"Letné prázdniny" - [ venovaná pre: Rin]

2. května 2015 v 21:08 | Iza

"Letné prázdniny"

___
úvod:
jednorázovka v ktorej vystupuje hlavná postava Aiko,ktorá je u svojej Tety,cez letné prázdniny...stretne záhadného chlapca,s ktorým sa zoznámi.....spolu prežívajú romantické chvíľe avšak nie na dlho.


***
"Jéminéé!" Zakričala Aiko,ktorá bola pred záhradou. "Tetáá,je strašné teplo." Povedala. "Vydrž,Aiko však len pozbierame zeleninu a dovolím ti sa prejsť." Utešovala ju teta. "Prejsť? A kde?" Spýtala sa natešene Aiko. "Do dediny samozrejme." Povedala a usmiala sa. "Juchú!" Vykríkla Aiko. "Teším,Teším!" Zakričala. "No zober košík a zanesieme ich dnu." Povedala teta. Spolu s Tetou ich zobrali do domu a dali na stôl. Do hrsti si zobrala pár jahôd,ktoré jej kúpila Teta. Dala si na hlavu klobúk,obula si balerínky do ruky pár jahôd a vyletela von. "A dávaj si pozor!" Zakričala na nu Teta. "Samozrejme!" Zakričala Aiko.
"Táto dedina je vážne kľudná. Deti sa kľudne hrajú,starší ľudia sa rozpraváju. Hehehe..len ja som tu taká svieža a plná energie,predsa som len z mesta." Premýšľala Aiko. "Jahody sú vážne dobré." Povedala. V hrsti ich mala dosť,rada sa napchávala. Trochu sa pošmýkla o trávu a ľahko spadla. Začala sa chychotať ale potom sa začervenala,kedže mala šaty. Vstala. "A jahody?!" Vykríkla. Jahody sa jej kotúľali do záhadneho lesa,ktorý už nepatril dedine. "Kedže sú jahody v lese už ich nebudem jesť." Povedala Aiko a nafučala sa.(nadurdila) Otočila sa smerom k dedine a pozrela sa na domy...Ale niečo ju priťahovalo do toho lesa. Nakoniec sa otočila k lesu a urobila krok do tajomného lesa. Nakoniec do neho vstúpila celá. . "Kyah!" Vykríkla a padala dole,kotúľala. Kopec bol blatavý takže si zašpinila celé šaty. "T-To snáď,nie." Povedala a zošuchávala si trávu z kolena. Vstala. Pozrela sa pred seba no však nemohla uveriť vlastným očiam. ...V takom tajomnom lese...vážne existuje miesto ako je toto?
"Videla som už aj krajšie miestá,to uznávam... ale v takom strašidelnom lese uvidieť niečo takéto je kúzelné." Povedala Aiko. Pomaly si sadla na kmeň. Ponorila prsty na pravej nohe. "Je horúca?" Divila sa. Ponorila si do vody nohy,kedže bola celá od blata vyzliekla sa a skočila do vody. "Je vážne príjemná." Povedala a zavrela si oči. Sedela v príjemnej vode,ktorá ju osviežovala. "Toto miesto je krásne." Povedala si. "Ešte ako dlho tak mieniš byť?" Spýtal sa jej. "Heh?!" Celá zčervenala a pozrela sa na seba. Zakryla si prsia. Chlapec sa zasmial a podal jej ruku. "P-Prečo mi podávaš ruku?" Spýtala sa. "Nepýtam si tvoju ruku." Povedal. Zadivila sa. "Ten kvet,ktorý sa nesie na vode. Pozrela sa za seba. "Lekno?" Divila sa. Skočil do vody a zobral si ho. Len som dala hlavu smerom nadol. Pozrel sa na mňa a podal mi ruku v ktorej mal lekno. "V tomto lese je tažké nájsť lekno." Povedal a usmial sa. "Chodíš sem často?" Spýtal sa. "Nie?" Povedala som. "Vážne? To je užásné...a už si nahá a kúpeš sa." Povedal. "Bola som špinavá...a som celá ponorená,takže mi vidíš len hlavu." Povedala Aiko. "Ináč ešte som ťa tu nevidel." Povedal. "J-Ja som tu len na prázdninách..na toto miesto som narazila náhodou." Povedala Aiko. "Aha." Povedal. "A ty?" Spýtala sa. "Ja bývam v meste,ktorý je za týmto lesom." Povedal. "Počkat! Takže tento les delí dedinu a mesto?" Zadivila som sa. "Áno..." Povedal. "A chodíš sem rád?" Spýtala som sa. "Toto je moje jediné miesto,ktoré mám rád." Povedal. "Jediné?" Spýtala som sa. "Jop...nemám rodičov,školu nemám rád,moja ďalšia rodina ma nenávidí,síce mám kamarátov ale toto je moje jediné miesto,ktoré mám fakt rád...nikto ma tu neopustí a ani nezhusí,nezačne nenávidieť,proste len ja." Povedal. "Ja mám veľa miest,ktoré mám rada,tu býva moja teta. Som tu na prázdninách." Povedala Aiko. Trochu zosmutnel ale potom zvihol hlavu. "Tu máš ako na pamiatku zato,že si ma musela počúvať." Povedal a usmial sa. "Ako pamiatku? My sa už neuvidíme? A musela počúvať? Hahaha ty truľo ani si toľko nerozprával. A tvoj hlas je taký príjemný...počúvam ťa rada." Povedala som. "Tiež sa stebou rád rozprávam." Povedal. Usmiala som sa. "P-prídeš sem aj zajtra?" Spýtal sa. "Áno! Rada!" Vykríkla som. "Whoa..celkom sa ti aj divím,veľa ľudí sa sem bojí chodiť." Povedal. "Haha.. Ja som už taka!" Povedala som.

***

"Aiko! Kde berieš ten košík?" Pýtala sa teta. "Keď sa prechádzam a rozmýšľam ani mi to nebude stačiť!" Povedala Aiko a zasmiala sa. Ako včera i dnes vstúpila do strašidelného lesa. Pomaličky zišla dole a čakala chlapca pred vodopádom. "Prišla si." "Ty si už tu?" Divila som sa. "Jop!" Povedal. "A čo robíš tam hore?" Divila som sa. "Hľadal som klobúk." Povedal a skočil dole do vodopádu. "Tu máš." Povedal a podal jej klobúk. Zobrala si klobúk a podala mu košík. "Zober si." Povedala Aiko. "Ďakujem,ináč tvoja tvár ma tiež takú farbu ako jahoda,totiž tvoje červené líčka." Pousmial sa. "Pff ako keby ti nie!" Povedala Aiko. .. Začali sa chychotať..po chvíľke si sadli k vodopádu a pojedali jahody. "koľko dní tu budeš?" Spýtal sa ma. "Niekoľko dní." Povedala. Začal fúkať vánok. "A čo tak navždy?" .... "Navždy?" Divila sa. Srdce jej začalo búchať a vlasy sa jej ligotali na slnku. -----ubehlo niekoľko hodín||||--- "Tak ja idem!" Povedala. "Ahoj!" Povedal mi. Utekala som k tete čo najrýchlejšie,pretože bolo strašne neskoro. Hneď ako som bola pred dvermi som schytala facku. "Si normálna? Takto sa po večeroch tulať!!!" "Oci?" Divila som sa. "Skončili sme skôr. Sbaľ si veci ideme späť do Ameriky." Povedal jej."Čože??????? Nejdem! Ja tu chcem ešte ostať!" Zakričala. "Ale mi už ideme späť." Divil sa otec. "To nevadí! Prosím! Chcem tu byť!" Povedala Aiko. "Tak ju nechaj." PovedalaTeta. "Zmeškali sme lietadlo,čakali sme ťa 3hod...takže máme už len zajtra lietadlo." Povedal otec. "Ďakujem!" Povedala som a objala som ho. "Ale už jej nedovoľ sa takto túlať!" Zakričala mamina. "Nebojte sa." Povedala teta. Išli sme spať a Aiko sa tešila na chlapca..keď sa tak zamyslí ani nevie ako sa volá...ale keď je sním má pocit,že lieta v oblakoch.. A jej srdce vrie... Je to pre ňu človek,ktorý sa stal dôležity za dve dni.
Ráno sa jej rodičia pripravovali na cestu lietadlom skoro ráno. Pobozkali Aiko na čelo a odišli."M-Mami?" Vstala Aiko.."Aha sen."'Povedala a zaspala znova.
"Aiko..Aiko!" Vrtela nou teta. "Teta?" Vstala a pretrela si oči rukou. "Už je 12-hodín.. Spachtoška. Ja som stihla uvariť aj porobiť veci v záhrade. Samozrejme kúpila som ti jahody." Povedala teta. "Ďakujem." Povedala Aiko. Vstala,učesala sa,obliekla a vyrazila do tajného lesa. Jej teta vedela,že sa bude jednať o chlapca,pretože je bolo divné,že prichádzala vždy celáčervená a tak tam dala niečo nazvyš. Aiko si sadla na veľkú skalu a máčala si nohy vo vode... Čas ubúdal a Aiko sa začala strachovať,či sa mu nič nestalo keď vôbec neprichádza. "Hoj." Povedal. "Prišiel si!" Povedala a pribehla k nemu. "Kde si"-Prehovorila a keď sa pozrela čo má na tvári ihneď prestala. "Čo sa stalo?" Spýtala sa. "Menšia bitka s chapcami,nerob si starosti." Povedal. Prišla k nemu bližšie a prešla mu jemne rukou po tvári. "Prosím vyzleč sa." Povedala. "N-Načo?" Nejak začal koktať. Ignorovala ho..nemala tú odvahu sa mu pozrieť do očí. "Si odvážna a urobíš veci,ktoré iné sa ani neodvážia vysloviť." Povedal a vyzliekol si tričko. Tričko,ktoré jej podal namočila do vody. Prišla k nemu s mokrým tričkom a pomaličky sa dotýkala jeho zraneniam. Prešla mu po perách,po krku a po ramenách. Bolo to príjemné,pretože popritom fúkal príjemný vánok,ktorý niesol Aikiné plavé vlasy. "Aiko... Mám ako povedať dievke,že ju milujem?' Nejak vyšlo z jeho úst. "N-Nemám tušenie..." Povedala Aiko. "Tvoje pery..." Povedala potichu. Zobrala jednu jahodu a dala chlapcovi do úst. "Jahody vždy zlepšia náladu." Povedala a usmiala sa. Chlapec zčervenal a prehltol jahodu. Pozrel sa Aiko do očí..chytil jej ruku..a povedal: Ľúbim ťa.
"Aiko!!!!!!" Kričala teta na celú dedinu. "..Prepáč musím ísť." Zakričala a pustila sa do behu. Chlapec tam len stál bez odpovedi a z košíčkom jahôd. Pozrel sa na jahody,keď z neho videl nejakú fotku. "To je ona?" Divil sa a pozeral sa na fotku,kde bola Aiko malá. "Aiko?...." Povedal potichu chlapec a držal fotku v ruke.....
-"Aiko! Kde sa túlaš?" Spýtala sa teta. "Len tu." Povedala... "..Aiko... Práve....spadlo lietadlo..v ktorom..bola Emily a Tohru." Povedala teta a začala plakať. "Čože?.. Mama a otec.. Sú mŕtvy?" Povedala Aiko. Utekala k tete do náruče,kde začali plakať. "Teta je to moja chyba... Keby som išla včera snimi,nestalo by sa to!" Obviňovala sa Aiko. "To nie je pravda Aiko.." Utešovala ju teta.
.......Aiko sa rozhodla vrátiť do Ameriky,potrebovala byť sama a urobiť si poriadok vo svojej hlave... Urobiť poriadky v dome,kde bývala a samozrejme usporiadať pohreb s ktorým jej pomôžu ďalší členovia rodiny..


***
O mesiac: (berte to tak,že už vážne ubudol nejaký čas)
"Vrátiš sa niekedy?" Dával si tu istú otázku už mesiac. "Naposledy som videl tvoju prekvapenú tvár,keď som povedal,že ťa ľúbím..."Zasmial sa a upustil fotku,ktorul držal...
"Ako vám to ide?" Spýtala sa suseda. "Ah,kedže sa už blíži september rastú jablká a iné.Čo vy"? Spýtala sa teta. "Haha..ja som už stará ani toto nevládzem pozbierať narozdiel od vás sa staráte o záhradu každý deň." Povedala suseda. "To áno,ale teraz mi to zaberie viac času,keď tu bola Aiko bolo to rýchlejšie." Povedala Teta. "Aiko? Jáj ahá tá,bola až príliš energická." Povedala suseda. "To áno,,,ale pred mesiacom jej zomreli rodičia...tak isto mne sestra,dnes má prísť Aiko..už takú energickú ju už asi nikdy neuvidím." Povedala teta. "Ale nebojte sa...nemôže stým žiť hádam celý život." Utešovala suseda. "To dúfam." Povedala Teta a išla odložiť košík na stôl. Išla pred bránu a pokojne čakala na Aiko. Keď prichádzal taxik,teta sa už nevedela natešiť tak už si stláčala ruky a pripravovala si objatie. Taxík zastal a Aiko hneď ako vystúpila.:"Som doma,teta!" "Aiko..." Povedala teta. Aiko objala tetu celou silou. "Chýbala si mi." Povedala Aiko. "Už sme sa nevideli od pohrebu." Povedala teta. Taxikár jej podal kufre,s ktorými jej pomohla teta. Zaniesli ich do domu. "Vážne ti teta ďakujem ak by som bývala sama v Amerike asi by som sa zbláznila." Povedala Aiko. "Pomáhaš mi a beriem ťa ako za vlastnú dcéru,takže mi to nevadí...ale mala by si si pohnúť. Nie som jediná,ktorá ťa tu čaká,no nie?" Spýtala sa teta. "Je tu ešte niekto?" Zadivila sa Aiko... "Pri...Pri vodopádoch!" Vykríkla Aiko. "Dávaj si pozor!" Povedala Teta. "Z tej fotky si určite robili srandu." Zasmiala sa diabolsky teta. Aiko plnou rýchlosťou utekala do lesa. "Nič sa tu nezmenilo." Bola celá vytešená.... Prišla ku vodopádom a zastala,keď ho náhle uvidela... "A-Aiko." Zakričal. "Som tu!" zakričala a otvorila mu náruč. Chlapec sa rozbehol objal ju a pobozkal ju. "Aiko!" Zakričal.... "A tvoje meno?" Spýtala sa. "Jou [džou]." Povedal. "Jou..Jou." Povedala s úsmevom. "Nechala si ma mesiac čakať.." Povedal. ..."Ale ja tu bývam." Povedala. "Bývaš?" Spýtal sa. Kývla hlavou. Vidieť ho znovu bolo úžasné...bola som štastná,že som v tejto dedine... samozrejmosť,že Ameriku mám tiež rada...ale túto malú dedinu proste zbožnujem...pretože tu mám ľudí,ktorých milujem,,...... "A teraz môžme tráviť svôj čas.......spolu."


dúfam,že sa vám páči...

Poviedka venovaná Rin :) :D dúfam,že sa ti páčila...


 

10 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Tohru- Tohru- | E-mail | Web | 2. května 2015 v 21:47 | Reagovat

Prekrásne..

2 Yuuki Yuuki | 2. května 2015 v 21:49 | Reagovat

Sugoi ako vždy. Neviem prečo, ale tento krátky príbeh sa mi naozaj páčil. :3

3 Esmi Esmi | 2. května 2015 v 22:07 | Reagovat

Pekné :'D to dievča mi pri prvok odseku pripadalo ako 5 ročné. Ale inak dobrá. ^__^

4 Sierra Anne Inuya Sierra Anne Inuya | 2. května 2015 v 22:11 | Reagovat

sugoiiii to je krásna poviedka

5 Mirka Mirka | 2. května 2015 v 22:20 | Reagovat

Jak ty to děláš, že ty tvoje romantické příběhy jsou jediné, které dokážu číst? ♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥

6 Rin Rin | 3. května 2015 v 17:41 | Reagovat

Som rada že si ju vedela takto sformovať. Naozaj je prekrásná, je úžasné že vždy vieš napísať poviedku, ktorú ludia vždy s nadšením čítajú. A Ďakujem :3 :*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.