity,čo som musela zažívať Ryuovi nikdy neodpustím! ...Až po 9.ročník som bola v depresií a mala som traumu. Niekoľkých chlapcov som odmietla,pretože som sa bála otázky: Ako ti bolo v tej škole? ... A keď som bola v nejakom vzťahu nechcela som sa držať za ruky.. bála som sa... takže som bola niekoľko krát odkopnutá.. a preto som sa rozhodla vrátiť do rodného mesta..Pôjdem na strednú školu... a počítam s tým,že tam bude niekto zo základnej školy.. nie len že sa budem snažiť prekonať traumu ale aj im to vrátim. Viem som úplné psycho ale.. snážim sa,nechcem stým žiť celý život..Základná škola.. ma poznamenala na celý život."

~"Sa-chan!" Zakričala som. "Á,Sayuri." Povedala mi. "Tiež si prišla na túto školu?" Spýtala sa ma. "Áno." Povedala som... Sa-chan je moja kamarátka z 9. ročníka ..takže ona nie je z tohto mesta ale z mesta do ktorého sme sa odsťahovali s rodičmi. "A prečo tu len tak stojíš?" Spýtala som sa jej. "Čakám tu na jedného chlapca." Povedala Sa-chan. "Ty s niekým chodíš? Však len pred týždňom sme nastúpili do školy." Divila som sa.
"Nie,Nie.. tento chlapec je vážne pekný :3. Takže sa snažím aby sa na mňa aspoň pozrel! Ale stačí mi,že len prejde popri mne." Povedala Sa-chan. (Sari .. naše meno je dosť podobné. Ale Sari je moja dobrá kamarátka takže tam pridávam príponu -chan a ri vynechám.) "Počkám tu stebou." Povedala som. "Ináč,Sayuri ten chlapec sa volá tiež Ryu." Povedala mi. (Sa-chan je jediná,ktorej som povedala o tom čo bolo na základnej škole.) "Huh?" Divila som sa.
Začervenala som sa. "To nie je Ryu! .. Ryu bol usmievavý a zo všetkého si robil srandu. Tento je na pohľad Chladný." Povedala som. "To je pravda. Ryu sa nikdy neusmeje ale vraj už s niekým chodí." Povedala Sa-chan. "To je škoda je vážne pekný." Povedala som. "Uhm to je! Vieš koľko dievok odmietol? Asi všetky z tretieho ročníka a to tu je len týždeň!" Povedala Sa-chan. "To je niečo." Povedala som. Keď tak rozmýšľam Ryu je časté meno,ktoré majú chlapci takže to on nemôže byť. A ani sa na neho nepodobá takže na 100% to nie je on! "Poď do triedy." Povedala Sa-chan. Kývla som hlavou a utekala do triedy. Naša trieda má 15 žiakov čo je dosť málo. Ostatné triedy maju nad 20. Naša trieda je aj zlá takže na mňa ani nie som stredom pozornosti. "Sayuri! Pozor!!!" Zakričala Sa-chan. "Čo?-BUM!" Padám dole k zemi. "Prepáč,Sayuri! Nechcel som!" Zakričal Kin a začal sa smiať. "Čo to je? Napustený balón teraz som celá mokrá!" Zakričala som. "Prepáč." Povedal. Smutným pohľadom som vstala a išla preč. "Čo robí?" Spýtal sa. "Neviem." Odpovedala Sa-chan. Kin prišiel k nej a chcel sa jej ospravedlniť. Otočila som sa k nemu a hodila do neho balón. "PFF hahahaha a máš to!" Povedala som. Všetci sa začali smiať. Sa-chan zatvorila dvere a začala balónová bitka. "Žiaci sadnúť!" Prišla profesorka. "Pani profesorka! Pozor!!!!!!!!!!" Zakričala som. A môj balón,ktorý letel náhodou úplnou náhodou letel k profesorke. "K-Koshita!!!!" Zakričala profesorka. "Do riaditeľne!" Zakričala. "ííí." Povedala som a išla do riaditeľne. "Kto kúpil tie balóny?!" Spýtala sa profesorka. Všetci ticho,Kin nakoniec zdvihol ruku. "Do riaditeľne!" Zakričala profesorka. A tak po detskej bitke sme sa dostavili do riaditeľne.Úprimne som mala chuť sa pred ním začať rehotať a válať sa na zemi. "Čo ste zase spravili?" Spýtal sa nás. "Prepáčte! Doniesol som balóny do školy a napustil vodou." Povedal Kin. Riaditeľ bol v kľude no po nejakom čase povedal:"Ách,správate sa ako malé deti. Kin a Koshita budú stále po škole upratovať triedy I.A a I.B." ..."A Prečo ja?! Všetci sa obhadzovali!" Zakričala som. "Chceš upratovať všetci?" Spýtal sa ma. "N-Nie." povedala som a išla do triedy. "Sayuri!! Čo vám povedali?" Spýtala sa Sa-chan. "Uhm,nič také." Povedala som.

~Po škole;"Uff! Máme tu riadny neporiadok." Zakričal Kin. "To áno." Zakričala som. Po upratovaní som išla odniesť metlu a papiere. "Sayuri,nechaj tu metlu a odnes papiere." povedal Kin. "Fajn." Povedala som a išla som s papiermi dole po schodoch. "Je to dosť tažké,nechápem ako nám mohol dať túto prácu." Nervovala som sa. Počujem veľke kroky dole schodmi,ktoré sa len zbližovali. Chlapec utekal dole po schodoch tak rýchlo,že som ledva pozrela,že tam niekto je. Ani nehľadel na cestu iba utekal. "Z cesty!" Zakričal a strčil do mňa. "íah!" Zakričala som a padala dole schodmi. Pozrel sa na mňa.
















"Prepáč,mám na spech." Zakričal. "V poriadku." Povedala som. Prišiel ku mne a pomohol mi zbierať papiere. Pozrel sa na mňa a povedal:
"J-Ja neviem." Povedala som a začervenala som sa. Podal mi papiere a spýtal sa:"Tu máš.. Tvoje meno?" "Sayuri." odpovedala som. "Eh? Sayuri? Asi som ťa našiel." Povedal. "N-Nerozumiem." Povedala som a trochu som sa vyľakala. "Ryu Imaki." Povedal a odišiel. ... "R-Ryu I-Imaki?"

Takže dúfam,že sa vám zapáčila! :D a dúfam,že vás aspoň tošku zaujala ^^



Ai to Itami - úvod

15. dubna 2015 v 21:41 | Iza |  Dielové

Ai to Itami

žáner:romantika,školné prostredie,škola,stredná škola,sex.scény

Hl.postavy: Sayuri Koshita

Príbeh:
Sayuri sa po 4 rokoch vracia do svôjho rodného mesta na strednú školu. A vlastne prečo? Po bolestivých rokoch chce oplatiť svôj dlh,ktorý mala ešte na základnej škole. A Aký to asi je? Ryu Imaki školský idol,ktorý je chladný a ani sa neusmieva ale čo jeho minulosť? Na základnej škole Sayuri šikanoval,týral a ubližoval jej. Sayuri mu to chce všetko oplatiť lenže ako..keď sa dozvie pravdu,ktorá jej nenávisť k nemu okamžite donutí zmiznúť.

stav: DOKONČENÝ

12 z 12+minišpecial

časti:

1.časť - Minulosť
2.časť - Pravda
3.časť - Moje pravé city
4.časť - Karaoke
5.časť - spolubývanie (scény)
6.časť - Unesená (scény)
7.časť - Hayate
8.časť - Ktorý je ten náš vzťah?
9.časť - Klamať sám sebe
10.časť - Čas skutočnej pravdy
11.časť - Pasť (scény)
12.časť - Konečné rozhordnutie (KONIEC)



"Pre teba všetko." - 12.časť

15. dubna 2015 v 20:48 | Iza |  Dielové

12.časť



~"Takže si ťa mám vybojovať nejak takto?" Spýtal sa ma Naoki. Celá som bola červená bol až príliš blízko! ... "Ták?! Odpovedz.." Nakázal mi. Neodpovedala som. Chytil mi dolnú peru a pozrel sa mi rovno do očí. Pripučil ma o stenu (XD) a jemne ma chytil okolo pásu. Pobozkal ma. Sadla som si na neho a ďalej ho bozkávala. Postavil sa. (lol to vyznelo divne) ._. "Takže ty to chceš takto čo?!" Spýtal sa ma. "A-Ako?!" Spýtala som sa ho. "Chceš len moje bozky? Bozkávanie? Alebo moju lásku." Spýtal sa ma. "Eh? Lásku!" Povedala som. "No pravdaže... ja som tvoje srdce už vyhral dávno,že? Len si so mnou zahrávaš aby si vedela čoho som schopný." Povedal. "T-To nie! Moje srdce si nevyhral!" Zakričala som. "Vážne? Tak ti ho môžem vytrhnúť!" Povedal a natiahol ruku. "Prosím prestaň! Správaš sa strašidelne." Povedala som a začala plakať. "Robil som si len srandu a podpichoval ťa." Povedal,usmial sa a pohladkal ma po hlave. "Tch!" Povedala som. Zodvihol ma zo zeme. "Poď ideme do triedy." Povedal Naoki. "Ha? Nechcel si si snáď vybojovať moju lásku?!" Spýtala som sa ho. Trošku vypúlil oči a potom dal diabolský pohľad. .. "Ah prestal som lebo by som prestať už nevedel. Ale ako vidím teba to baví." Povedal. Nenechal ma ani povedať fň a prišiel ku mne. Pobozkal ma a zahryzol mi do dolnej pery. Vydvihol ma a v objatí ma vášnivo bozkával. Bozkávali sme sa navzájom. .. Prečo neprestanem? ..ľahli sme si na žinienku a dával mi dole tričko. Pobozkal ma na brucho. "Sadame! Sadame!" Kričal učiteľ. "Rýchlo som si obliekla tríčko a vyšli sme zo skladu. "Sadame! Čo si tam robila s Naokim?" Zakričal na mňa. "Nič! Pán učiteľ! Pomáhal mi." Povedala som. "V poriadku utekajte do triedy!" Zakričal.


~Cez hodinu mi poslal Naoki poslal papier. "No čo skúsime to?" napísal. Papier som ignorovala. ---Začala som vykrikovať na hodine a vyrušovala som ... "Sadame,ostáva po škole do 17:00!" Zakričal učiteľ. "Hee!? Prečo?!" Spýtala som sa. "Ešte sa pýtaš?! Tvoje správanie je na trojku!" Ztíchla som. "Vôbec neviem prečo to robím." Premýšľala som. Po 6-hodine som išla do jedálne a z jedálne do triedy. Čakal na mňa učiteľ...Ja som v lavici sedela od 14:00 do 17:00 zatiaľ čo si učiteľ robil svoje veci. ..."T-To prší?" Zakričala som. "Áno začalo pršať. Už môžeš ísť domov." Povedal učiteľ. Prezula som sa a išla pred školu. "Šmarjá! neprší ale leje!" Zakričala som. ˇ^ˇ "Tch... keby niekto..niekto." Premýšľala som. "Čo už neprší?" Divila som sa. A keď som sa pozrela pred seba (bola som otočená iným smerom) videla som Naokiho,ktorý držal dáždnik. "N-Naoki?!!" Divila som sa. "Poď." Povedal a strčil ma pod dáždnik. "Pôjdeš zatiaľ ku mne" Povedal Naoki. "K-Ku tebe?!" Vykríkla som. "Áno si mokrá." Povedal mi. "A kde sú vaši?" Spýtala som sa. "Oni su v práci." Chytil ma za ruku a zaviedol k sebe. "Choj do kúpelni okúp sa. Ja ti pripravím nejaké tričko a počkáš kým sa ti veci usušia." Povedal. "Ale-"Žiadne ale! Pršalo dosť veľa a potrebuješ sprchu." Prerušil ma. "Nie." Povedala som. "Nebudem ťa sledovať. Však sa môžeš aj zamknúť." Povedal. Išla som do kúpelne a zavrela. Naoki išiel zatiaľ pripraviť niečo pod zub. Zakričala som z kúpelne,že už vychádzam tak nech ide do inej izby. Na posteli som mala jeho tričko a kraťase. "T-To si mám vážne dať?!" Spýtala som sa. "No však to len zatiaľ." Povedal za dverami. Obliekla som si to. "Môžem?" Spýtal sa. Súhlasila som. Začervenal sa. "Č-Čomu sa tak červenáš?!" Zakričala som. "Ničomu! :D" Povedal. "Jasné.." Povedala som.(irónia)
"Inak to oblečenie ti mám osušiť s fénom:" Spýtal sa ma. "Hahahaha,jasné že nie však mi ho spáliš." povedala som. "Pršalo dosť husto. Bude to trvať dlho. Poď sa navečerať." Povedal. "N-Navečerať? A koľko je hodín?" Spýtala som sa a pozerala na hodiny:"18:00?!!!!!" ... Začal sa smiať. "Jop! Čo keby si tu prespala?" Spýtal sa ma. "N-Nie! Idem domov!" Povedala som. "Hm chceš ísť von takto?" Spýtal sa ma. "N-Nie." Povedala som. Začali sme jesť. "Uhm! Varíš fakt dobre!" Povedala som. "Ďakujem." Poďakoval. Premýšľam nad mojími osobami počas večerania:... Natsume...čo snou je? Prestúpila alebo je chorá? Ona je nevyriešená alebo viem čo snou je a zabudla som...Sata.. chodí s Yukiko. Emma je s Markom.. Shin... Naoki.. a ja ... neviem proste. "Tak ostaneš tu cez noc? Neboj ja budem spať v inej izbe." Povedal. "Ale však tvoji rodičia sú v právi prídu kedykoľvek,nie?" Spýtala som sa. "Oni prídu len zajtra večer." Povedal hrdo. "T-Tak fajn." Povedala som. Išli sme pozerať televízor. Cítila som sa ako keby som bola doma bolo to naozaj zábavné. :3 no rozprávali sme sa o jeho minulosti a ja som mu hovorila tiež. Keď už bolo 19:00 zahrali sme si Playstation 😁 mal super hry tak sme si zahrali.. Hrali sme do 22:00. Išla som do jeho izby a on do obývačky. Som na poschodí je to tu strašidelné. "M-Mám ísť k-k-n-emu?" povedala som si. "Ale tuto je vážne strašidelné!" povedala som. Pomaly som išla dole po schodoch a išla do obývačky. Nebol tam. Kde je?! "J-Ja som tu sama?!" Zakričala som. Išla som prehľadať všetky izby a on nikde. Išla som sa pozreť do mojej izby a on tam vyvalený. "N-Naoki!!!!" Zakričala som. Išla som k nemu zhodila som ho z postele a tresla mu hlavu o zem. "N-Naoki?! Naoki!" Kričala som. "Nie si nejak blízko?!" Spýtal sa ma unavene. "Prečo si tu?!" Spýtala som sa. "Sorry,nie som naučený spať na gauči." Povedal mi. "Aha." Povedala som. "A ináč prečo si ma teraz akože zhodila s postele?!" Spýtal sa ma. "Ehm...no..hľadala som ťa po celom dome. Lebo som sa bála tu byť sama!" Povedala som. On ma ignoroval a ľahol si do postele. Pozerala som sa na neho. "Ešte ako dlho mám čakať kým sa pohneš?!" Spýtal sa ma. "Čo? Nechápem." Povedala som. Ztiahol ma za tričko k sebe a zakryl ma. "N-Naoki?!" Spýtala som sa. *blush* "Spi." Povedal. "Naoki!" Zakričala som. To už zaspal?...Drži má za pas a hlavu ma opretu o môj chrbát.. otočila som sa k nemu.. a zaspala.


~Ráno; "J-Ja ťa zabijem! Prečo si ma k sebe pritiahol?!" Zakričala som a išla som preč z postele. Sadla som si na zem. On vstal a sadol si. "Čo?" Spýtal sa. "Oh,nepáčilo sa ti to?" Spýtal sa. "J-Rozpačitý
"A teraz?" Spýtal sa ma. "Čo teraz?" Spýtala som sa. Pobozkal ma znovu. "P-Prestaň." Povedala som. "Tak prečo sa červenáš?" Spýtal sa. "Nečervenám." Povedala som. Zišiel dole z postele a chytil ma za pás. Pobozkal ma. "Prečo sa nebrániš?" Spýtal sa ma. Pobozkal ma znova a znova. "Dnes sa do školy nejde." Povedal Naoki. "P-Prečo?" Spýtala som sa. "Lebo práve sme spolu začali chodiť." "To povedal kto?" Spýtala som sa. Pozrel sa na mňa. Postavil sa a obliekol. "Ideš niekam?" Spýtala som sa. "Nechápem ťa." Povedal. Začala som sa na neho pozerať divným pohľadom. "Necháš sa bozkávať všetko možné...ale keď začnem konverzáciu s chodením vravíš nie." Povedal. Bola som ticho. "Čau." Povedal. "Kde ideš? Si vo vlastnom dome." Povedala som. "Ach...idem do obyvačky." Povedal. "Hnevá sa?" Divila som sa... Po nejakých minútach som zišla dole po schodoch... išla do obyvačky a oprela sa o stenu. Naoki sa na mňa pozrel.. "A-Ak Rozpačitý chceš... skúsme to." Povedala som po tichu. Naoki prišiel ku mne a nadvihol ma. "Teraz zažiješ lásku." Povedal a pobozkal ma.

KONIEC


Dúfam,že sa vám páčilo zakončenie :/


"Pre teba všetko" - 11.časť

14. dubna 2015 v 20:06 | Iza |  Dielové

11.časť


~Pobozkal ma. "N-Naoki?!!" Zakričala som a odtrhla som sa od neho. "P-Prepáč! T-To ja neviem. Trochu som sa cítil sám a keď som to počul tak som sa neudržal." Povedal. "Uhm.. J-Ja .. Mne prepáč,pretože som bola mimo.. Všetci išli dopredu..len..len ja som vždy pozadu a všetko sa mi rúti."povedala som a začala som plakať. Naoki sa na mňa udivene pozeral a potom ma objal. "N-Naoki?" Spýtala som sa udivene. "S-Súhlasím..Od vtedy ako som sa rozišiel s Natsume tak som ostal na tom istom mieste..."povedal mi... "N-Naoki.. Ty...chodil by si so mnou?" Spýtala som sa. "Asi.. Áno."odpovedal.. "Ale..pobozkal si ma." Povedala som. "uhm." Povedal a pritlačil ma k sebe. Som štastná.. Aspoň niečo sa mi konečne udialo..aj keď to-"takže skúsime to spolu?" Spýtal sa ma Naoki. Srdce mi začálo silnejšie byť.. Znova?., toto srdce už nejakú dobu nezacítilo lásku.. "Naoki"spýtala som sa.. A teraz keď mám možnosť niečo zmeniť v mojom živote.. P-prečo? Prečo neviem povedať áno?.. "P-Prepáč ale... nie." Povedala som a utekala do triedy. Som hrozná! Prečo som povedala nie? Otoč sa! a povedz áno! ... no moje nohy ma nepočúvali.


~"Sata...úprimne myslela som si,že ho ľúbím ale nakoniec je i tak s Yukiko...Shin... môj nevlastný bratranec,ktorý ma miluje... a potom je tu Naoki..Chlapec do ktorého som za zaľúbila...Shin alebo Naoki?" Premýšľala som cez hodinu. Otáčala som hlavou a bola v depresií.. "Čo mám robiť...Uhm! Mám nápad." Povedala som si a cez prestávku som zavolala Shina a Naokiho na strechu. .."T-Tak? Prečo si ma zavolala,Hime?" Spýtal sa Shin. "Tiež to chcem vedieť,Sadame." Povedal Naoki. "Uhm..vieš.. Vy dvaja.. ste sa mi vyznali." Povedala som. "Vyznali?...Ja som sa jej vyznal?" premýšľal Naoki. "Počkať! Shin ťa chce?!" Spýtal sa Naoki. "Uhm.. a ja si z vás neviem vybrať... inak povedané neviem čo chce moje srdce." Povedala som. "Takže.. Shin.. mám stebou asi 1000 zážitkou... ale si moja rodina.. Aj keď si moja nevlastná nevadí mi to... stále ťa beriem ako za vlastnú...Takže prepáč.." Povedala som smutne. Shin nahodil vážnejší výraz. "Keď som sa na obidvoch pozerala skoro som odpadla...To som si snáď len teraz všimla aký sú pekný?" Divila som sa.
"Tým chceš povedať,že si vyberáš Naokiho?!" Spýtal sa a ukázal na neho. "To nie!" Zakričala som. "Tak čo?! Čo si mám o tebe myslieť! Zahrávaš si s mojím srdcom! Raz sa na mňa usmievaš a správaš sa ako keby sme spolu chodili! A raz mi ho úplne lámeš! Ako teraz!" Zakričal Shin. "T-Tak prepáč! Ja sama neviem čo chcem!!! Zakričala som. "Vyhral som." Povedal Naoki. "Nemyslím si!" Zakričal Shin a išiel k Hime... Naklonil sa ku mne a chcel ma pobozkať. Naoki ho stiahol k sebe a zastal si predomňa. "Prestaň." Povedal Naoki. Udivene som sa pozerala na tých dvoch. "Vážne? Važne?! Hime! Vážne ma nenávidiš?!" Zakričal Shin. "N-Nie! To som nikdy nepovedala!" Zakričala som. "Tak prečo ma nemiluješ?!" Spýtal sa ma. "Pretože nechcem!" Zakričala som... Asi som to prehnala. Shin na mňa vypúlil oči. "Kedže nechceš môj život nemá cennu." Povedal Shin. "Čo chceš urobiť?! Hádam sa nechceš zraniť?!" Spýtala som sa. "To nie! Hovorím,že tu nie je dievka,ktorá by ťa mohla nahradiť." Povedal mi. "Vyrážas sa mi? Vnucuješ sa mi?!" Spýtala som sa. "Nie!!! Ja len... overujem si tvoje city.. to je všetko.. ľúbim ťa." Povedal mi. "Prestaň! Prestaň na mňa myslieť ako na svoju frajerku alebo niečo také." Povedala som so slzami v očiach. "To už dávno viem." Povedal mi. Huh? Myslela som si,že ešte stále niečo bude hovoriť.... Prišla som k Shinovi. A pobozkala ho na líce. "Mám ťa veľmi rada..Milujem ťa ako svoju rodinu!" Povedala som. Shin sa na mňa usmial. Objal ma a povedal:"Uhm.. stači mi,že budeš pri mne a budeme kamaráti." Povedal Shin. "Som rada,že si to pochopil." Povedala som. Usmial sa na mňa a odišiel... "Wow." Povedal Naoki. "Čo?!" Spýtala som sa. "Takže si ho odmietla kvôli mne?!" Spýtal sa ma a usmial. "Há! To nie je pravda." Povedala som. "Huh?!" Nechápal Naoki. "Ty si moju lásku musíš prebojovať." Povedala som a utekala do triedy.


~"Zvládla som to.. v tomto dni sa deje veľa... Ako to,že doteraz sa nedialo nič? ..Uhm nie.. dialo sa to len ja som bola nevšímavá.. no som zvedavá čo sa bude diať ďalej." Premýšľala som. Zazvonilo a ja som išla na telesnú. Telesná celkom ušla... a potom som išla do skladu zaniesť basketballové lopty. Dvere sa zavreli. Bola tma. "Kyaa!" Zakričala som. Niekto ma chytil za ruku. "K-Kdo to je?!" Spýtala som sa. "Ja." Povedal. "Ten hlas...Naoki?!" Spýtala som sa. Zápalilo sa svetlo. "Mám si to vybojovať nejak takto?!" Spýtal sa ma a približoval sa k mojím perám.

Pokračovanie na budúce



Prepáčte,že po takej dlhej dobe *w* nemala som dostatok času no 12.časť bude ASI posledná =Đ