Květen 2015

Callibrari;

24. května 2015 v 10:33 | Vaness,


Cellibrari

žáner:
démoni,fantasy,mágia,krv,
tragédia

hl.postava:
Joe

Príbeh:
Joe, je mladý chlapec, ktorý je vykopnutý z vlastného domu. Dôvod? Vraj je lenivý a zaslúži si to. Čo by ste robili vy na jeho mieste? Joe len sedí a čaká na zázrak. Predstavte si, že vážne príde niekto a ponúkne mu miesto na prespatie. Nasledujúce ráno príde domov. Balí si veci, a rieši veci so sestrou. Ale tá v jednom ukamžiku umrie. Rovnako ako aj jeho suseda. Čo myslíte, môže za to Joe?

stav: ZASTAVENÉ

2 z ??



informácie:
Korektor: Tohru
obrázky: Google.sk
Slovíčka: Objínuť-objať
zaľapotať- niečo rýchlo a nerozumne povedať
každú jednu časť delím na dve časti

Cellibrari; časť prvá

23. května 2015 v 22:32 | Vaness

Časť prvá:

Pod nadvládou démonov.

***

Práve kráčam v tmavej uličke a rozmýšľam čo ďalej,veď ma sestra vyhodila z domu.Zaujímalo by ma, či je vlastne normálna. Ale pravdou je, že odvtedy ako nám zomrel otec ma zanedbáva. Nestará sa o mňa ani nič podobné, samozrejme netvrdím že to potrebujem. Ale keď má už 25 rokov mala by byť za svôjho mladšieho brata zodpovedná. Viem sa o seba postarať sám ale ešte ani nie som plnoletý, takže nemôžem mať vlastný byt nieto ešte dom. Volám sa Joe, len Joe. [Džou] Priezvisko nepotrebujem. Nepotrebujem rodinu. Nepotrebujem nič. Už od narodenia som bol zlomyselný, sebecký, krutý. To však tvrdí len moja sestra. Nie som krutý, ja len robím to čo je správne. Ale zaujímalo by ma čo by ste robili vy na mojom mieste, pretože teraz stojím v snehu celý premrznutý. Celú noc blúdim mestom a čakám na zázrak. Lenže nič ako zázrak neexistuje. Proste narodil si sa tak ži ako len vieš. Lenže ako treba žiť, keď ťa tvoja vlastná sestra nenávidí? Tvoja celá rodina sa na teba nepozrie. Moja mama zomrela pri mojom pôrode a to je dôvod, prečo ma nenávidia. Nezaujímam sa o svoju rodinu, snažím sa dokončiť školu a začať žiť na vlastnú päsť a toto je asi ten správny okamžik. Mám čierne vlasy a hnedosivé oči. Môj pohľad mrazí ľudí. Dá sa povedať, že som vzhľadovo ako démon. Ale nie mám len bujnú fantáziu. Nie som démon,som obyčajný smrteľník. Nevyzerám strašidelne vyzerám milo.Klamem som úplne normálny.

"Zdravím." Vyslovila neznáma žena. Vykríknem, pozriem sa na ňu a urobím niekoľko krokov do zadu. "Bojíš sa?" Zachychotala sa. Uvedomím v akej som situácií a začnem byť vážny.

"Nie." Poviem. "A baví ťa šepkať si popodnos asi hodinu? Vypadá to ako keby si utiekol z blázinca." Zasmeje sa.

"Nestaraj sa o mňa." Poviem a pozriem sa jej do očí.

"Nebuď chladný. A vlastne prečo si tu? Celý premrznutý a sám?" Spýta sa ma.
"Vykopli ma z domu." Odvetil som. Napadlo ma, že sa pred ňou urobím chudáčikom a možno mi ponúkne predsa nejaký domov či aspoň strechu nad hlavou. "Môžem ti ponúknúť teplý čaj u mňa? Ponúkam ti prespanie. Ale samozrejme len na jednu noc." Odvážne prehovorí.

"Naozaj? Môžem?" Usmejem sa a pristúpim k nej. "Poď za mnou." Povie. Jemne stúpim do snehu a pomaly kráčam za neznámou ženou.

***

Zízam,,,Zízam na tú ženu. A stále si myslím, že nie je normálna, je iná ako ostatné ženy. Viem, som vdačný zato,že mi ponúkla miesto na prespatie. Ale stále na ňu nemôžem prestať hľadieť. Ľahol som si na posteľ a dal ruky za hlavu. Následujúce ráno som vstal.

"Dobré ráno." Povedala mi a očarujúco sa na mňa dívala. Vykríkol som a vstal postele.
"Hah, to som taká strašidelná?" Spýtala sa. "Nie, prepáč. Len som sa vyľakal. Zoberiem si veci a odídem." Povedal som.
"Tak skoro?" Spýtala sa. "Áno, už jedna noc ubehla, nie?" Spýtal som sa predsvedčivo. "To áno. Ale dovolím ti tu ostať ešte." Začervenala sa.
"Ďakujem. Ak si nenájdem nejakú prácu prídem." Zasmial som sa milo.
"Budem rada!" Povedala a rozlúčila sa so mnou. Zavrel som dvere a smeroval k môjmu bývalému domu. Jemne som zaklopal. "Dúfam, že už je hore. Ale ako ju poznám stále sa vyvaľuje na posteli." Povedal som si.
"Haló! Isabella! Bella!" Kričal som za včasu ráno. "Dvere sa otvárali a na obzore bolo vidieť strapatú čajku." Prehlásil som.
"Ty,,,Ty! Ešte aj keď ťa vyhodím z domu otravuješ? Ináč ako sa ti spalo vonka? V tom nádhernom a v chladnom snehu?" Opýtala sa hrdo. Ruky som si dal za hlavu a povedal:
"Predstav si, že som spal u jednej nádhernej žene." "Čože? A to takého niktoša ako si ty niekto zobral?" Spýtala sa ma. "Aspoň by si nezobrali nejakú babku, čo len vreští a vyhodí svôjho brata z domu." Začnem sa schválne ľutovať.
"Ja mám nato dôvod!" Vykríkla. "Aký?"
"Nenávidím ťa, som staršia, ochvíľku si plnoletý!" Povedala.
"A čo? Och to je jedno." Povedal som a vošiel dnu. Išiel som do svojej izby a zavrel som sa. Sestra za mnou utekala a začala mi búchať na dvere. "Vypadni z tej izby! I tak ťa vyhodím!" Búchala ešte viac.
"Daj mi 5 minút." Povedal som kľudne. "Počkám ťa dole!" Zakričala. Sedím na posteli a do tašky si dávam knihy, veci a všetko možné čo je v mojej izby. Predsa chodím na strednú a bez učenia sa nezaobídem. -Buchotanie, všeliake zvuky, vietor- "Čo sa to,,, kurva deje?" Začal som sa diviť keď som sa pozrel cez okno. Ľudia, ktorí boli v autách ako keby začali šalieť. Narážali do seba a všetko možné. Nedávali si prednosť ani nič podobné. Zrazu veľké plamene predomnou.

"A do p-"Ani som nestihol dopovedať a musel som sa uhnúť veľkým plameňom, ktoré padali z oblohy. Utekal som dole, srdce mi išlo vyskočiť a začal som sa báť o sestru. "Bella!" Zakričal som. Utekala ku mne. A tesne predomnou, keď sa naše ruky mali stretnúť, padala k zemi. "Bella?!" Zakričal som. Ďalší výbuch, ktorý ma odhodil o niekoľko metrov ďalej. "Bella!!" Zakričal som. Chcel som skočiť do tých plameňov, v ktorých bola moja sestra. "T-To snáď, nie. Čo sa to kurva deje." Povedal som. Vyšiel som z domu a poobzeral som sa. "Pom-môž mi." Pribehla ku mne suseda. "Teta!" Zakričal som a natiahol som k nej ruku, keď sa predomnou rozpolila na dve poli. Ostal som tam stáť. Začal som vrieskať o život. Krídlo lietadla ju celú prepolilo. Nemal som kde ísť a navyše som bol vydesený.
"Snáď je koniec sveta? Zachránte ma niekto! Prosím! Prosím! Všetkých!" Niekto ma ztiahol k sebe. Ťahala ma a ťahala. "Kde ideme!" Zakričal som. "Domov." Povedala Reina. "Ale tvôj dom je iným smerom!" Zakričal som.
"To je jedno!" Zakričala a skočila do podzemia, samozrejme ja sňou tiež.

"Pusti ma!" Zakričal som a vytrhol som sa. "Chcem ti pomôcť!" Zasmiala sa. "Si normálna? Vidíš čo sa tu deje?! Ak nie, tak ja áno! Idem odpanúť, srdce mi buší o závod a videl som už dvoch ľudí, ktorí predomnou zomreli a nedokázal som im nijak pomôcť! Všetci zomierajú a ty sa smeješ?!" Prehovoril som a bol som v depresií.
"Nenávidíš tento pocit viny, že?" Spýtala sa ma a zvážnela. "Nenávidím! Proste,,, Čo sa to tu deje!" Chytal som sa za hlavu a nevedel čo robiť.
"Vysvetlím." Povedala.
"Čože?" Zadivil som sa. "Ty vieš čo sa tu deje!?" Zakričal som a pustil som sa do nej.
"Nevyskakuj!" Zakričala a plesla mi jednu po líci.
"Vzpamätaj sa! Všetko bude v poriadku!" Zakričala Reina,keď sa jej spustili slzy.
"Nechaj ma!" Povedal som a išiel ďalej. "Prestaň! Zomrieš!" Zakričala. "No a čo." Povedal som ľahostajne. Chytila ma za tričko a odhodila o niekoľko krokov ďalej. Chytila sa mi ramena. Divil som sa čo robí ale po niekoľkých minútach prestala.
"Zavri oči." Povedala jemným hlasom a položila ma na zem. "Čo, to?" Divil som sa, keď sa moje telo začalo spúšťať samé dole. Nevládal som ani zdvihnúť ruku. "Čo si spravila?" Opýtal som sa. "Uspala." Povie a usmeje sa. Po chvíľke som ani nevedel hovoriť, Reina sa ku mne naklonila a mne sa už zatvárali oči, jediné čo som naposledy uvidel,,, boli Reinené vlasy.


***

Všade je tma, a nič nevidím. Žijem? Som mŕtvý? Koho to je ruka? Čože len moja?

"Nedokázal si ani zachrániť svoju sestru..." Kto to je? Čí je to hlas? "Tvoja rodina ťa ešte viac bude nenávidieť." Nie! Ja zato nemôžem! To ona... "Vyhováraš sa aby si uspokojil svoje emócie?" Nie, nerobím nič! "Len sa pozri na svoju ruku.Nesieš vinu na svôj celý život" Vyvalím oči na svoju ruku a divím sa čo sa stalo. Je celá krvavá! Koho je tá krv? ... Koho!? -Všetko čierne sa zmení na biele- svetlo... Moja ruka,,, mizne.
"Joe! Joe! Vzbuď sa!" Kričí na mňa Reina. Prebudím sa.

"Uah!" Zakričím. "Mal si zlý sen?" Spýtala sa ma.
Neodpoviem.

"Fajn, postav sa. Poď sa pozrieť čo sa stalo, kým si búval." Zasmeje sa.
Blúdime tunelom, a pozrem sa na schody, ktoré vedú k východu. Stúpam,Pozriem a nechcem uveriť svojím vlastným očiam.

"A ty mi chceš povedať, že sa dá toto vysvetliť?"
Prvé čo ho napadlo: Kde je sneh? o.O


informácie:
korektorka: Tohru-senpai *w*
Autora viete. Jasné, že ja! XD
ak sa vám nepáčilo...proste..nenápište nič :D


Ai to Itami - MiniŠpeciál

22. května 2015 v 16:37 | Iza |  špeciály a jednorázovky

MiniŠpeciál;

dej sa odohráva po niekoľkých mesiacoch.Kratučký príbeh čo sa dialo po hl. príbehu:
~"To mi zaplatíš!" Začal sa smiať Ryu. Hayate sa mu začal napľazovať. "A teraz! Odplata!" Zakričal Ryu. "Jop!" Zakričala Sayuri. "Ideme na to!" Zakričala Myu. "Karaoke!" Zakričal Hayate. 3...beh.....beh....2....beh....."Prepáčte! Niečo sme si tu zabudli!" Prišiel chalan do izby, v ktorej chceli začať spievať Ryu,.atď. "Nič sa nestalo." Povedala Myu. Chlapec s jeho kamarátmi odišli. "A to som sa tak radovala." Povedala Sayuri. "Presne." Povedala Myu. "Počkajte.Nájdem lepšiu pesničku.Však len pred chvíľou sme prišli! Zábava nekončí." Povedal Hayate. "Fajn! My ideme zatiaľ na wc." Povedala Sayuri a ztiahla so sebou Myu. "To je také vtipné,len dnes sa stretávame po niekoľkých rokoch" Povedala Myu. "Haha, to áno.Chcela som sa spýtať ako si sa dala s Ryuom do vzťahu." Zasmiala sa Sayuri. "Eheheh,eto...on prišiel na moju školu, pretože mu vraj utiekla frajerka s Hayatom.A potom to pokračovalo a pokračovalo. Ja som ho ukľudňovala až nakoniec sa vraj do mňa zaľúbil. Veď sme spolu chodili 5 rokov na základnú školu. A dlžím ti jedno veľké Prepáč! Prepáč vážne!" Povedala Myu. "To je v poriadku. Nehnevám sa na teba." Povedala a objala ju. "Úprimne som ťa vždy mala rada. Ale pravdou je, že ja som bola slepo zaľúbená do Ryua.Ja som mala problém ako ty. Zamilovala som sa do Hayateho a zároveň som milovala Ryua. Nakoniec som išla na inú školu ako oni,no v pláne som mala ísť na tú istú. Ale bála som sa, že už nevydržím. Vieš aký to je pocit,že?" Opýtala sa. "Áno to dobre viem." Povedala Sayuri. "Ale som rada,že sa všetko vyriešilo." Povedala Sayuri. "Viem ako to medzi vami bolo.Viem všetko.A Ryu bol vážne smutný a keď ma uvidel ignoroval ma. Ale po čase mi povedal,že ma potrebuje a tak..No ostatok vieš." Povedala Myu. "Hah...trochu žiarlím." Povedala Sayuri. "Ja tiež. Je medzi nami také...napätie,že?" Opýtala sa Myu. "To je pravda. Ja milujem Hayateho viac než Ryua. Ale Ryua mám ešte stále rada." Povedala Sayuri. "Som na tom rovnako." Usmiala sa Myu.

~"Bolo super, nie?" Opýtal sa Ryu. "To áno." Povedala Sayuri. "Nie je to divné,keď sme spolu na wc? Myu si bude niečo myslieť." Povedal Ryu. "Aj ja sa bojím o Hayateho.Poďme." Povedala som. "Počkaj. Daj mi..posledný bozk." Povedal Ryu. "Ale ja..chodím s Hayatom." Povedala Sayuri. "Len jeden." Povedal Ryu. Objali sme sa. "Niekedy mi chýbaš. Chýbajú mi tvoje bozky. Ale...moju lásku zmenil Hayate. Ľúbim ho viac než teba,,Ryuu." Povedala Sayuri. "Som na tom rovnako.Ale neuškodí nám..bozk na rozlúčenú,že?" Opýtal sa. "Áno." Odpovedala Sayuri.
"Sme späť." Povedal Ryu a otvoril dvere Sayuri. "Ďakujem." Zasmiala sa a išla k Hayatovi. "Čo ste robili?" Spýtal sa Hayate. "Rozprávali." Odpovedala som. Hayate ma začal bozkávať. Objala som ho. "Vy sa tu budete bozkávať?" Spýtala sa Myu. Ryu prišiel k nej a pobozkal ju tiež. "Tá mládež." Povedala upratovačka. "Čože!?" Zľakla sa Sayuri. "Hneď odídem." Povedala upratovačka a zobrala kôš. Začali sa smiať. Po karaoke odprevadili Ryua a Myu na letisko. "Prídte aj nabudúce." Povedala Sayuri. "Prídeme." Povedala Myu. "Hayate,Hayate...uloviť si Sayuri?" Opýtal sa Ryu. "Ty sa vychvaľuj. Myu je kus." Povedal Hayate. "Ja som si dal so Sayuri posledný bozk." Povedal Ryu. "Čože?!! Ja som sa tiež pobozkal s Myu." Povedal Hayate. Obaja sa začali rehotať a Myu so Sayuri sa na seba udivene pozerali.

Dúfam,že sa vám páčil tento minišpeciál :DDD lol :D XD


Ai to Itami - 12.časť - Konečné rozhodnutie

21. května 2015 v 17:42 | Iza |  Dielové

12.časť - Konečné rozhodnutie

toto je koniec dúfam,že sa vám bude páčiť a budem prosiť všetkých o koment..ďakujem
~Mám obidvoch rada...Len o niečo mám radšej Ryua. Takže nevidím v čom je problém, lenže...strašne mi vadí nebyť pri Hayatovi. Mám ho strašne rada a chcela by som sním aj skúsiť vzťah,ale potom čo Ryu? Predsa to bol chlapec, s ktorým som prvýkrát...ale robila som to aj s Hayatom..,,,Ja proste neviem. Čo mám robiť? ...Mám sa zabiť? Alebo radšej si nevybrať ani jedného? Alebo lepšie odísť z mesta?...


~Som v škole nad streche. Stojím pred Ryuom a Hayatom,ktorý sú strašne netrpezlivý. "Obichvoch...mám strašne rada. Ale si stále neviem vybrať. Prepáčte som hrozná,neustále sa mátam hlavu,ktorý je ten pravý a s ktorým mám byť. Rozhodla som sa,že odídem z mesta. Zabudneme na seba a to bude najlepšie." Prehlásila som. "Čože? To nemôžem urobiť!" Zakričal Hayate. "To radšej ti prenechám Ryua akoby som ťa už v živote nemal uvidieť!" Zakričal. "To bude super." Zavtipkoval Ryu. "Ale trápil by si ma...Nechcem žiť s týmto pocitom naveky....Takže odchádzam!" Povedala som. "Nedopustím." Povedal Ryu. "Ryu.." Povedala som. Hayate prišiel ku mne a objal ma. Ja chcem byť stebou naveky,prosím neodchádzaj!" Zakričal. "Ale keď ja..." Nemala som slov. "Nerob z toho takú vedu,proste Hayate sa ťa vzdá a ostaneš tu." Povedal Ryu. "Ako môžeš byť taký pokojný?!" Spýtal sa Hayate. "Pretože viem,že by to Sayuri neurobila." Povedal a usmial sa. "A to vieš skade? Už som urobila aj horšie veci. A som už takmer dospelá,takže je už na mne či pôjdem bývať do hlavného mesta sama a či už nie." Povedala som. "To je jedno! Ja chcem byť stebou!" Zakričal Hayate. "Aj ja." Povedal Ryu. Boli sme všetci ticho. Každý sa pozeral okolo seba a premýšľal o situácií. "To bude najlepšie." Usmiala som sa. "Som plne rozhodnutá,že odídem!" Povedala som. "Nedovolím to!" Obaja zakričali. Len som sa na nich usmiala,otošila som sa a potichu som začala plakať. "Zbohom." Zakričala som a rozutekala som dole po schodoch. Než sa obaja vzpamätali začali utekať po nejakej chvíľe za mnou. "Sayuri!" Zakričal Hayate. "Kde si?" Hľadal ma Ryu pred školou. "Hey! Kde sa ponáhľate?" Spýtal sa školník,ktorý zatváral školskú bránu. "Musím ísť domov! Je mi strašne zle!" Povedal Ryu. "Nato je ošetrovňa." Povedal školník. "Ale čo vy ste len školník!" Zakričal Hayate a chcel sa cez neho dostať. "Čo sa deje?" Spýtala sa vystrašená riaditeľka. "Chystajú sa odísť zo školy." Povedal školník. "Čože? ..Vráťte sa do vašich tried! Alebo chcete ísť do riaditeľne?" Trochu zvýšila hlas.
"Tu môžete vystúpiť." Povedala Sayuri. Podala taxikárovi peniaze a išla domov. "Takže ideš?" Spýtala sa jej mama. "Idem." Usmiala sa. "Budem chodiť na prax a nájdem si aj nejakú brigádu,takže peniaze ktoré mi dáte teraz mi budú zatiaľ stačiť." Povedala som. "Prídeme ťa aj naštíviť." Povedal jej otec. "Budem šťastná...O niekoľko hodín mi ide lietadlo,takže už budem musieť ísť." Povedala som. "Ideme stebou." Povedala mama. "Nie,zvládnem to sama. Ďakujem mami,oci. Majte sa." Povedala som a objala som ich. Objali ma a začali mi hovoriť čo mám robiť a čo nie. Zastavila som ich ešte raz objala,zobrala kufre a nasadla do taxíka. Po nejakých minútach z neho vystúpim. "Prepáčte mi...všetci. Ale moja hlúposť nepozná hranice.



~Na druhý deň;
"Áno,Sayuri už odišla." Povedala Mama. "Ďakujeme!" Zakričali Hayate,Ryu a utekali na letisko. "Nie je tu." Povedal Ryu. "Už to nemá.." Ani nedopovedal a pobral sa domov. Zadychčaný Hayate si sadol na lavičku. "Ona vážne odišla..." Premýšľal. "Si vážne trdlo vieš otom? Môžem si dávať aj vinu,že som sa ti vyznal a zato môžem ako sa teraz cítiš. Nie,to ja som trdlo." Premýšľal. Stal z lavičky. Išiel si pozreť odchody a príchodi lietadiel. "Z...Z Kanagawy...Z Kanagawy...Aha! Tam je do Tokya! Čože? Posledný odchod len včera o 8:00? Sayuri zmeškala lietadlo? A aký je následujúci?" Pozeral zmätený Hayate. "Dnes o 16:30?" Divil sa. "Včera Sayuri odišla zo školy o desiatej pravdepodobne takže len toto lietadlo jej ostáva. Teraz je 15:57?? Sayuri tu bude,že?!" Nevedel čo robiť. "Hádam,že nejdem až príliš skoro!" Zakričala Sayuri,ktorá vystúpila z taxíka. "Uff! Ešte mám niekoľko minút..ale už pôjdem asi na letisko." Utierala si pot Sayuri. "Môžem vám zobrať kufre?" Spýtal sa. "Uhm,jasné." Povedala som. "Čože?!" Vykríkla som. Predomnou stál Hayate! Čo to!?...
"Do Tokya odchádzaš so mnou."

vysvetlivka:1)Sayuri oklamala rodičov,že išla na letisko. Popravde išla do hotela,pretože už od začiatku mala v pláne,že odíde o 16:30. 2) Hneď potom išiel Hayate pre kufre,všetko povedal svojej mame a spolu leteli do Tokya.

KONIEC!- Dúfam,že sa vám páčil *w*


Ai to Itami - 11.časť - pasť

18. května 2015 v 20:11 | Iza |  Dielové

11.časť - pasť


~"A toto mal napísané v zošítku.Nemal to až tak tažké...ale ani ľahke.." Povedala smutne jeho mama. A ja po počúvani pribehu len hľadim do bielej steny. "Možno sa ti to nezdá až také tažké...ale.." Povedala po tichu. Preruším ju. "Viem aké to je.Predsa som bola tiež šikanovaná a dobre viem čo Hayate musel vytrpieť. Ako vidím Hayate vám nepovedal čo mu robil,že? ... Mňa nebil až tak veľmi...Ale keď si pomyslím čo bol Ryu vtedy schopný,prejdú po mne mráz." Povedala som. "Ako matka som to nemala tažké..." Povedala. Chytila som jej ruku a povedala:"Ja vás chápem." Usmiala som sa. Jej sa spustili slzy. "Som šťastná,že som stretla dievku aká si ty." ..."Ale nie. Verte mi mám aj zlé stránky." Povedala som. "Čo robíte?" Divil sa strapatý Hayate. "Prepáčte,ale musím sa sním porozprávať." Ospravedlnila som sa. Išla som do jeho izby a zavrela dvere. "Tvoja mama mi všetko povedala." ozvalo sa zo mňa. "Čože?" Okamžite vykríkol. Chcel ísť za nou ale zachytila som ho. "Takže Ryu ma nakoniec ľúbil." Povedala som. On zastal. Pozrel sa na mňa a povedal:"Miloval ťa len v 5.ročníku...ostatok si z teba robil srandu. A iba teraz si asi uvedomil aká si pre neho dôležitá. Vedel som o všetkom...Pamätáš si moju tvár,keď som vás prichytil spolu na posteli? Ten večer keď neprišiel Ryu na karaoke? (časť-5) Keď som vás videl najradšej by som sa do neho pustil..Ale keď som videl tvôj šťastný úsmev...Radšej som zase potlačil svoje city." "Ale ako to dokážeš? ...Ja ťa nechápem Hayate! ...Ako si dokázal byť vždy pri mne..a..robiť sa že ma nepoznáš?" Divila som sa. "Potlačoval som svoje city už na základnej škole. Toto bolo pre mňa nič." Usmial sa. "H-Hayate." Povedala som a objala som ho. Hayateho mi bolo viac ľúto než seba samej... "Prepáč." Povedala som. Zadivil sa. "Túto bolesť...Za toto môžem len ja...Nezaslúžiš si ma,keď si pri mne len trpel." Vykríkla som. "Ale ja ťa milujem takú akú ťa teraz vidím..akú ťa cítim..akú ťa celú zbožnujem." Povedal a pobozkal ma na čelo. Jeho mama nám zaklopala na dvere. "Meškáte do školy!" Zakričala a spomenula si.


~"Som hrozná...nenávidím sa." Rozmýšľala som na hodine. ..Po hodine prišiel Ryu. Chytil ma za ruku a odviedol na strechu. "Čo chceš?" Spýtala som sa. "Milujem ťa! Sayuri!" Zakričal a objal ma. Bola som ticho...a po tichu začala plakať. "Pravdou je,že ja som bol ten čo šikanoval"- Prerušila som ho. "Viem o všetkom." Prehlásila som. "Viem...o všetkom." Plakala som. "Sayuri..." Povedal a stisol ma viac. "Milujem ťa." Zakričala som. "Nenávidím sa zato,že ťa milujem! ...Nenávidím sa zato čo všetko som urobila Hayatovi..." Povedala som. "Všetko...všetko mi môžeš vrátiť,len buď so mnou...prosím." Povedal chladne. "Ale...ja nechcem nechať ...Hayateho." Povedala som. "Proste na mňa zabudni." Usmial sa ukrytý Hayate. "Záleži mi na tom aby si bola štastná." Povedal Hayate. ...ten stres....Utekala som k Hayatovi a objala som ho. "Mám ťa rada..a vždy budem stebou!" Povedala som. "Prosím...Ryu,,,Hayate nechajte ma...je to pre mňa obrovský nátlak." Povedala som. Srdce mi bušilo a bušilo. "Heh...nechala si ma aby som sa do teba zbláznil." Zasmial sa Ryu. "Ako? Povedzte mi! Som malá! ..Hnusná! Proste...sebecká!" Zakričala som. "A vtipná." Povedal Hayate. "A milujúca." Povedal Ryu. "A láskavá." Povedal Hayate. "Vy..." Slzy tiekli... Ryu a Hayate prišli k sebe. Podali si ruky.. a povedali mi:"Od teraz sa budeme snažiť ťa získať."
Po škole;"Ideš domov s Ryuom?" Spýtal sa ma Hayate. "Idem,predsa dnes alebo zajtra majú prísť moji rodičia." Povedala som. "T-Tak fajn." Povedal Hayate. "Pff." Zasmial sa Ryu a kráčal domov. "Budeme pokračovať tam kde sme prestali." Oprel ma o stenu. "Čo robíš?" Divila som sa. Pobozkal ma na krk. Odstrčila som ho. "Vážne myslíš len na to? Myslíš si,že budem taká ako vtedy? Zabudni! Znova si to dokašľal!" Zakričala som. Objal ma zo zadu. "Tak mi prepáč." Povedal. Začervenala som sa. "Poďme." Povedala som. "Kde si bola??" Spýtala sa ma ustarostene Tsubaki. "U kamarátky." Povedala som. "Bála som sa o teba." Povedala. "Hehehe.." Zasmiala som sa. "Poď ideme hore." Zatiahol ma za ruku. Odviedol ma do jeho izby a zamkol nás. "Vyber si mňa." Povedal Ryu. "A prečo..." Už som nemala slov. "Nechceš...pocítiť znova..moje..pery?" Spýtal sa ma a pobozkal ma. "Nerob.." Povedala som potichu. Jeho bozk mi tak strašne chýbal..Nechala som sa objímať jeho sladkými bozkami..aj keď viem čo všetko urobil,nevadí mi to..nevadia mi jeho bozky. Ľahli sme si a vyzliekali. Bozkával ma na tele...a na krku. Ľahla som si na neho a bozkávala som mu brucho. Ale..."Prestaň." Povedala som a odstrčila som sa. "Fajn." Zasmial sa. Išiel dole a nakázal mi aby som ostala v jeho izbe. Prišiel s dvomi pohármi a v ruke mal víno. "Daj si." Usmial sa. "Ja nepijem." Povedala som. "Ani ja. Ale mám chuť." Povedal. Zobrala som si pohár do ruky a napila sa. "Nemysli si,že ma opiješ a vyspíš sa so mnou." Povedala som. "Nato som ani nepomyslel!" Zasmial sa. "Chceš druhý?" Spýtal sa ma. Odmietla som. On si nalieval ďalej a tak som si dala aj ja. "Som stále pri zmysloch!" Zakričala som. Tretí pohár,tretí,štvrtý,piaty,šiesty,siedmy...atď. "Došla nám flaška." Povedal opitým hlasom. "Dones druhú!" Povedala som. Súhlasil a išiel po ňu dole. ♫♫of lonely..♪♪ Zdvihla som mobil. "Ohh Hayate? Jasné! Poď ku nám pridaj sa." Povedala som. "Ty si opitá?" Divil sa. "Nieee vôbec!" Povedala som a zložila. "A nesie sa druhá fľaša." Povedal a priniesol fľašu. Bola som pri zmysloch..ale moje telo sa hýbalo samo..D-Dúfam,že ...príde Hayate. Začala som plakať. "To si taká šťastná?" Divil sa. Ignorovala som ho. Vyzliekla som sa úplne do hola. On sa divil. Zakryla som si rukou prsia a vankúš som sa dala pod brucho. "Stále máš chuť?" Opýtala som sa a dala mu ruku pod nohavice. Ruku,ktorou som si zakrývala prsia mi dal dole. Z jazykom mi prešiel po prsiach a ja som ho obchytkávala. Bozkávala som ho...a bozkávali sme sa. Vyzliekol si trenky a ja som mu prechádzala rukou smerom dole a nahor. "Musím..ísť..pre..." Ani nedopovedal obliekol si nohavice a išiel do kúpelni. Chce kondom?...Jžš!!..... -klop- Zaklopal na dvere. "Poď ďalej. "Hayate?" Zľakla som sa. "..Sayuri." Divil sa keď videl moje telo. Prišla som k nemu. Zavrela dvere... a ľahla som si na neho. "Hayate.." Povedala som. "Sayuri...to nemôžem!" Povedal. "Pššt...Ryu išiel pre niečo...ale určite pri záchode už zaspal." Zasmiala som sa. Ponúkla som Hayateho vínom. On odmietal no i tak som ho opila. Neviem ako ale opila som ho. Neváhavo sa vyzliekol a prenikol do mňa. Zrýchloval a spomaľoval tenpo. "H-Hayate..." Vydávala som zvuky. "Ľúbim ťa." Povedala som. Spomalil a pobozkal ma. Ryu otvoril dvere a zamkol. "Mám halucinácie?" Divil sa. Prišiel k nám. "Hayate." Povedal. Hayate sa prebral a divil sa v akej je situácií. Predsa som ho neopila až tak. "Ja som.." Celý udivený. "Sayuri!" Zakričal. Vybral ho zo mňa a rýchlo sa obliekol. "Celý červený." Zasmiala som sa. "To som ja chcel." Povedal Opitý Ryu. Hayate ma rýchlo obliekal. "Ľúbim ťa." Povedala som. "Neklam ma prosím." Povedal Hayate. Celý sa triasol..čo som to urobila..."Nie..ak by som ťa neľúbila okamžite by som si vybrala Ryua...Si nežný." Povedala som a objala som ho. Ryu čakal kým si to vybavíme ...no opitý pomaly padal k zemi. "Je to pravda. Ľúbim ťa." Usmiala som sa. "Ale..ja som...stebou.." Povedal. "Ľúbime sa." Ukľudnovala som ho. Pobozkal ma a slzy mu tiekli šťastným. Drsne mi chytil prsia a bozkával mi ich. *klop* "Sayuri? Ryu? Hayate? O chvíľku prídu jej rodičia." Oznámila nič netušiaca Tsubaki a odišla. Rýchlo sme sa obliekli a skúsili sme prebrať Ryua. Položili sme ho a zakryli. "Ten sa rýchlo opil." Povedala som. Celý červený Hayate sa pozeral do zemi. Asi hodinu sme boli ticho a ja som sa už preberávala. "Prepáč." Povedala som mimo. "Mne to nevadí..ak to bolo stebou." Usmial sa falošne. ...Nemala som slov. "Len mi vadilo,že som to urobil opitý." Povedal. "Môžeš mi to povedať znova?...To čo predtým." Povedal zúfalo. "Milujem ťa." Usmiala som sa.

~Hayate išiel domov a Ryu ako medveď spal. Pre mňa prišli rodičia a išli sme domov. Spamätávala som sa a divila čo všetko som urobila. Spýtali sa ma rodičia že ako bolo...no ja som zčervenala a povedala:"D-Dobre." ...Urobila som to aj s Hayatom...Čo teraz? ...ktorý je ten pravý?..........pomôžte mi niekto...

Pokračovanie na budúce

podľa vás Ryu alebo Hayate?


Ai to Itami - 10.časť - čas skutočnej pravdy pravdy

16. května 2015 v 20:46 | Iza |  Dielové

10.časť - Časť skutočnej pravdy


Dej sa odohráva pred 4 rokmi!:
5.ročník
~"Keď tu nie je Sayuri je tu taká nuda! Prečo sa len odsťahovala?" Sťažovala sa Myu.[Miju] "A čo ty Ryu? Ty si nás vždy navádzal aby sme ju nenávideli,zvykli sme si a nudíme sa! Hej,pretože si sa do Sayuri zaľúbil si taký dement,že si jej robil zle a nie byť k nej milý,si vážne skutočný idiot." Povedala Myu. "Drž hubu. Predstav si,že už ju nechcem!..Pche!" Zakričal. "No ták,deti sadnúť!" Zakričala učiteľka a vošla do triedy s neznámym chlapcom. "Choj si sadnúť." Povedala mu učiteľka. "No. Predstav sa." Povedala mu učiteľka a usmiala sa. Chlapec sa postavil a usmial. "Dobré ráno,volám sa Hayate a mám 11 rokov. Dúfam,že si nájdem veľa kamarátov." Predstavil sa. "Si taký zlatý!" Zakričala Myu. "Ale čo." Povedal Ryu.... Po hodine všetci prišli k nemu. Obhadzovali ho otázkami. Ryu bol sám v lavici ako prst a všetká sláva sa preniesla na Hayateho. Ryu po niekoľkých minútach prišiel k nemu a prehlásil:"Ty! Ty budeš náhrada za Sayuri! ......."Čože? a prečo?" Stažovala si Myu. Hayate nechápal. Ryu položil Hayatovi na lavicu peniaze a nakázal mu nech mu ide kúpiť džús. Nechápavý Hayate sa postavil a šiel kúpiť. "Hádam si sa do neho nezaľúbil." Divila sa Myu. "Jasné,že nie! Idiotka." Povedal Ryu. "Dobre,Dobre. Nehnevaj sa hneď." Zachychotala sa. "Koľko mu to bude trvať?" Nervóznil sa Ryu. "U-Už sa to nesie!" Zakričal s úsmevom. "To si mi čo doniesol? Pepsi? Ja som pepsi nechcel!" Povedal Ryu a hodil plechovku do neho. "Ale dal si mi 0,50 centov...a len to tam bolo." Bránil sa Hayate. "A to mi nevieš doplatiť? Teraz som dal pre nič peniaze!" Zakričal. "Prepáč!" Povedal Hayate. ...Po škole išiel kľudne Hayate domov. "Tu si! Slaboch!" Zakričal Ryu. "Aha Ryu." Povedal Hayate. Hayate mu hodil plechovku do tváre. "To máš zato!" Povedal,zobral mu tašku a hodil do smetí.........
"M-Moja taška." Povedal Hayate. Zobral si ju a išiel domov. "Som doma mami." Povedal smutne. A jeho mama...so slzami v očiach. "Hayate!" Zakričala a začala plakať...."Tvôj ocko bol v Rakúsku..a mal autonehodu!" Zakričala a plakala. "Nechcem zaťažovať...mamu..mojími sprostými vecami..keď je otec mŕtvy." Premýšľal a začal plakať.
..Hayate sa nesťažoval svojej mame..

~6.ročník:
"Zamiloval som sa." Vychvaľoval sa Hayate. "To je milé a do koho?" Spýtala sa mama. "Je to úžasné a pekné dievča!" Povedal Hayate. "Ale ty máš ešte čas!" Zasmiala sa...Išli si ľahnúť do posteľe. Následujúce ráno sa pobral Hayate do školy. .....Ide domov. "Z-Zlatko čo sa stalo?" Ustarostene sa spýtala jeho mama. "dievka,do ktorej som sa zaľúbí vlastne miluje Ryuua!" Zakričal s plačom. "Ale hovoril si že si s Ryuuom kamarát,on ti ju neukradne." Utešovala ho mama. "Klamal som mami! Ryuu ma šikanuje,a vždy ma zbije. "Čože?!! Zajtra idem okamžite do tvojej triedy!" Nahnevane prehlásila. "prečo si mi klamal?" Spýtala sa ho a objala ho. "Nemáš čas sa zabývať hlúpymi vecami mami".."Ja si to s Ryuom vyriešim..sľubujem...tak ma prosím nechaj tak." Povedal a usmial sa.
7.ročník:
"A vieš ako ma zaujímaš?" Spýtal sa Hayate. "Hej viem,predsa som ti ukradol všetky dievky do ktorých si sa buchol." Povedal Ryu. "Pozrite! To sme my ako piataci!" Zakričala Myu a začala sa smiať. "Kto je toto?" Spýtal sa Hayate a ukázal na dievča. "To je Sayuri." Povedal Ryu. "Sayuri? Ale tá nie je v našej škole." Povedal Hayate. "Áno! Ona sa odsťahovala,pretože sa do nej Ryu buchol a robil jej to isté čo tebe!" Doberala si Ryua. "Kroť sa! Sayuri prestúpila na inú všetko to je všetko." Povedal Ryu. "..Asi som sa znova zaľúbil." Povedal Hayate a začervenal sa. "Ale čo! Ryu aj Hayate sú taký červení!" Povedala Myu. "Ja Sayuri nenávidím." Povedal Ryu. Bolo vidieť,že to myslí vážne. "A ja som sa do nej zaľúbil." Povedal Hayate. "Aj tú ti ukradnem! PFF!" Povedal Ryu. "Presne! Ryu zbalil všetky dievky,okrem mňa!" Vychvaľovala sa Myu a naznačovala niečo Hayatovi. "Ale som rada,že z vás dvoch sa stali kamaráti viac-menej. Bijete sa a robíte sa navzájom zle." Zasmiala sa Myu. "Mám vás tak rada!" Vykríkla. "Fajn,Fajn." Povedal Ryu. "Aj ja...celú triedu." Zasmial sa Hayate. "A čo my?" Spýtali sa ostatný v triede a začali sa obchadzovať papiermi. ....Hayate miloval tú triedu..aj keď v 5. ročníku bol šikanovaný Ryuom no v 6.ročníku Hayate poberal sily a začal sa brániť a nakoniec ostali rovnocenný. "Myu ty to vieš,že? Ryu vlastne ani nie je taký zlý človek.Len je veľmi žiarlivý." Vysmieval sa Hayate. "Hovorí chlapec,ktorý sa zaľúbi do každej,ktorú stretne." Vysmieval Ryu. "Vy dvaja ste nepoučiteľný!" Začala sa smiať Myu.
9.ročník:
"Debil Hayate!" "Idiot Ryu!" "Si debil priznaj si to,Hayate." "Ale choj do riti,Ryu." Prekrikovali sa obaja. "Už 3 roky robia to isté." Povedala Myu. "Hej!Hej! Počuli ste o tom? Sayuri sa vracia do mesta!" Zakričala Tina. "Tina! To vážne! Kto vie ako asi vyzerá! Škoda,že nejdem na tú istú strednú. Vy dvaja máte štastie." Povedala Myu. "Ale čo! ..." Zakričal Ryu. "U-Úžasne!" Zakričal Hayate. "Čo tak závod,kto prvý ju zbalí?..." Spýtal sa Ryu. "Tch..Sayuri získam! A to 100%!" Zakričal Hayate,
"Ryu nechodí už mesiac do školy,čo sa mu asi stalo?" Bála sa Tina. "Nerada to hovorím ale ...počula som,že mu vraj zomrela mama." Povedala Myu. "Choj za ním Hayate." Poslielala ho Tina.Všetci traja stáli pred bránou a rozmýšlali. "Tak fajn." Zakričal Hayate a smeroval k jeho domu. Zaklopal a vošiel. Prišiel do Ryuovej izby,ktorý sedel na posteli. "Ryu si v pohode?" Spýtal sa Hayate. "Vypadni! Myslíš si,že by som bol keď je moja mama mŕtva a otec sa ide znova ženiť???" Zakričal. "To mi je ľuto....čo môžem pre teba urobiť?" Spýtal sa Hayate. "Nič" povedal. "A čo ťa akože utíši a dá do poriadku?" Spýtal sa. "Sayuri. "Nechaj mi ju..ona mi pomôže..Oklam sám seba...a nechaj ma"

~ "Len skryť svoje city,len skryť svoje city." Utlačoval v sebe Hayate. "Byť milý a dať ich do kopy..tačí ich dať do kopy,úplne všetko skryť!!...."zakričal. "Nepoznám ju.." povedal si.>"A toto mal napísané v zošítku.Nemal to až tak tažké...ale ani ľahke.." Povedala smutne jeho mama. A ja po počúvani pribehu len hľadim do bielej steny.

Pokračovanie na Budúce

táto časť bola nič :D


Ai to Itami - 9.časť - Klamať sám sebe

13. května 2015 v 21:01 | Iza |  Dielové

9.časť ~ Klamať sám sebe

~Prezerám Ryuov mobil. Messenger? Nič! E-mail? Nič! Galeria? Nič! ...A keď pozriem správy.....
Ostanem tam stáť...a divím sa tomu..."Toto..je ten pravý Ryu?..." ..Prezerám ďaľšie a ďalšie správy.:"Dnes v lavici bolo naj!" "Whoa! Ty ho ale máš" "Si rýchly a nežný" "Milujem ťa!" ... A bolo mi dosť! ... Slzy mi tiekli..a ja som ani nevládzala držať mobil. Ľahla som si na posteľ.....Plakala som a utierala som si slzy...."Pravda bolí,že? ...." Povedala som si. A zazvonil Ryuov mobil. Správa:Ryu,kde si zmizol? Stretneme sa v parku! Melina." ..Obliekla som si svetrík a utekala dole po schodoch. Otvorím dvere..a predomnou... Pozriem sa na neho...pozerám sa dlhšie...a hodím sa mu do krku. "Sayuri?" Divil sa. Zatiahla som ho za ruku a išla sním do parku. "Sayuri,čo sa stalo?" Spýtal sa ma. (nemôžte zatiaľ vedieť kto to je :p ) "A pozeraj sa.." Povedala som.....A on sa začal pozerať...na: "Ryu! Tu si!" Zakričala Melina. "Prepáč asi som niekde nechal mobil,ako si ma našla?" Spýtal sa Ryu. "Poslala som ti SMS ale ako vidím nakoniec predsa máme ten istý osud.Hľadal si mobil a ja som ťa našla." Povedala hrdo... Chytili sa za ruky a išli spolu ďalej. "Čo to?" Divil sa Hayate. "Hayate...bol stebou včera Ryu?" Spýtala som sa. "Nie!" Zakričal. Ľahla som si na krík..."Klamár Ryu!" Vykríkla som. "Neplač..bolí ma keď ti nemôžem povedať pravdu! UPS!" Povedal Hayate. "Akú?" Spýtala som sa a prišla k nemu bližšie. "Poviem ti to...niekedy...To sľubujem!" Povedal a chytil mi ruku. "Hayate.." Povedala som a hodila som sa na neho. "Včera...Včera soom sa rozprávala s Ryuom o vzťahoh! ..a keď sme zaspali prišla mu smska!...a hneď ako si ju prečítal vyšiel von...a keď som sa pozrela pred našou bránou bola Melina..a nakoniec som si myslela,že to bol len sen..ale..ale je to pravda...pretože keď som sa spýtala Ryua kde bol v noci povedal,že stebou...len včera sme spolu boli..a dnes..." Povedala som a búchala som do trávy. ........Chytil mi zápäste. "Ľúbim ťa." Povedal mi Hayate. .. hm? ... "Miloval som ťa ako prvý ver mi!" Vykríkol Hayate. "H-Hayate-♫♫♫of love♪♪ Zdvihla som mobil. "Halo? ....Tsubaki? ....." Povedala som do telefónu. "Teraz tu bol Ryu pre mobil a súrne ťa hľadal! Kde si?" Spýtala sa Tsubaki. "Odkáž mu...že ho nenávidím...a že sa vraciam domov." Povedala som a zložila. "Čo sa deje?" Spýtal sa Hayate. Zobrala som sa domov. "Kde ideš?" Spýtal sa ma. "Domov! Už nechcem byť u nich!" Povedala som a utekala domov. --niekoľko minút-- Stojím pred svojím domom. "Počkaj." Povedal Uddychčaný Hayate. "Môžeš na jeden deň ostať u nás,kedže si bývala u nich nemáš doma žiadne potraviny,že?" Spýtal sa ma. "To je jedno!" Zakričala som. "Si v depresií! ..a byť sama v dome..." Povedal Hayate. "Aj keď ma miluješ...to neznamená,že si so mnou môžeš robiť čo chceš!" Vykríkla som. "Ja si stebou nerobím čo chcem...ja sa o teba starám!" Zatiahol ma za ruku a utekali sme do jeho bytu.


~"Mami..Som doma." Povedal Hayate. "Poď dnu!" Pošepkal. "Hayate! Kde si bol? Je 21:23!" Povedala jeho mama. "Prepáč." Povedal. "Ale!-Čo? Kto to je?" Spýtala sa ma. "D-Dobrý večer. P-prepáčte hneď odídem!" Povedala som a neskutočne som sa hambila. "Nie! Kľudne ostaň!" Zakričala. "Mami,je to moja kamarátka...môže prespať u nás?" Spýtal sa. Mama ho zatiahla za ruku a porozprávala sa sním. Vtiahol ma dnu a zavrel dvere. "To je moja sestra." Povedal a predstavil jej ju. "A-Ahoj." Povedala som. "Mami!!! Hayate tu má prvýkrát jeho dievku!" Zakričala Lily. "Lily! ...choj do postele." Zakričal Hayate na Lily. A ona nadurdená odišla do svojej izby. "Ja budem spať v obývačke a ty v mojej izbe." Povedal Hayate. "Ale,nie ja sa tu kľudne vyspím!" Povedala. "Nie..Povedal a posadil ma za stôl. "Citím sa ako keby si bol moja mama..hahah." Zasmiala som sa. "V-Važne? P-Prepáč!" Povedal Hayate. "Nemyslím to v zlom..." Usmejem sa. Najedli sme sa...boli sme ako novomanželia. Ale...chýbal mi Ryu..chýbali mi jeho oči..proste všetko. "Haha..Hayate!" Zakričala som. "Pššt! Mama už spí. ..Čo je?" Spýtal sa. "Máš zamazané celé tričko." Povedala som. Celý zčervenal. "Mám natiahnutú ruku..takže jem s ľavou." Povedal. "T-To som nevedela.." Povedala som a išla som bližšie k nemu. Zobrala som mu lyžičku z ruky a povedala:" Povedz ÁÁ!" ...Otvoril ústa a ja som mu dala do úst jedlo. Zasmiali sme sa a tak sme navzájom jedli. "Hahha...Chýba ti,že?" Spýtal sa ma. "Ou..hah..to áno." Povedala som. Je to vážne pravda..ale ...keď som s Hayatom.. prestávam na to myslieť. Chytil ma za ruku..a dal si ju ku svôjmu lícu. "Zabudni na neho...prosím." Povedal Hayate. -klop- "Otvorím..." Povedal Hayate. Išla som sním. Bol to Ryu...Vzťiahol Hayateho pred dvere a jednu mu vrazil. "Poď ideme domov,Sayuri." Povedal a vytiahol ma z bytu. Hayate zavrel dvere aby ich nebolo počuť. Utekal za mnou. "Prestaň!" Vykríkla som a vytrhla som náručie naším rúk. "Nebol som s Melinou! ...Vážne!...Hneváš sa pre nič!" Povedal Ryu. "A čo tie správy? Budeš mi klamať do očí?" Spýtam sa. "Ryu ťa nikdy nemiloval." Povedal potichu Hayate. Hneď ako to Ryu počul chytil Hayateho za tričko a dal mu pästou. "Prestaň!" Zakričala som a zastála som si pred Hayateho. "Vážne? ...budeš zastávať jeho? ...Však ma miluješ,že áno? Že áno!" Zakričal. "Ja ťa nenávidím!" Zakričala som a sadla som si k hayatovi. "Klameš." Povedal Ryu. "Však sme boli spolu stále a užívali sme si! Vieš Hayate mi sme sa nielen spolu vyspali!...Robili sme aj dačo iné!" Povedal Ryu. "A ty si všetko zničil." Povedal Hayate na zemi. "Sayuri sa do teba vážne zamilovala...zamilovala do násilníckeho chlapca,ktorý každého len klame a využíva." Povedal Hayate. Ryu Prichádzal k Hayatovi a chcel mu vylepiť facku. Ryu aj Hayate ako keby zamrzli. V čas keď chcel dať Ryu Hayatovi facku som sa postavila...a facka letela mne. "Ďakujem...to bolo zato,že som sa zaľúbila do chlapca,ktorého som nenávidela...Ryu...náš vzťah je ten falošný!" Povedala som. "Nie! Ja ťa ľúbim!" Povedal Ryu. "Ľúbi ťa." Povedal Hayate. Čože? ..."Áno presne! Poď so mnou!" Povedal Ryu. "Smola...podviedol si ma." Povedala som so slzamy v očiach. "Neukazuj sa mi na oči...prosím!" Povedala som a išla do bytu. "Počul si,že?..." Povedal Hayate a išiel dnu. Hneď ako ma videl utekal ku mne. "Neplač...urobila si správne rozhodnutie." Povedal Hayate. "Však ma miluje." Povedala som. Áno miluje ma a ja som mu dokázala,že ho nenávidím. "To nie je zcela pravda." Povedal Hayate. "Ale prosím ľahni si..potrebuješ odpočinok." Povedal a zakryl ma dekou. Zdvihol ma do náručia a odniesol do jeho izby. Položil ma na posteľ a chcel dísť. Chytila som ho na tričko. "Buď so mnou...prosím...a už ma nikdy...už ma nikdy neopusť." Povedala som.

~Ráno vstanem...."Hej..Heej...Vstaň prosím." Povedala mi Hayatová mama. Hneď som vstala a zavolala ma do kuchyne. Sadla som si za stôl. "Spali ste spolu,že?" Usmiala sa na mňa. "Ale nič sme nerobili!" Zakričala som. "Áno...Ja to viem." Povedala. "Včera som počula všetko...Miluješ Ryua? ..Ale teba miluje Hayate,že?" Spýtala sa ma. Súhlasila som.. No ona sa zasmiala. "Hayatovi sa to deje už niekoľký krát...Ryu a Hayate sa nikdy nemali radi. Ryu šikanoval môjho syna,Hayateho...Veľa krát prišiel zbitý a ja som nemohla nič...Pretože Ryuova mama vlastní firmu v ktorej pracujem...bola som schopná sa obetovať tým,že raz pôjdem za Ryuom a riadne ho vyplieskam..a vždy keď som to chcela urobiť Hayate ma zastavil a usmial sa. Povedal mi,že on niečo urobí. Trápil sa viac kvôli mne než kvôli sebe. Ako jeho matka som to nemohla vydržať a keď som chcela skončiť v práci prišiel domov Hayate a povedal mami,zaľúbil som sa! A s Ryuom sme kamaráti! Bola som šťastná...pretože Hayate je môj jediný syn..potom je Lily samozrejme tiež ju milujem. Ale nakoniec Ryu mu prebral tu dievku a Hayate bol smutný. Nato,že bol siedmak sa postavil proti Ryuovi a vyriešili si to. Nerozprávali sa ani nič iné,no Ryu stále vyhrával nad Hayatom..Hayate...nikdy nemal žiadnu..a ani jednu nemohol milovať..vždy si svoje pravé pocity skryl a oklamal o svojich vzťahoch..nato,že je to tiež chlapec ako aj Ryu je citlivý a nedovolí niekomu trpieť ako trpel on....Klamal,že už s niektorými chodil a popritom ho dievky aj využívali aby mohli byť s Ryuom. Nato,že sa nemajú radi bavia sa a aj rozprávajú..Sú to nenormálni chlapci. A preto by som ťa chcela požiadať..keď ostaneš s Ryuom..prosím..prosím povedz to Hayatovi milo..Aby nebol smutný..prosím..Dobre?" Spýtala sa ma so slzami v očiach. Ja ako drevo som ostála stáť...To Ryu šikanoval Hayateho? On začínal so šikanovaním naďalej? ....A chcete mi povedať...že jeho ďalšou obeťou ako som bola ja...bol on? :(

Pokračovanie na budúce

bol to pre vás celkom šok čo? :D Alebo nie? :D v následujúcom diele sa dozvediete úplnú pravdu! Tešíte sa? čakali ste takéto rozmotanie situácie?



Ai to Itami - 8.časť - Ktorý je ten náš vzťah?

10. května 2015 v 21:32 | Iza |  Dielové

8.časť - Ktorý je ten náš vzťah?



~"Viem,že Ryua ľúbíš. Zaľúbila si sa do neho. A keď som sním kvit,že som mu pomohol s dievkou môžem byť kľudný...Ale niesom...pretože...ťa chcem získať pre seba." Povedal Hayate.
"Ako to myslíš?" Nechápala som to. "Robím si srandu." Povedal po nejakej chvíľke. ...Vypadalo to,že klame. Pretože než som sa ho to opýtala zvážnel a zahľadel sa do zeme...no po nejakej chvíľke nahodil falošný úsmev a oklamal ma,že si robí srandu. "Milostný trojuhelník?" Zadivila som sa. "Čože?" Spýtal sa ma. "Hayate.." Povedala som. "Ahah...prepáč,zobrala som to vážne a tak som si začala namýšľať." povedala som. Je to pravda...Hayate je komediant,nemusel hovoriť pravdu. "Zvoní..poďme." Povedal Hayate. Išli sme do triedy a Hayate mi nepovedal ani slovo. Je mi to divné...správa sa inak...ale aj keby sa do mňa zaľúbil čo je natom? ...Je na tom to,že by som tažko bola s Ryuom ak by tam bol aj on. Stláčalo by mi to srdce...ak by som vedela,že ma človek miluje a ja by som predním bola s iným..ale nebudem robiť radšej urýchlené záležitosti. Po škole ako vždy sa prezujem a idem pred bránu. Čakám Ryua. Dúfam,že sa to medzi nami vyrieši..a chcem aj dôvod prečo podviedol Ninu....Ale ak mám byť úprimna najviac ma zaujíma jeho vernosť ku mne..."Prepáč,že meškám." Povedal Ryu. "V poriadku." Povedala som a začali sme kráčať. "Sayuri.."-Prerušila som ho. "Prečo si ju podviedol?" Spýtala som sa. "Pretože som sa do nej zaľúbil." Povedal Ryu. "Vážne? A to si ju len tak podviedol? Ani si sa nevedel snou rozísť a až potom...ale aj tak s jej sestrou? Ako ti mám teraz veriť? Čo ak to spravíš tiež mne? Čo ak...ach!" Povedala som. "Ja ...nemal som kredit." Zasmial sa. "Haha." Zasmiala som sa." Počkať! Neodbáčaj od témy! To je jedno! Ak si sa do nej zaľúbil mal si jej to povedať hneď a nie telefonicky!" Povedala som. "A prečo rozoberáš minulosť?" Spýtal sa ma. "A prečo spolu chodíme? Je to otázka tiež,nie? Každá otázka má vyznám a odpoveď! ....Je to istota...takže hovoríš,že ma môžeš podviesť len tak? ..." Spýtala som sa. "Nie! Ľúbim ťa!" Povedal. "Však aj Ninu si miloval,nie? ... Ako dlho ste spolu chodili?" Spýtala som sa. "Týždeň." Povedal. "A koľko spolu chodíme my?" Spýtala som sa. "Dve dny." Povedal Ryu. ...


~"Milovať ....Čo vlastne znamená milovať? Milovať osobu,ktorú....máte radšej ako čokoľvek iné...tráviť snou čas tak ako to s inými nedokážete. Vychutnávať si ich spoločne...Byť spolu takmer navždy. Vaša láska má byť večná,nie? ... Ak chceš milovať miluj poriadne! ......Lenže také vzťahy sú len v rozprávkách." Povedala som. "Náše vzťahy môžu trvať dokonca niekoľko hodín..niektoré vzťahy ani nezačnú,,a už skončia. Vo vzťahoch dokonca nemusí byť ani láska....môže to byť vzťah z rozmaru...Ale lásku dokazuje niečo iné než len slová a skutky....sú to pocity...podľa pocitov spoznáme aký vlastne sme...a až po smrti zistíme kým sme boli." ... premýšľala som. "Ach zas mám tvoríve chvíľky." Pousmiala som sa. "Ide sa spať!" Povedal Ryu. "Uhmm." Povedala som si. "A existujú aj vzťahy,ktoré boli veľa krát opustené...no ešte stále existujú." ..Ležím sním zakrytá pod tým istým paplónom..a nebereme ohľad na to čo sa dialo v škole...aký je toto asi vzťah?" Divila som sa. "Keď prestaneš hovoriť povedz,lebo chcem spať." Povedal Ryu. "Čože??? Ty si to počul? Ja som si myslela,že to hovorím v sebe!" Povedala som. "Nie,celý čas si to vykrikovala." Povedal Ryu. Čože??? Ja som si myslela,že premýšľam! .... Celá zahambená sa zabalím do paplóna. "Ale máš pravdu...ktorý je asi ten náš vzťah?" Usmeje sa a zaspí. ..."Uh...asi ten nepravý." Poviem...
Ráno vstávame do školy...je to predposledný deň čo spolu bývame...Hayate sa v škole neukázal a Ryu? Ako vždy v škole neprítomný a tak som sa po škole vybrala za ním do triedy. "Ale Ryu! ... si až príliš romantický." Povedala Melina. Zrazu započujem ten hlas a skryjem sa za dvermi. "Ryu,prestaň." Povie a zasmeje sa. "Čo? ...kde ideš?" Diví sa Melina. Zrazu otvorím dvere, "Ryu!" Zakričím so slzamy v očiach. A jedinú,ktorú tam vidím je Melina. "Prepáč,že som si predstavovala divné veci s Ryuom!" Zakričala Melina. "Čože? ...ona si to len myslela?" Divila som sa...Pozriem sa na ňu hnusne..a utekám pred bránu. "Kde je?..." Divím sa. "Prepáč!" Zakričal Ryu. "V poriadku...si celý červený si v poriadku?" Divila som sa. "Zatiaľ žijem." Povedal Ryu. "Heh...Melina." Povedala som. "Čo snou?" Zakoktal. "Poznáš ju?" Spýtala som sa. "Áno,,,je do mňa zbláznená..ale ja ju nechcem." Povedal Ryu. ...Nahnevala ma...."Dnes idem von s Hayatom..." Povedal Ryu. "Fajn!! Môžem ísť s vami?" Spýtala som sa. "Prepáč! Ale Hayate povedal,že tam mám prísť len ja. Tiež som sa divil." Povedal. "Fajn..budem s Tsubaki." Povedala som. A do kelu! Čo ak sa chce Hayate porozprávať s Ryuom o tom včerajšku? Čo ak mu poviem,že ma chce mať pre seba?.....

~Sedím...Sedím..ale nudím sa! .....Ryu išiel von o 18:00 a už je 19:00...Kde trčí? ...Alebo čo ak sa pobili?!!! Bojím sa!! Ach!!......♫♫Maybe ...May-♫♫ "Halo?" Zdvihnem Ryuov mobil,ktorý si zabudol na stole. "Ahoj...To si ty Sayuri?" Spýtal sa Hayate. "Ahoj..áno to som ja." Povedala som. Mám snáď doniesť mobil? ... "Nejdete na karaoke?" Spýtal sa ma. "Prečo? ..Nejdete?" Divila som sa. "Však ty a Ryu." Povedal. "On nie je stebou?" Divila som sa. "Nie." Povedal. "Aha...on je vonka...stebou." Povedala som "Čo"-zložila som. Prezerám Ryuov mobil. Messenger? Nič! E-mail? Nič! Galeria? Nič! ...A keď pozriem správy.....


Pokračovanie na Budúce.



Ai to Itami - 7.časť - Hayate

5. května 2015 v 22:41 | Iza |  Dielové

7.časť - Hayate


~"Pravda je,že som ti to povedať nechcel...ale i tak by si to zistila čím skôr...no ale viem,že ak ti toto poviem zmení sa strašne veľa vecí..." Povedal. Trochu som zvážnela.. "Vtú noc..sme sa spolu vážne vyspali."
"Čože to fakt?!" Premýšľal Hayate,ktorý bol za stromom. "T-To snáď.." Nemala som slov...Moja dobrá nálada zmizla. Ako keby sa vytratila niekde v nočnej oblohe a priletej ku mne strach. Bezoslova som kráčala späť domov (k Ryuovi) To snáď...ako...ale objavil sa mi úsmev na tvári. "Takže teraz môžme spolu chodiť bez problémov." Povedala som. Nieviem čo do mňa vošlo...ale moje srdce mi proste nedávalo na výber. Chcelo byť sním..každý deň,každú hodinu,každú minútu. Ryu sa na mňa udivene pozeral. "Tebe to nevadí?" Spýtal sa ma. "Ak by sa mi niečo takéto stalo raz som si povedala,že to zoberiem za normálnu vec. Pretože to bol človek,ktorého som ľúbila...s ktorým chcem byť." Povedala som. Je to pravda..už som tak rozmýšľala....ale v živote by som nepovedala,žeby to bol práve on...Ryu sa zahľadel do zeme a rozmýšľal. "R-Ryu?" Povedala som. Chytil ma za ruku a povedal:"Poďme domov." .."F-Fajn." Povedala som a stlačila som jeho ruku viac. "No ty vole." Povedal si Hayate. Vyšiel spoza stromu a oprášil zo seba listy. "Fajn! Kedže sú už spolu,nedlžím mu vôbec nič!" Zakričal Hayate. "Nepočula si Hayateho?" Zadivil sa Ryu a otočil sa dozadu. Lenže tažko ho asi videl keď bol niekoľko metrov predním. "Jediné o čo mi šlo bolo to,že mi Ryu vlastne na základke pomohol s jednou dievkou,preto sme sa aj skamarátili. Aby sme si boli kvit urobil som to ja jemu!" Zakričal Hayate a začal sa smiať. "Ten hlupák,urobil to naschvál." Zachychotal sa Ryu.


~"Chodím sním." Povedala som po ceste do školy. Držať sa s človekom,ktorého som nenávidela...je divné. Ale teraz keď ho už poznám je to iné. Takže som sa rozhodla,že zabudnem na minulosť a bude mi jedno aký bol. Bude ma zaujímať aký je teraz!.."Si v poriadku?" Spýtal sa ma. "Áno,poďme do školy." Povedala som. Keď sme boli pri školskej bráne upustil moju ruku. A chladne odišiel. "Čo to?" Divila som sa. "Ale...Ale koho tu to vidím!" Povedal Hayate a buchol ma po chrbte. "Au!" Povedala som. "No ták,sme kamaráti." Povedal Hayate. "Dobre,ale ja som kamarátka nie kamarát." Povedala som. "Dobre,Dobre..kdeže išiel Ryu?" Spýtal sa ma. "Neviem,odišiel ako keby sme sa spolu ani nepoznali." Povedala som. "Pche vedel som to!" Povedal Hayate. "Hovoril si niečo?" Spýtala som sa,pretože som nič nepočula. "Keď chodí Ryu s nejakou dievkou v škole je vžd iný. Chodil ešte jednou v 9. ročníku,ktorú ľúbil až príliš. Ale ich vzťah dopadol katastrofálne. Nakoniec ju podviedol." Povedal Hayate. "Čože?" Divila som sa. "No,proste keď odišla ku kamarátke na niekoľko dní do iného mesta a vrátila sa skôr,chcela ho prekvapiť a tak išla k nemu domov. A čo videla? Minu s Ryuom." Povedal Hayate, "Mina? To je čo za meno?" Spýtala som sa. "To nie je podstatné.Proste ako kamarát je verný ale ako priateľ...nevidím to rovnovážne. Ale horšie Bolo,že to bola jej sestra." Povedal Hayate. "So sestrou?" Spýtala som sa. "Jop...Nina a Mina. Boli to dvojíčky. Ale Mina mala čierne vlasy a Nina hnedé." Povedal Hayate. "A...čo ak si ich zmýlil?" Zastála som si Ryua. "Myslíš? ......Keď ešte vedel,že je Nina preč?" Spýtal sa ma. "...A prečo mi to hovoríš?" Spýtala som sa. "Po čase zistíš sama." Povedal a odišiel. "Čo zistím? Hej! Hayate!" Zakričala som na neho a stiahla som ho na seba. "P-Pozor!" Zakričal Hayate. BáC! Obaja na zemi! "Auvajs!"Povedal Hayate. "Povedz mi to!" Povedala som Hayatovi,ktorý ležal na mne. "S-Si normálna?" Spýtal sa ma a celý zčervenal. Zhodila som ho zo seba a podala som mu ruku. "Kamaráti,nie?" Spýtala som sa ho a usmiala. Zodvihol sa a chytil mi ruku. "Už chápem,prečo sa do teba Ryu zaľúbil." Povedal Hayate.
"Čo?" Divila som sa. "Po čase to pochopíš." Povedal a odišiel. "A... A z tohto si mám myslieť čo?" Divila som sa Hayatovi. Nejak som odkráčala do triedy a pripravila som sa na vyučovanie. Pozerám celú hodinu na Hayata a rozmýšľam čo mi tým chcel povedať. Ale ak sa zamyslím hlbšie je to pravda? ... Ryu ľúbil Ninu a potom ju podviedol s jej sestrou. Celá hodina prebehla veľmi rýchlo...alebo inak povedané len mne,pretože som celú hodinu premýšľala. Cez prestávku som bola taká istá ako aj cez hodinu..zamyslená. Až som sa nakoniec zdvihla z lavice a išla do I.B "Ryu!" Zakričala som cez celú triedu. On sa postavil z lavice a povedal:"Dávam ti koniec." Zarazila som sa. "Čože?" Povedala som tichým tónom. "Ale ni robím si srandu." Povedal a prišiel ku mne. "Pako." Povedala som. Zľakla som sa. Od rána sa dejú vážne divné veci. "Tak čo si chcela." spýtal sa ma drzým tónom. "Dôvod! Prečo sa správaš úplne inak ako u vás doma?" Spýtala som sa potichu. "Snáď chceš aby som ťa tu vyzliekal,bozkával?" Spýtal sa ma nudným hlasom. "Čo? A kto povedal,že chcem to? Chcem aby sme sa prechádzali po chodbe ako pár! Obedovali spolu! A hlavne boli spolu na streche!" Povedala som. "Aha." Povedal. "Alebo...so mnou budeš zachádzať ako s Ninou?" Spýtala som sa ho. Vypúlil na mňa oči. "Odkial to v-vieš?!" Spýtal sa ma a zvýšil hlas. "Aha! Sayuri zháňa ťa učiteľ,poď do zborovne." Povedal Hayate a stiahol ma za ruku. Odvrátila som sa zrakom a pozrela sa hnusne na Ryua. Zavrela som oči a po chvíľke otvorila. "Poď..Hayate." Povedala som. Išli sme po chodbe a Ryu bez problému išiel do triedy ako keby sa nič nedialo. "Klamal som." Povedal Hayate. "Čože? Klamal si o Nine a Mine?" Spýtala som sa. "Nie..o tom,že ťa volá učiteľ." Povedal Hayate. "A prečo?" Spýtala som sa ho. "Pretože si nebola v najlepšej situácií." Povedal Hayate a usmial sa. "Ďakujem...po škole...si to sním vyriešim." Povedala som odhodlane. "Vieš čo? ...cez veľkú prestávku ťa pozývam na zmrzlinu." Povedal Hayate. "A tu majú zmrzlinu?" Divila som sa. "Pri bráne." Povedal. "Tak fajn." Pokojne som odkráčala s Hayatom do triedy.

~"Poď Sayuri!" Povedal Hayate hneď ako skončila druhá hodina. Utekali sme dole chodbou. "A prečo tak specháme?" Spýtala som sa. "Budú tam veľa ľudí,nie vždy sa najde takáto možnosť." Povedal Hayate s úsmevom. "T-Tak fajn." Povedala som. Asi...som si našla prvého kamaráta,ktorému môžem veriť. (Myslí kamaráta/nie kamarátku) "Vidíš." Povedal unudeným hlasom Hayate,keď sme stáli pred bránou. "Taká tlačenica!" Zakričala som. "No poď!" Zakričal. "Ou!" Povedala som. Zastáli sme sa. "Omg! však posunte sa!" Povedal Hayate. "Presne." Súhlasila som. "Ale budte ticho." Povedal nejaký z 3.ročníku a dosť sa na mňa tlačil. Hayate mu jednu vrazil cez tvár. "Dávaj pozor.kde saháš." Povedal Hayate. "Poď." Povedal a posunul ma trošku ďalej. ...Prečo u neho citím také bezpečie? ... A ...taký príjemný pocit? ... A keď sme sa už konečne dostali do toho stánku:Konečne som so dala čokoládu zmrzlinu. A nejak sme vyšli. "Super." Povedal a oblízol zmrzlinu. "Hahaha." Zasmiala som sa. "Ehmm..kde máš zmrzlinu?" Spýtal sa ma Hayate. "Však t-He? Kde mám zmrzlinu!" Zakričala som. Hayate ukázal smerom dole. "Spadla mi." Povedala som. "Tu máš moju." Povedal Hayate. "Nie,ďakujem." Povedala som. Chytil mi ruku a dal mi do nej zmrzlinu. "Teba som pozval." Povedal Hayate. ..Poďakovala som mu. Išli sme sa prechádzať okolo budovy a rozprávali sme sa. "Haha to áno! A pamätáš? Och! Vlastne to olo včera. Schválne som povedal,že nech ti povie Ryu tajomstvo! Aby ti povedal,že ťa ľúbi. Ale ja som ostal zmrznutý,keď ti povedal,že ste sa vyspali." Povedal radostným hlasom. .."He?" Povedala som. "Čo? .." Divil sa. "DO RITI!" Zakričal Hayate. "Takže si nás odpočúval." Povedala som. Ja som to vedela,že to niekto bude vedieť! ... "Ale.. neboj sa nikomu to nepoviem." Povedal Hayate. Trochu som zvážnela. "Viem,že Ryua ľúbíš. Zaľúbila si sa do neho. A keď som sním kvit,že som mu pomohol s dievkou môžem byť kľudný...Ale niesom...pretože...ťa chcem získať pre seba." Povedal Hayate.

Pokračovanie na budúce



Ai to Itami - 6.časť - Unesená

4. května 2015 v 20:47 | Iza |  Dielové

6.časť - Unesená

"H-Hayate?" Divil sa Ryu. "V pohode,nechcem vás vyrušovať." Povedal a zavrel dvere. "Počkaj!" Povedal Ryu a stiahol ho dnu. ...Ryu mu rozpráva ako to je a prečo je Sayuri u neho. Zatiaľ čo rozpráva,ja rozmýšľam aké by bolo fajn byť sním skoro každý deň... "Aha prepáč...No mňa tam dievky skoro zabili,tak som sa prišiel pozrieť." Povedal Hayate. "To je v pohode." Povedal Ryu. "Takže vy spolu chodíte?" Spýtal sa Hayate.
"Nie"Sayuri
"Áno"Ryu
"Tak teraz áno či nie?" Divil sa Hayate,keď obaja povedali inak. "Už sme sa bozkávali,videli nahý-Prerušila som ho,tým som že mu zapchala ústa. "Nepučúvaj ho." Povedala a nahodila som falošný výraz. Hayate sa usmial a chytil si bradu:"Whoa..ale toto čo som videl predchvíľkou naznačovalo niečo iné." "No hej klamal som." Povedal Ryu. "Jop! Len sme sa naháňali." Povedala som. "Tak fajn,nebudem sa do vás starať." Povedal a usmial sa Hayate. Ryu zovrel päste. "Je ti niečo,Ryu?" Spýtala som sa. "Nie,všetko je v poriadku." Povedal Ryu. "Tak,ja pôjdem." Povedal Hayate. "Maj sa." Povedal Ryu. Hayate mávol rukou a zavrel dvere. "Bolo ti niečo?" Spýtala som sa. "Hayate sa hral na nepočutého...Urobil to schválne,pretože som mu poslal sms,že tu mám dievku a on naschvál prišiel aby vedel kto to je." Povedal Ryu. "A je natom niečo?" Spýtala som sa.. Ryu sa na ňu udivene pozrel. "Ale nič." Povedal smutnejším hlasom. "Ináč nemusel si ma tak pritlačiť." Povedala som. Totiž,keďže bola len v podprsenke Ryu si dal Sayuri za chrbát aby ju nebolo vidno....a po niekoľkých minutách sa obliekla. Ospravedlnil sa. "Si divný." Povedala som. Shodil ju na posteľ a prikryl ju. "Ideme spať." Povedal. "Ale veď je málo hodín." Namietala som. "Koho to zaujíma." Povedal a zaspal. "Ach." Povedala a nadurdila som sa..no na druhej strane som bola štastná...mohla som kľudne zaspať...keď som bola obklopená jeho telom..
Zatiaľ čo sa Ryu a Sayuri pripravovali si Hayate pripravoval plány...Pozrel sa na mobil,na Ryuovú sms..takže táto je pravá,čo?" povedal Hayate.



~"Sobotá." Kričala som hneď po ránu. Nikto nebol doma okrem Ryua takže si kľudne vykrikovala. Otec a mama boli v práci a Tsubaki skočila niečo kúpiť na raňajky. "Nejdeš hrať?" Pýtal sa rozospate Ryu. "Nejdeme dnes do parku?" Spýtala som sa.. "Čo? Len mi dvaja?" Spýtal sa a skoro vyletel z posteľe. "Idiot. Nie tebe. Amélie." Povedala som. "Jáj.." Povedal. "Ale veď tá je ešte malá! Však má sotva 6 dní čo bola 5 dní v nemocnici." Povedal. "Nežiarli." Povedala som. "Nemáš pocit,ako keby sme boli manželia? ...Ty mama a ja otec." Povedal Ryu. Zčervenala som. "N-Na aké veci to myslíš?" Spýtala som sa. "Na normálne. My sme vo vzťahu. Včera aj dnes si so mnou normálna." Povedal Ryu. "Uhm,to je pravda...strašne som sa zmenila." Povedala som. Áno...vážne neviem čo to je...buď je to tým,že ho naozaj milujem...alebo,že ho už beriem za normálného chlapca. Položila som Améliu do posteľky. Prišla som k Ryuovi. "Ak by sme boli pár....robili by sme niečo takéto." Povedala som. Sadla som si na Ryua. Objala som ho. A dala si svoje pery blízko jeho. "Vidíš?" Povedala som a zasmiala sa. "Však to robíme!" Povedal a zasmial sa. "Č-Ani ma nenechal dohovoriť a už ma zvalil na posteľ. Začali sme sa bozkávať...pomaly som otvárala ústa a aj zatvára...(nie príliš,samozrejme,že normálne pri bozkávaní) Objal ma celým svojím telom a naďalej ma obdarovával svojími bozkami. A zrazu prestal. "Vidíš?" Povedal. "Whoa...kľudne si sa nechala...skutočne ma ľúbíš...čo ako je natom tvoje srdce?" Spýtal sa ma. "P-prestaň!" Povedala som a srdce mi skoro vyskočilo z hrudi. "Len som sa nechala uniesť nič viac." Povedala som. "Pche....klameš. Ja by som sa nikdy nenechal uniesť." Povedal. Je jasné,že ma len vynervoval. Vážne som mala pocit,že sme vo vzťahu. Však dokonca strávime spolu týždeň...Ale keď sme už tak blízko,,,prečo to len naťahovať?...Usmiala som sa. "Je ti niečo smiešne?" Spýtal sa ma. "Odoláš...niečomu takému to?" Spýtala som sa. "Len pre info...robím to pre pomstu." Povedala som. Ľahla som si na neho a zašepkala mu do ucha:"Ľúbim ťa." Prešla som dole a začala som mu bozkávať brucho. Prechádzala som nižšie a nižšie...až som narazila na trenírky...Nevedela som či mu mám teraz vykričať,že sa nechal uniesť alebo pokračovať. No moja ruka sa začala chýbať sama. Trochu som mu potiahla dole trenky a bozkávala som mu brucho. Z rukou som prenikla pod trenírky. Chytila som ho (no viete to...to..to) a išla smerom dole. Jemne som prechádzala do dvoch strán /hore,dole/ a zrazu som prestala. "Nechal si sa uniesť!" Zakričala som. A on na mňa s celou otvorenou hubou celý červený. "He?...He??? Ja som sa sama uniesla a urobila som dačo extra hentainé/úchylné/!!" Zakričala som. "..Ale nedokončila si to." Povedal Ryu.
"Čože?" Divila som sa. "Alebo mám začať ja?" Spýtal sa ma a drsne mi stiahol podprsenku. *klop*klop* "Ryu!! Otvor dvere!" Kričala Tsubaki. Obidvaja sme boli extra červený...rýchlo som sa obliekla a Ryu tiež. Utekala som dole otvoriť. "Čo vám to tak trčalo?" Spýtala sa. "Nepočula som." Povedala som. "A Ryu?" Spýtala sa Tsubaki. "Spí." Povedala som. "A prečo sa červenáš?" Spýtala sa Tsubaki. "Veľmi?" Spýtala som sa. "Však si ako paradajka....takže..." Niečo ju zrejme napadlo a utekala hore do Ryuovej izby. "Ryu!" Zakričala Tsubaki. "No!" Vykríkol. "Aj ten je ako paprika! Vy ste dačo robili!" Povedala a zachychotala sa. "A-A čo by sme robili??? Začala som koktať. "Ách...Ryu.. ako keby som videla seba v 15. rokoch...Asi vás budem častejšie nechávať samých."
Povedala a išla dole do kuchyne. "Nie!" Zakričala som. Ako tu mám ostať necelý týždeň s Ryuom a toutou úchylnou 26-ročnou matkou?!!!!!! "Tsubaki nerobili sme nič." Povedal Ryu. "Ale ja viem,,,pozerali ste p**no." Povedala Tsubaki. "Huh?" Ja aj Ryu sme ostali len tak stáť. "Poď hore,Sayuri." Povedal nudným tónom. "Jo,no." Povedala som. A ja som myslela....že vie o čo sa jedná.

~"Pff..." Povedala som. "Taká smola!" Zakričal Ryu. "To len tebe môže spadnúť zmrzlina!" Zakričala som. "Na oblízni si." Povedala som a podala mu zmrzlinu.
Prišiel ku mne a jazykom mi prešiel po perách. "Máš všade zmrzllinu." Povedal. "Ryu!" Kričal Hayate. "Tu sme." Povedala som. Boli sme dome a Hayate nás pozval na zmrzlinu. Lenže ja som nedočkavá tak som ju kúpila skôršie než prišiel. "Hee...vy ste už začali jesť bezomňa." Povedal Hayate. "Však môžme ísť ešteraz." Povedal Ryu. "Tak poďme." Povedala som. Prechádzali sme sa,pretekali. Bol to vážne super deň. Keď sme zastali v parku sadli sme si na trávu. "Poďme hrať fľašu!" Zakričal Hayate. "Zdá sa,že je to tvoja obľúbená hra." Povedala som. "Dobre! Točím fľašu!." Povedal a roztočil ju. "Ja dávam Ryuovi." Povedal Hayate. "Dobre poviem jej keď už pôjdeme domov." Povedal Ryu. Točili sme a točili a nakoniec sme zvyčajne dávali pravdu. Pýtali sme sa čo si jedol a také iné srandy. Ja som musela pobozkať chodník,Hayatovi som dala oblíznuť Ryuovi ruku,Ryu musel oblízať strom. Tak sme sa smiali. Bola som šťastná,no bolo mi divné,že Hayate nehovorí nič zlé. "Dobre,Dobre bavte sa. Naschvál som dal aby jej povedal tajomstvo. To tajomstvo má byť,že je do nej zaľúbený...som zvedavá čo sa bude diať ďalej." šibalsky premýšľal Hayate. "Tak Ahoj!" Zakričala som. "Ahojte!" Zakričal Hayate. "Ták! Povedz mi to Tajomstvo,Ryu!" Natešene som sa opýtala. Ryu trošku zvážnel. "Pravda je,že som ti to povedať nechcel...ale i tak by si to zistila čím skôr...no ale viem,že ak ti toto poviem zmení sa strašne veľa vecí..." Povedal. Trochu som zvážnela.. "Vtú noc..sme sa spolu vážne vyspali."
ps. Hayate bol skrytý :D

Pokračovanie na budúce

nabudúce to už nedám také úchylne XD ja sa nechávam až príliš uniesť XD alebo chcete takéto časti? :3