Cellibrari; časť prvá

23. května 2015 v 22:32 | Vaness

Časť prvá:

Pod nadvládou démonov.

***

Práve kráčam v tmavej uličke a rozmýšľam čo ďalej,veď ma sestra vyhodila z domu.Zaujímalo by ma, či je vlastne normálna. Ale pravdou je, že odvtedy ako nám zomrel otec ma zanedbáva. Nestará sa o mňa ani nič podobné, samozrejme netvrdím že to potrebujem. Ale keď má už 25 rokov mala by byť za svôjho mladšieho brata zodpovedná. Viem sa o seba postarať sám ale ešte ani nie som plnoletý, takže nemôžem mať vlastný byt nieto ešte dom. Volám sa Joe, len Joe. [Džou] Priezvisko nepotrebujem. Nepotrebujem rodinu. Nepotrebujem nič. Už od narodenia som bol zlomyselný, sebecký, krutý. To však tvrdí len moja sestra. Nie som krutý, ja len robím to čo je správne. Ale zaujímalo by ma čo by ste robili vy na mojom mieste, pretože teraz stojím v snehu celý premrznutý. Celú noc blúdim mestom a čakám na zázrak. Lenže nič ako zázrak neexistuje. Proste narodil si sa tak ži ako len vieš. Lenže ako treba žiť, keď ťa tvoja vlastná sestra nenávidí? Tvoja celá rodina sa na teba nepozrie. Moja mama zomrela pri mojom pôrode a to je dôvod, prečo ma nenávidia. Nezaujímam sa o svoju rodinu, snažím sa dokončiť školu a začať žiť na vlastnú päsť a toto je asi ten správny okamžik. Mám čierne vlasy a hnedosivé oči. Môj pohľad mrazí ľudí. Dá sa povedať, že som vzhľadovo ako démon. Ale nie mám len bujnú fantáziu. Nie som démon,som obyčajný smrteľník. Nevyzerám strašidelne vyzerám milo.Klamem som úplne normálny.

"Zdravím." Vyslovila neznáma žena. Vykríknem, pozriem sa na ňu a urobím niekoľko krokov do zadu. "Bojíš sa?" Zachychotala sa. Uvedomím v akej som situácií a začnem byť vážny.

"Nie." Poviem. "A baví ťa šepkať si popodnos asi hodinu? Vypadá to ako keby si utiekol z blázinca." Zasmeje sa.

"Nestaraj sa o mňa." Poviem a pozriem sa jej do očí.

"Nebuď chladný. A vlastne prečo si tu? Celý premrznutý a sám?" Spýta sa ma.
"Vykopli ma z domu." Odvetil som. Napadlo ma, že sa pred ňou urobím chudáčikom a možno mi ponúkne predsa nejaký domov či aspoň strechu nad hlavou. "Môžem ti ponúknúť teplý čaj u mňa? Ponúkam ti prespanie. Ale samozrejme len na jednu noc." Odvážne prehovorí.

"Naozaj? Môžem?" Usmejem sa a pristúpim k nej. "Poď za mnou." Povie. Jemne stúpim do snehu a pomaly kráčam za neznámou ženou.

***

Zízam,,,Zízam na tú ženu. A stále si myslím, že nie je normálna, je iná ako ostatné ženy. Viem, som vdačný zato,že mi ponúkla miesto na prespatie. Ale stále na ňu nemôžem prestať hľadieť. Ľahol som si na posteľ a dal ruky za hlavu. Následujúce ráno som vstal.

"Dobré ráno." Povedala mi a očarujúco sa na mňa dívala. Vykríkol som a vstal postele.
"Hah, to som taká strašidelná?" Spýtala sa. "Nie, prepáč. Len som sa vyľakal. Zoberiem si veci a odídem." Povedal som.
"Tak skoro?" Spýtala sa. "Áno, už jedna noc ubehla, nie?" Spýtal som sa predsvedčivo. "To áno. Ale dovolím ti tu ostať ešte." Začervenala sa.
"Ďakujem. Ak si nenájdem nejakú prácu prídem." Zasmial som sa milo.
"Budem rada!" Povedala a rozlúčila sa so mnou. Zavrel som dvere a smeroval k môjmu bývalému domu. Jemne som zaklopal. "Dúfam, že už je hore. Ale ako ju poznám stále sa vyvaľuje na posteli." Povedal som si.
"Haló! Isabella! Bella!" Kričal som za včasu ráno. "Dvere sa otvárali a na obzore bolo vidieť strapatú čajku." Prehlásil som.
"Ty,,,Ty! Ešte aj keď ťa vyhodím z domu otravuješ? Ináč ako sa ti spalo vonka? V tom nádhernom a v chladnom snehu?" Opýtala sa hrdo. Ruky som si dal za hlavu a povedal:
"Predstav si, že som spal u jednej nádhernej žene." "Čože? A to takého niktoša ako si ty niekto zobral?" Spýtala sa ma. "Aspoň by si nezobrali nejakú babku, čo len vreští a vyhodí svôjho brata z domu." Začnem sa schválne ľutovať.
"Ja mám nato dôvod!" Vykríkla. "Aký?"
"Nenávidím ťa, som staršia, ochvíľku si plnoletý!" Povedala.
"A čo? Och to je jedno." Povedal som a vošiel dnu. Išiel som do svojej izby a zavrel som sa. Sestra za mnou utekala a začala mi búchať na dvere. "Vypadni z tej izby! I tak ťa vyhodím!" Búchala ešte viac.
"Daj mi 5 minút." Povedal som kľudne. "Počkám ťa dole!" Zakričala. Sedím na posteli a do tašky si dávam knihy, veci a všetko možné čo je v mojej izby. Predsa chodím na strednú a bez učenia sa nezaobídem. -Buchotanie, všeliake zvuky, vietor- "Čo sa to,,, kurva deje?" Začal som sa diviť keď som sa pozrel cez okno. Ľudia, ktorí boli v autách ako keby začali šalieť. Narážali do seba a všetko možné. Nedávali si prednosť ani nič podobné. Zrazu veľké plamene predomnou.

"A do p-"Ani som nestihol dopovedať a musel som sa uhnúť veľkým plameňom, ktoré padali z oblohy. Utekal som dole, srdce mi išlo vyskočiť a začal som sa báť o sestru. "Bella!" Zakričal som. Utekala ku mne. A tesne predomnou, keď sa naše ruky mali stretnúť, padala k zemi. "Bella?!" Zakričal som. Ďalší výbuch, ktorý ma odhodil o niekoľko metrov ďalej. "Bella!!" Zakričal som. Chcel som skočiť do tých plameňov, v ktorých bola moja sestra. "T-To snáď, nie. Čo sa to kurva deje." Povedal som. Vyšiel som z domu a poobzeral som sa. "Pom-môž mi." Pribehla ku mne suseda. "Teta!" Zakričal som a natiahol som k nej ruku, keď sa predomnou rozpolila na dve poli. Ostal som tam stáť. Začal som vrieskať o život. Krídlo lietadla ju celú prepolilo. Nemal som kde ísť a navyše som bol vydesený.
"Snáď je koniec sveta? Zachránte ma niekto! Prosím! Prosím! Všetkých!" Niekto ma ztiahol k sebe. Ťahala ma a ťahala. "Kde ideme!" Zakričal som. "Domov." Povedala Reina. "Ale tvôj dom je iným smerom!" Zakričal som.
"To je jedno!" Zakričala a skočila do podzemia, samozrejme ja sňou tiež.

"Pusti ma!" Zakričal som a vytrhol som sa. "Chcem ti pomôcť!" Zasmiala sa. "Si normálna? Vidíš čo sa tu deje?! Ak nie, tak ja áno! Idem odpanúť, srdce mi buší o závod a videl som už dvoch ľudí, ktorí predomnou zomreli a nedokázal som im nijak pomôcť! Všetci zomierajú a ty sa smeješ?!" Prehovoril som a bol som v depresií.
"Nenávidíš tento pocit viny, že?" Spýtala sa ma a zvážnela. "Nenávidím! Proste,,, Čo sa to tu deje!" Chytal som sa za hlavu a nevedel čo robiť.
"Vysvetlím." Povedala.
"Čože?" Zadivil som sa. "Ty vieš čo sa tu deje!?" Zakričal som a pustil som sa do nej.
"Nevyskakuj!" Zakričala a plesla mi jednu po líci.
"Vzpamätaj sa! Všetko bude v poriadku!" Zakričala Reina,keď sa jej spustili slzy.
"Nechaj ma!" Povedal som a išiel ďalej. "Prestaň! Zomrieš!" Zakričala. "No a čo." Povedal som ľahostajne. Chytila ma za tričko a odhodila o niekoľko krokov ďalej. Chytila sa mi ramena. Divil som sa čo robí ale po niekoľkých minútach prestala.
"Zavri oči." Povedala jemným hlasom a položila ma na zem. "Čo, to?" Divil som sa, keď sa moje telo začalo spúšťať samé dole. Nevládal som ani zdvihnúť ruku. "Čo si spravila?" Opýtal som sa. "Uspala." Povie a usmeje sa. Po chvíľke som ani nevedel hovoriť, Reina sa ku mne naklonila a mne sa už zatvárali oči, jediné čo som naposledy uvidel,,, boli Reinené vlasy.


***

Všade je tma, a nič nevidím. Žijem? Som mŕtvý? Koho to je ruka? Čože len moja?

"Nedokázal si ani zachrániť svoju sestru..." Kto to je? Čí je to hlas? "Tvoja rodina ťa ešte viac bude nenávidieť." Nie! Ja zato nemôžem! To ona... "Vyhováraš sa aby si uspokojil svoje emócie?" Nie, nerobím nič! "Len sa pozri na svoju ruku.Nesieš vinu na svôj celý život" Vyvalím oči na svoju ruku a divím sa čo sa stalo. Je celá krvavá! Koho je tá krv? ... Koho!? -Všetko čierne sa zmení na biele- svetlo... Moja ruka,,, mizne.
"Joe! Joe! Vzbuď sa!" Kričí na mňa Reina. Prebudím sa.

"Uah!" Zakričím. "Mal si zlý sen?" Spýtala sa ma.
Neodpoviem.

"Fajn, postav sa. Poď sa pozrieť čo sa stalo, kým si búval." Zasmeje sa.
Blúdime tunelom, a pozrem sa na schody, ktoré vedú k východu. Stúpam,Pozriem a nechcem uveriť svojím vlastným očiam.

"A ty mi chceš povedať, že sa dá toto vysvetliť?"
Prvé čo ho napadlo: Kde je sneh? o.O


informácie:
korektorka: Tohru-senpai *w*
Autora viete. Jasné, že ja! XD
ak sa vám nepáčilo...proste..nenápište nič :D

 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Sierra Anne Inuya Sierra Anne Inuya | 23. května 2015 v 22:42 | Reagovat

kyaaaa co dal co dal chci to vidieť inak sa zosaliem O_O  O_O

2 Tee Pee Tee Pee | 23. května 2015 v 22:50 | Reagovat

Zdravím Tě,
netuším jak začít, nikdy jsem nebyla nucena nic podobného dělat, ale bylo mi to doporučeno a logicky jsem si i jistá, že je to asi to jediné, co mi může pomoci splnit můj sen. Proto se předem omlouvám, pokud Tě má žádost bude obtěžovat, ale věř, že i těch pár sekund, které mi věnuješ, mi pomůže splnit můj největší sen.
Jsem hrdá majitelka toho nejúžasnějšího stvoření, které jsem kdy potkala- tříleté psice čistokrevného voříška jménem Amy. Ačkoliv jsme si prošly nejednou nesází, je mým nejlepším parťákem, přítelem, ochráncem a oddaných společníkem. Po váhání a uváhách "ono to stejně nevyjde" jsem se nakonec rozhodla nás přihlásit do jisté soutěže. Pokud jsi dočetla až sem, jsem Ti velmi vděčná za Tvou pozornost a dovolím si troufale požádat, zda by jsi mi tento sen pomohla splnit. Stačí otevřít tento odkaz → http://www.brithappytogether.cz/ a pod videem ("Tee Pee") kliknout na tlačítko "To se mi líbí" (nutno dole na stránce listovat na stranu 3).
Předem děkuji a věřím v Tvojí pomoc :).

3 Yuuki Yuuki | 23. května 2015 v 22:58 | Reagovat

Wau. O_O Tak to je sugoi. Všetko tam malo taký rýchly spád a naozaj som zvedavá ako to chce Reina vysvetliť. :D

4 Mirka Mirka | 24. května 2015 v 10:45 | Reagovat

Božííí :3 Miluju fantasy :3 Děkuju že píšeš fantasy :33 Moc se těším na druhou část :3 Nemůžu se dočkat ♥♥♥

5 Tohru- Tohru- | E-mail | Web | 24. května 2015 v 14:30 | Reagovat

Si šikulka :3 a príbeh je perfektný. Som zvedavá na pokračovanie :D
Je radosť byť tvojou korektorkou ^^

6 Iza_san Iza_san | 24. května 2015 v 20:44 | Reagovat

Ďakujem všetkým :-D Som rada. Hai! Tiež  stebou rada spolupracujem :D

7 Natuš Natuš | 25. května 2015 v 15:42 | Reagovat

Vanes uplne 🔝 to je len tak dalej :-P

8 Rin Rin | 25. května 2015 v 15:53 | Reagovat

Senza. Fantasy tvoj nový žáner?? Celkom sa ti to podarilo...som zvedavá a ďalšiu časť. Tak si pohni a počuj je tu jedna vec daj tam trochu väčšie napätie. Inak sa to dá :-D  ;-)

9 Iza_san Iza_san | 26. května 2015 v 18:57 | Reagovat

[8]: Hai :D Ďakujem... hai :D však toto je len jedna polovica z prvej časti ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.