Červen 2015

Himiko - štvrtá časť - ~Himiko~

29. června 2015 v 21:27 | Vaness |  Dielové
HIMIKO - štvrtá časť

***

[pustite si ju a vžite sa do situácií] :)

"Je koniec! Nechápeš? *Rozzúril sa.* Už ti ich dávam tretíkrát a stále si myslíš,že žartujem! Bože! Sprostaňa! Boli sme spolu týždeň,n
ie? To ti malo stačiť! Užili sme si to je všetko. Už ma viac nezaujímaš."
*plač* "Č-Čo to hovoríš?"
"Pamätáš ako som ti sľúbil,že ti to vrátim? Nemyslel som spôsobom násilia,ale spôsobom zlomeného srdca."
To si snáď robí srandu. Všetko čo sme spolu zažili bol len klam? Prišla som o panensto a.. To snáď nie. *slzy*
"K-Kazeya!" Chytila som ho za tričko a nechcela pustiť ďalej. "Nechoď preč! Prosím! Ostaň so mnou."
"Hahaha. Toto som už počul. Od Sonaty. Čo sa jej nejdeš opýtať aký mala vzťah so mnou? Alebo sa opýtaj Rosie."
"Prosím Kazeya. Nerob mi to! Milujem ťa! Strašne a veľ
mi!" *plač*
"Ale ja teba nie. Ináč v posteli si dobrá."
"P-Prestaň." *Plač*
"Nepochopíš podstatu človeka,ktorý chce len využiť zamilované dievčatko."
"P-Prosím. Ostaň so mnou."
"Nechcem." strčil ma a ja som urobila šesť krokov ďalej.
"Prečo teraz nie si ako chlapec? Udri ma! Ako si to robila skoro vždy? Ale čo? Snáď nemôžeš? Teraz si schopná len plakať? Himiko! Hahahaha! Zobuď sa! Toto je môj dodržaný sľub."
Moje slzy nechceli prestať-A moje srdce nechcelo prestať bolieť.
"Nenávidím ťa! Kazeya." Prišla som k nemu a vrazila mu jednu cez papuľu. "Toto ti vrátim! Sľubujem tentokrát ja!"
"Vyhrážaš sa mi aj napriek tomu,že plačeš. Pff si fakt neuveriteľná." Začal sa rehotať.
Chcela som mu vrátiť ďalšiu...Ale moje srdce hovorilo nie. "D-Daj mi prosím...aspoň tú poslednú pusu."
"Tebe? Nikdy! Hahaha." Prišiel ku mne stlačil mi tvár a pobozkal ma. A potom ma spustil na zem.
Nevládne som sa pokúšala postaviť. Plakala som...plakala, a plakala. Slzy nechceli prestať tiecť a ja som bola v strašnej depresií.
"Dovi dopo." Povedal a od kráčal preč.
Urobil to isté aj mne. *Plač* a ja som sa nechala oklamať! Oklamať,tým najhorším chlapcom. Zobral mi panenstvo a potom odkopol. Bastard! Debil! Idiot! Nenávidím ťa! *plač* ..Hnusák! *smutný hlas* Milujem ťa...Nie,Nenávidím! T-Toto mi vrátiš *Smutný hlas* Vrátim ti to...Vrátim aj keď moje srdce bolí. S-Sľubujem. *Smiech* Predsa som dievča... *Plač* XD Ale toto ti vrátim za všetky dievčatá! Sľubujem! Budem ťa nenávidieť! Neznášať! A vrátim ti úplne všetko! ;_;

opening:


***


Som ale hrozná,čo som to urobila? Nechala som sa ním oklamať...Je to riadny hlupák. Klamať krehké srdcia dievčat. *Ruku na čelo* Teraz chápem Améliu,,,Chápem čo všetko musí prežívať. A ja som bezohľadne povedala,že všetko bude v poriadku. *Slzy* -klop- "Poď ďalej,oci."
Zotrela som si slzy.
"Čo sa ti deje? Prečo plačeš?"
"Nič,ocko. Len,,,Len ma opustil." Začala som ešte viac plakať a objala som otca.
"H-Hovoril som ti! On ti zato nestál. Nájdeš si lepšieho. Všetko bude v poriadku,zlatko."
"Nič! Nič nechápeš!" Povedala som a vyhnala ho. Otec v mysli: Nechám ju tak. Je to už dospelá žena. *úsmev*
Stláčala som vankúš a stláčala. Priala by som práve tu mať vedľa seba svoju mamu. Kto vie ako vyzerala. Aké mala vlasy a aký bol jej hlas. Nič si nepamätám. A môj brat? Kto vie aký by bol. Aký láskavý,alebo chladný. Nech by bol akýkoľvek brata by som si vážila. Pocítiť jej teplo,jej objatie. Keby tu len bola. Určite by mi poradila čo teraz urobiť. Ale...Nie sú tu. Ani jeden. Aspoň keby len môj brat žil... *Ruku si dá pred seba a myslí si že ju má v oblakoch* Kto vie či ste niekde tu a nepamätáte si to...Alebo... ste tam v nebi. Otec prišiel do mojej izby. Pozvala som ho dnu. Položil mi fotku na stôl z odkazom: Jediná fotka tvojho brata. Zodvihla som ju a okamžite som začala plakať. Bol nádherný. Jeho sladučký úsmev bol neuveriteľný. Krásne blond vlasy a modré oči. "Tak toto bol Kenji." Usmiala som sa. Asi bol po mame. Priala by som si vás aspoň vo sne stretnúť. "Kenji...Prajem si stretnúť chlapca,ktorý by sa nevyrovnal ani jednému. Milujem vás." Pravda je taká,že sme s Kenjim dvojičky.
Utorok:
Zobrala si šaty. Sponku do vlasov. Rúž a špirálu.
Ták a teraz sa prepnúť do dievčenského módu! Byť hanblivá a hlavne sexy! Išla som do triedy. Všetci si ma pekne popozerali. Ten ma začal baliť,ten,ten,ten a ten.Samozrejme ja sa musím pomstiť a až potom! Piatok som išla ako vždy domov. Stretla som Kazeyu s dievkou. Pravdepodobne boli na rande. PFF! toto je moja šanca!
Prišla som k nemu a začala som sa na neho lepiť.
"K-a-z-e-y-a-k-u-n!"
Začervenal sa.
"Himiko?" Divne sa ma opýtal.
"Prečo si s ňou? Hm? Dnes sme mali rande my a nie ona!" Začala som plakať.
Dievča sa pobralo späť.
"Čo to malo znamenať? Žiadne my neexistuje. Ale ja ťa ták veľmi chcem. Snáď netúžiš byť so mnou ešte? Ja som lepšia než ona!"
"Nie!"
Pobozkala som ho a vztiahla za roh. Začala som sa na neho lepiť a snažiť sa byť super roztomilá. Keby ste len videli aký bol červený. Úplne horel a jeho srdce búchalo ako o závod. Toto je správna cesta.
"Dosť! Žiadna dievka sa na mňa nemôže lepiť! Prestaň!" Povedal a odišiel.
Nech si ide ja nekončím. Ale problém je,že čím viac som sním,tým viac sa mi páči...


***


Dúfam,že to bol dobrý začiatok,,,Pretože keď bol so mnou cítila som,že jeho srdce nebúchalo. Jediné čo môžem povedať je to,že bol len nadržaný. Ale to asi pri každej. Lenže zaujíma ma,čo si teraz myslí..."Shuroo." Povedala som a začala som sa sňou maznať.
Na obrázku je Shuro



Himiko - časť tretia - Zneužitá

27. června 2015 v 21:31 | Vaness |  Dielové
časť tretia: Zneužitá

***

Objímal ma v náruči tak silno...Ale z nejakého dôvodu som si to strašne vychutnávala. Bola som strašne šťastná, a chcela som viac. Viac lásky od neho a byť sním každý deň. Začal ma bozkávať na krk. Trochu som sa vystrašila. Neviem ako a hlavne kedy som začala túžiť po tejto chvíle. Ženám proste nestačí obliekať a správať sa ako chlapec. Ženské srdcia sú hrozne jemné a zraniteľné. Zistila som to. Pretože práve teraz zažívam svoju prvú lásku. "Zaľúbila som sa do teba." Objala som ho. Pobozkal ma na pery. "Ja tiež. A to už dávno." Zazvonilo na hodinu. Spolu sme ruka v ruke išli do triedy.

op:

****

S-Som taká šťastná! Moje telo je úplne kľudné,ale keď sa chytím srdca bije mi strašne rýchlo. :3 Teraz chápem dievky,ktoré s ním chodili. Ale máte smolu. Do mňa sa zaľúbil. Bože,som strašne šťastná. Chodím s ním! S tým najkrajším chlapcom na škole. Vedela som,že to raz príde. Že raz príde moja prvá láska! ~Počkať! Čo to robím? *chytá sa za hlavu* P-Prečo-Zvoní. Všetci z triedy už odišli. No ja som bola v takom strede,že som okolie nevnímala.
"Čo sa stalo?" Opýtal sa Kazeya.
"Ty si tu?"
"Celú hodinu si sa správala divne. Si v poriadku?"
"Áno som." Usmiala som sa.
"Ak máš problémy povedz mi to hneď. Ale ak nemáš je to v poriadku." Povedal a pobozkal ma.
Objala som ho. "Som rada,že si so mnou."
Začali sme sa bozkávať. Ešte som sa nikdy nebozkávala,ale nejak som sa mu prispôsobila. Ale prišlo mi to divné,pretože on mal pri bozkávaní zavreté oči. Keď som si ich zavrela aj ja bolo to krajšie. Vychutnávala som si jeho pery a to všetko ostatné. Vážila som si každú jednu sekundu, ktorú som s ním trávila. Bozkávanie je úžasná vec. A ešte keď sa bozkávaš s osobou,ktorú miluješ je to ešte krajšie a jemnejšie. Prajem si aby táto chvíľa trvala navždy. ♥
Po škole som čakala Kazeyu. Napadlo ma to,pretože páry to často robia.Ale on nikde. Tak som išla domov. Ale toto bolo iné. Tento pocit bol iný. Keď som s ním tak necítim,že mi srdce bije rýchlo. Ale teraz cítim ako keby mi srdce krvácalo. Ako keby som bola vinná alebo on a veľmi ma to trápi. Nevedela som,že aj srdce vie po niečom túžiť. Ale ja ani neviem kde býva. Inak by som zašla za ním. No nič budem sa musieť nejak stým zmieriť! Aj keď viem,že to bude riadny problém.
Ráno som vstala ako rybička. Vyspala som sa fajne. Pretože dnes je už druhý deň čo chodím s Kazeyom! :3 Obliekla som sa a išla do kuchyne. Na stolíku som našla lístok:"Ak chceš ostaň doma. Dnes budem v práci dosť dlho! Vrátim sa len zajtra takže ma nejak prekvap. Ocko."
"To je super!" Vykríkla som a sadla som si za počítač.
Napísala so e-mail Kazeyovi,že nech do školy nejde. Môže prísť ku mne. Odpísal mi fajn a plno srdiečok.
Išla som sa naraňajkovať a všetko urobiť si vlasy. Neviem síce,čo ma to napadlo..ale.. Ale čo! Čo z toho robím takú drámu,že som zamilovaná? Proste odhodím rozum a budem sa riadiť srdiečkom! :3
♫Klop,klop.♪ Otvorila som. "Poď ďalej."
Rozprávali sme sa a pozreli nejaký film. Bolo mi strašne fajn.Boli sme ako novomanželia. Do fliaš sme si dali vody a začali sme na seba striekať.(Ou to vyznelo hentaineXD) Celá som bola mokrá (Ešte horšie XD)a on tiež. Potom sme si ľahli na posteľ. Začali sme sa bozkávať a vychutnávať si ten drahocenný čas.
Pozrel sa mi do očí a povedal:"Ehm...Nevadilo by ti keby..Prepáč ale ja som strašne zaľúbený a chcem..chcem ťa mať celú."
Ja som ostala celá červená. "Ale...povedz mi pravdu. Myslíš to so mnou vážne?" ..."Myslím to neuveriteľne vážne. Z prva som ťa chcel len namotať. Ale nejak som sa zaľúbil vážne." Povedal a pozrel sa inde. Keď sa chlapci červenajú a radšej uhnú pohľadom je jasné,že sa hanbia. Bozkávali sme sa naďalej. Až sme sa začali vyzliekať. Milujem ho. Milujem ho strašne. Asi...som vážne zamilovaná a to dosť. Pokračovali sme až sme prišli nakoniec.
Ráno som vstala s dobrým pocitom. Vyspali sme sa spolu. Bolo to...užasne.
S Kazeyom sme sa dohodli na piatok.
"Yay! Chodíme spolu už 3 dny! Od Stredy ! Je to nekonečne krásne. Ešte nikdy som nebola taká šťastná."
Vyobliekala som sa,pretože bol festival. Dala som si kimono a vyrazila do mesta. S Kazeyom sme sa stretli pod Sakurou.*hryzie si dolnú peru* Aké romantické :3 Pobozkali sme sa a išli ďalej.
"P-Poďme tam!" Kričala som.
Bola strašná zábava! Hlavne pri poslednom stánku. Boli tam rozkošné mačičky.
"Chceš?" Opýtal sa ma.
Začervenala som sa.
"V-Vážne mi ju kúpiš?"
"Áno."
Zobrala som si ju do náručia a pomenovala Shiro. Moja malá Shiro. ♥

***

"Mňau! M-Mňau!" Prebúdzala ma. Lízala mi ucho a hlavou sa opierala o moje rameno. Je taká hebká. Ňuj >3<
Hneď som začala myslieť na Kazeyu. Je neuveriteľný. Milujem ho. ♥
V tom mi prišla SMS. Neznáme číslo? Pozrela som si ju. Bolo v nej napísané,že to je Kazeyové číslo. Usmiala som sa a uložila som si ho. Hneď potom som mu zavolala.
"Ahoj."
"Ahoj. Himiko."
"Pôjdeme dnes spolu von?" Opýtala som sa.
"Prepáč ale dnes nie."
"T-Tak fajn."
Volali sme spolu asi hodinu.
Uvarila som ockovi raňajky a čakala na jeho príchod.
"To si ma ale prekvapila! Fakt mačku?" Zasmial sa otec.
"Áno! A ešte niečo! Som zaľúbená! Ocko on je proste Vtipný
čarovný
Skvelý
sladký
Dokonalý!"
"Len aby! Nedovoľ mu sa s tebou zahrávať!" Trochu sa nehneval.
"Oci. Mám 17!" Nahnevala som sa a išla do izby.
V nedeľu išiel Kazeya do iného mesta,takže sme znovu nemohli byť spolu. Ale i tak sme si volali. ♥
Pondelok mi zavolal. Mali sme voľno.♥
"Himiko?"
"Áno? Láska?"
"Miláčik."
"Hah."
"Himiko?"
"Kazeya?"
"Pff.... Nenávidím ťa. Hahaha a je Koniec!"
"Huh? Sranduješ?"
"Áno."
"Som sa zľakla."
"Neboj sa láska."
Pondelok večer.
Prevracala som sa v posteli. "Shurooo! On je taký zlatý! Milujem ho!"
V tom mi prišla SMS. "Kazeya!?" *srdiečka v očiach*
SMS:čakám ťa pod Sakurou. Ty vieš kde.
Hneď som vyšla. "Kazeya! Objala som ho." Ale jeho ruky som vôbec necítila.
"Ehm.. Je koniec." Zasmial sa.
"Zase sranduješ?"
"Je koniec! Nechápeš? *Rozzúril sa. Už ti ich dávam tretíkrát a stále si myslíš,že žartujem! Bože! Sprostaňa! Boli sme spolu týždeň,nie? To ti malo stačiť! Užili sme si to je všetko. Už ma viac nezaujímaš."


Himiko - úvod

27. června 2015 v 16:35 | Vaness |  Dielové

Himiko


žáner: Komédia,romantika,školné prostredie

Hl. Postavy:
Himiko Sajima

Príbeh:
Kazeya Akatsuki.
Čo sním?
Najobľúbenejší študent celej strednej školy.
Tak ako aj s ostatnými študentmi nemá problém vychádzať aj s učiteľmi.
Blázni dievky a omotáva si ich okolo prsta.
Využije ich a potom odkopne.
Lenže to všetko sa zmení keď na školu nastúpi Himiko. Dievča s charakterom chlapca.
Ale ani Himiko nebude výnimkou. Himiko sa zamiluje,on ju odkopne a už sa o ňu viac nezaujíma.
Lenže čo myslíte? Himiko to nenechá len tak. Začne sa obliekať ako dievča a začne ho blázniť.
A tak začína príbeh hlavnej postavy Himiko.

časti
8 z 8

časť prvá - Začiatok všetkého
časť druhá - Pocit zaľúbenej
časť tretia - Zneužitá
časť piata - Cieľ
časť siedma - narodeninová oslava
časť ôsma - posledné slová

opening:

Himiko:

Himiko - časť druhá - pocit zaľúbenej

27. června 2015 v 16:29 | Vaness |  Dielové
Pocit zaľúbenej

***

Následujúci deň som sa vybrala do školy. Za ten týždeň, čo som sa dostala na túto školu som získala veľa kamarátov a kamarátky. Nováčik by sa hanbil povedať,čo len ň. Ale nie,ja však som si za ten týždeň získala skoro celú školu a už sa cítim ako keby som tu bola od prvého ročníka. Poznám tu dosť ľudí a pomáham ich. Úprimne som rada,že chlapci ma neberú ako dievča. Nenosím sukničky a šatôčky ako ostatné dievčatká,ale legíny a tepláky. No,ale dosť o mojom vzhľade. Včera som mala svoju prvú pusu! A moje predstavivosti zmizli. Nebolo to vôbec sladké, a vôbec mi nebúchalo srdce. Z tej pusy,,,bol cítiť odpor. "A tomu vrátim!" Vkročila som do triedy,sadla si a pripravila na hodinu.

opening:

***

"Himiko." Pošepkal mi do ucha Kazeya až mi prešli zimomriavky po tele.
"Čo chceš?"
"Poď so mnou na chvíľku." Zatiahol ma za ruku a kráčali sme na strechu.
"Rýchlo! O chvíľku začína hodina. Nemám na teba čas." Naliehala som.
"Zaľúbil som sa do teba!" Vykríkol.
"Čože?"
"Včera keď som ti hovoril,že ti to vrátim chcel som ti robiť toľko zlých vecí. Ale čím viac som na teba myslel,tým viac si sa mi zapáčila. Prosím začni so mnou chodiť!" Vykríkol a jeho líce boli celé červené. Bol ako paprika.
"Máš smolu! Ja ťa nenávidím!"
Sadol si na zem. "Moja prvá láska...A nenávidí ma."
"Prestaň sa pretvárať! Viem o čo ti ide!"
"No o čo?" Opýtal sa zúfalým pohľadom.
"No,,, chceš ma odkopnúť,nie?" Opýtala som sa.
"Myslíš,že by som sedel pred dievkou len zato aby som ju odkopol? Špatne! Vždy naliehajú dievky! Ja s nimi začnem chodiť,pretože to chcú oni. Vždy dám dievčaťu kopačky(rozchod),pretože ma o to požiada iná." Vytáral.
"A to ti mám uveriť? Tak potom! Prečo si dal kopačky Amélie? Nepožiadala ťa o to iná?"
"Áno. Počul som na chodbe ako mi hovorí,že sa mi dnes vyzná. A tak som chcel povedať áno. Ale to bude prvé dievča,ktorej poviem nie,pretože chcem teba."
Zavrela som oči. Nadýchla som sa a vydýchla. Odišla som.
Čo to má znamenať? To akože fakt? *Chytila si tvár a celú stlačila* Prečo sa tak červenám. A moje srdce bije. Prečo si mi teraz nedal pusu?
Išla som naspäť do triedy. No tam som bola sledovaná Kazeyom. Stále sa na mňa pozeral a červenal. Začala som sa smiať,pretože bol taký rozkošný. Potom mi naznačil,že prečo sa červenám. Odpoveď som odmietla pohľadom a pozrela som sa do okna. Stále ho nemám rada. Aj...Aj keď moje srdce nechce prestať rýchlo búchať! Nie som dievča,ktoré sa zaľúbi hneď. Som dievča,ktoré je silné a má srdce z kameňa.
Na biológiu sme išli von. Naša stredná škola je obdarená viacerými druhmi stromov a rastlinami. Dostali sme papieriky a mali sme uhádnuť aspoň 10 rastlín a 10 stromov. Samozrejme,osud dal tak aby som bola v skupine s Kazeyom. Hľadali sme rastliny a stromy. Stále som bola otočená chrbtom,pretože som sa červenala. Nazrel sa do môjho papierika. Prišiel ku mne a prepísal mi 8-rastlinu. "Máš ju zle." Usmial sa. "Ďakujem." Povedala som. "He? Prečo si celý červený?" Vykríkla som. "P-Pretože si rozkošná." Povedal a išiel k inému stromu. Ja som ostala odstavená. Nechala som to tak a hľadala ďalej.
Po škole som išla domov. Cestou sa zastavil Kazeya. "Tak chceš so mnou chodiť?"
"Nie!" Povedala som a obišla som ho.

***

Následujúce ráno som vstala. Och! Za toho Kazeyu som nemohla ani spať! ... Ale... Uvedomila som si,že som sa do neho zaľúbená. Včera som sa opýtala otca,čo to znamená:červenanie a rýchle búchanie srdca. Zasmial sa a pohladkal ma po vlasoch. "Si zaľúbená." Takže moja odpoveď bude,že sním začnem chodiť. Viem. Včera som hovorila niečo iná. Ale aspoň raz sa môžem rozhodnúť sprievodom srdca a nie rozumu. V škole som si zavolala Kazeyu na strechu. Povedala som mu,že sním začnem chodiť. "Čože? Myslíš to vážne?" Opýtal sa ma. "Áno." Prišiel ku mne a hneď ma pobozkal. Toto je ten pocit. Pocit,keď sa pery zaľúbených spoja.




Himiko - časť prvá ~ Začiatok všetkého

25. června 2015 v 20:52 | Vaness |  Dielové
časť prvá: Začiatok všetkého

Dostať sa nenápadne zo školy bolo ľahké. Už som si to vyskúšala. Tentoraz stačilo počkať, kým pán profesor odvedie dievčatá do telocvične, kým sa zatiaľ vypýtam na WC. Vyliezla som cez okno a preliezla cez bránu. A potom sa tajne vkradnúť späť. To bude asi problém. Chcela som si to len vyskúšať nič viac,nič menej.Mimochodom som Himiko. Pred týždňom som prišla na túto strednú školu kvôli môjmu otcovi. Moja mama umrela pri autonehode s mojím bratom, keď som mala 4 roky.Nepamätám si svojho brata a už vôbec nie svoju mamu. Mám 17 rokov- To znamená,že som druháčka.-2.A
Na našej škole vládne jeden chlapec. Kazeya Akatsuki. Má čierne vlasy s ofinou a znamienkom nad perou. Každé dievča má o neho záujem. Ale hovorí sa,že vraj je dosť chladný, ale podľa mňa to je opak jeho charakteru. Zatiaľ čo sa ostatné dievčatá namáhajú robením obedov pre Kazeyu, ja sa na neho ani nepozriem. Nepripadá mi vôbec zaujímavý. Mňa chlapci nezaujímajú, tým chcem povedať, že som sa ešte nebozkávala ani nič podobné. Mám hnedé vlasy a červeno-ružové oči. Viem, nezvyčajná kombinácia. Ale teraz ma trápi táto košeľa. Kým som preliezala bránu roztrhla som si ju. Takže budem musieť mať na sebe celý deň úbor. Rozutekala som sa do telocvične a ospravedlnila,oklamala som ho,že mi prišlo nevoľno.Za trest som musela robiť rozcvičku, ale to pre mňa nie je problém. Po niekoľkých minútach prišla skupina chlapcov,ktorí odniesli basketbalové lopty do skladu-Moji spolužiaci. Samozrejme všetky dievčatá sa hrnuli na Kazeyu,pretože on tam bol tiež. Všetká moja pozornosť prešla na neho. Tak som prišla k ním všetky lopty som zobrala do rúk a dala do skladu. "Teraz môžte ísť." Prehlásila som. Kazeya na mňa len zdvihol obočie a začal sa smiať. Opýtala som sa ho či mu je niečo smiešne,no ten odišiel bez toho aby niečo povedal. Pán profesor išiel pre volejbalové lopty,zatiaľ čo som si ja sadla na lavičku a potajomky zúrila na Kazeyu.

****

Po hodine som išla do triedy a začala písať lístoček. Hodila som Kazeyovi do schránky a išla na strechu,pretože bola 20min. prestávka. Po príchode Kazeyu si otvoril skrinku, z ktorej vypadol lístoček. "Potrebujem s tebou súrne hovoriť! Hneď príď na strechu! Himiko!" Prečítal z lístočka. Hneď potom prišla k nemu Amélia-jeho priateľka. Pekne sa jej pozdravil a išli spolu na strechu.Nenápadne som sa skryla za stenu a špehovala ich. "Milujem ťa!" Zakričala Amélia. Kazeya sa pousmial. "Ty mňa?" Smutne sa opýtala.
"Je koniec."
"Čože?" Nechápavo sa opýtala Amélia.
"Boli sme spolu týždeň,nie? To ti malo stačiť. Užili sme si to je všetko. Už ma viac nezaujímaš."
"A-Ale Kazeya-kun!"
Pekne sa usmial a odišiel.
Amélia začala nariekať. Prišla som k nej a pohladkala ju po vlasoch."Si v poriadku?"
"Himiko-san! Áno! Som v poriadku." Povedala a zotrela si slzy.
"To je dobre. Začala som sa báť."
"Ale Himiko-san! Ty si načúvala?"
"Prepáč,ale áno. Nechtiac." Zobrala som ju za ruku a odprevadila do 1.A"
"Ďakujem." Poďakovala mi.
"Neboj,,,Ja mu ukážem zahrávať sa so srdcami zamilovaných dievčat!" Nahnevane som povedala.
Amélia je vážne rozkošná, a vidieť ju plakať nebol ten najkrajší pohľad. No horšie je,že sa teraz nebudem kontrolovať a určite niečo spravím. Pokojne som prišla do triedy. Bol tam len Kazeya. Dievčatá často ostanú vonka, a chlapci tiež. "Himiko. Prepáč neprišiel som. Mal som niečo dôležité." Usmial sa. Zovrela som päste. "Himiko?" "Prestaň!" Zakričala som. Prišla som k nemu a vrazila som mu s päsťou. "Si normálny? Prečo si dal Amélie len tak koniec? A čo malo znamenať to,že sme si užili?! Len mi snáď nechceš povedať,že ste sa spolu vyspali!" "A keby áno?" Zasmial sa. Vrazila som mu ďalšiu. Vrazil mi naspäť. Začali sme sa tam naťahovať a strkať do seba. Po niekoľko minútach prišla Izumi. Vyľakala sa a chytila ma. Keby ma nepridržala je sním amen!!!! "To ti vrátim! Sľubujem!" Zakričal a išiel preč. Ja som si sadla na zem a potápala som sa v zúrivosti.
"Himiko! Čo sa stalo?" Opýtala sa ma.
"Nič dôležité."
"Však ste sa bili!"
"A čo?" Odišla som.
TRETIA HODINA:
"Kde je Himiko?" Opýtala sa profesorka.
"Odišla."
"A kde?"
"Mali menší konflikt s Kazeyom. Potom len tak odišla a už sa nevrátila."
"Zapíšem ju! A zase aký konflikt?!"
Nenávidím ho! Nenávidím!!! Vážne! Mal by umrieť! Nenormálny chalan! Len si zahrávala s dievčatami.
"Pani profesorka asi jej bolo zle vráti sa."
Vtrhla som do triedy. "Prepáčte!" A kľudne som si sadla.
"Kde si bola?" Opýtala sa profesorka.
"A čo vám je do toho?"
"Aká rozzúrená." Ozval sa Kazeya.
"Buď ticho!" Vykríkla som.
"Himiko vypadni za dvere!!"
Išla som za dvere. Sprostá profesorka. Začala som sa smiať. Išla som na nižšie poschodie a načúvala do iných tried. Po niekoľkých minútach prišiel Kazeya,aby ma zavolal do triedy. Obišla som ho a išla ďalej. Chytil ma za ruku. "Nepošpiň svoje meno. Dievčatá sa majú správať ako dievčatá a nie ako chalani!" Zakričal na mňa. "Presne! Také ako Amélia? Omotať si ju okolo prsta,využiť ju a odkopnúť?"
"A čo?"
"A-A č-čo?!!!!" Opýtala som sa ho.
"Jope."
Chytila som ho za kravatu. "Prečo si nenájdeš dievča,ktoré budeš milovať?"
"Pretože mi jedna nestačí. Chcem všetky."
"Vieš koľkým dievčatám ubližuješ?" Vrazila som mu.
"Normálne by som ti vrazil. Ale sľúbil som,že ti to vrátim. To znamená,že sa nenechám udierať dievčaťom takej nízkej úrovne."
Chytil mi ruku a upustila som mu kravatu. Prišiel ku mne bližšie nahol sa ku mne a pobozkal ma.
"Č-Čo???" Vykríkla som.
"Máš to sľúbené." Odišiel.
"M-Moja prvá pusa." Chytila som si pery. Ale,,,prečo to nie je také ako to všade popisujú? Moja prvá pusa...Pri mojej prvej puse mi malo búšiť srdce a mala som byť z nej šťastná. Tak prečo...Mám pocit,že moja prvá pusa bola využitá len tak na rozmar?

***

Doma som stláčala vankúš. Toto sa vôbec nepodobá mne! K-Kazeya...Za toto mi zaplatíš. Nenávidím ťa. Prvý chlapec,kvôli ktorému plačem. Ty si nezaslúžiš moje slzy. Pozrela som sa na plafón. "Fajn...Ak on začal s pusou ja to dokončím!"





Cellibrari - časť prvá [2]

7. června 2015 v 15:14 | Vaness |  Dielové

***

"Ako mi chceš vysvetliť toto?" Nechápavo som sa opýtal.
Ale fakticky. Kde sa podel všetok sneh? A hlavne prečo je tu všetko zničené.
Neodpovedala mi.

Pozrel som sa na ňu a onemel som. "R-Reina? Si v poriadku?" Zťažka som sa vykoktal, pri pohľade na výraz v jej tvári.
Rukou si držala ústa a plakala. Rozbehla sa do budovy, ktorá bola celá zničená. Kričala mená, ktoré mi vôbec neboli známe. Ale ani ma to nezaujímalo. Jediné čo chcem je vedieť pravdu. Rozbehol som sa za ňou. Otvorím dvere, ktoré sú celé rozlámané.
"Reina?" Spýtavo na ňu zavolám. Zíde dole po schodoch a nesie na chrbte dieťa. "Kto to je?" Spýtal som sa zvedavo. Reinina tvár bola k nerozpoznaniu. "M-Moja drahá kamarátka." Povedala plačúcim hlasom. "Myslela som si, že bude v poriadku. Ale ako...? Nerozumiem!" Zašomrala si. "Emily." Povedala meno dieťaťa. "Mala len 12!" Vykríkla so slzami. Stál som tam ale nevedel som čo mám robiť.

Počúval som ju ale jediné čo ma napadlo povedať bolo toto: "Úprimnú sústrasť." Ale bolo mi do smiechu. Nemohol som to vydržať a začal som sa smiať.

"Čomu sa smeješ?" Zasyčala.
"Len mi to príde blbé. Nesieš ma sem s takou odvahou a teraz tu plačeš." Povedal som.
Fakt som z toho nemohol. Reina prišla ku mne a vlepila mi facku.
"Tvoja sestra mala pravdu! Si sebecký a dbáš len na veci týkajúce sa teba! Len aby si vedel, tvoja sestra ťa vyhodila z domu, pretože nechcela aby si zomrel!" Vykecala to.
Vypúlil som na ňu oči.
"Nezbláznila si sa? A odkiaľ vieš, že mám sestru?" Zadivil som sa.
Preskočilo jej? Reina položila Emily na pokojné miesto a prikryla ju dekou.
"Sadni si." Povedala pokojne.
Sadnem si.
"S Bellou som sa stretla pred rokom. Vtedy som ju chcela zabiť... Nechaj ma dohovoriť!" Povedala Reina, keď som chcel odísť. Jej úplne preskočilo. "Nemám čas na vtipy! Hovor pravdu!" Zasyčal som. Reina nahnevane vstala.
"A ako ti to mám asi povedať v dobrom, hm? To, že ste vy ľudia všetci bezmocní? To, že ste pod nadvládou démonov? To, že ak budete odporovať budete zabití chorobou Cellibrari?" Zaziapala na mňa.
"Haló? Polícia?" Vytáčal som číslo. Reina rýchlo zložila. "Ty si taký dement." Zaľapotala.
"A čo si myslíš? Že uverím rozprávkam?" Opýtal som sa presvedčivo.
"Vieš čo?" Opýtala Reina. "Si vážne sebecký a krutý." Nahnevala sa a vstala. "Kam ideš?" Opýtal som sa. "Ešte sa hneváš?" Opýtal som sa.
Odpoveď som nedostal.
Odišla preč a ja som ostal na tom divnom mieste.
"Čo ak je to pravda? Som vážne taký sebec? Zaujímam sa len o seba? Ale vážne... Iba mi to začala vysvetľovať a ja som z toho už robil tragédiu." Uvedomil som si.
Rozbehol som sa za ňou a zakričal jej meno.
Keď som vyšiel z tunela po Reine nebolo ani stopy.
Pozrel som sa pod seba, nevyšiel som z tunela, ale z kanála. Vôbec to nevyzerá ako kanál, ale som si istý, že to je tajná chodba alebo tunel. K čomu však slúži? Tento kanál vyzerá vážne obyčajne, ale keď ho otvoríš je to vlastne tunel. A keď prídeš na koniec tunela, uvidíš miesto. To miesto som v živote nevidel ale bolo krásne, bez tých zničených budov. Vystúpil som z kanála a stúpil na sneh. Zadivil som sa. Vstal som a oprášil som si kolená. "A teraz nájsť Reinu." Rozkázal som si.
"Ale... Kde som?" Vybuchol som. "Kde? Vyzerá to tu strašidelne." Vykríkol som.
"Teba nepoznám." Povedala mi žena. Zľakol som sa jej. Mala čierne dlhé vlasy a výškovo bola dosť malá. Ale jej oči boli červené. Pomyslel by som si, že je to upír ale jej oči prahli po niečom inom. "Si smrteľník? Ako si sa dostal cez strážnych démonov?" Opýtala sa ma. "Čože?" Divil som sa. "Si sprostý? Len mi nevrav, že nič nevieš!" Zakričala. Nechápavo som sa na ňu pozeral. "Si snáď hluchý? Odpovedz mi!" Zakričala. Pozerať sa priamo do jej červených očí je však vyčerpávajúce. "Zabiť." Povedala. Hneď som sa vrátil do reality. Až príliš som sa zapozeral do jej očí.
"Nie." Povedala Reina.
"Reina!" Zakričal som šťastne.
"Buren, len si predstav, že tento idiot mi ani jedno slovo neuveril. Dokonca je až taký hlúpy, že si myslí, že tu je polícia." Povedala unavene Reina. Buren sa začala rehotať. "Nie, nedostal sa cezo mňa. Predsa len, ja som jeho strážny démon." Zasmiala sa Reina. Dá sa niečomu takémuto veriť? Od toho ako mi zomrela sestra je všetko divné. "A je ti ľúto tvojej sestry?" Opýtala sa Buren. "Belli? Úprimne ani nie." Povedal som. Je to pravda svoju sestru som nenávidel. "Buren. Bella bola tvoja smrteľníčka." Povedala Reina. "Ty si jej brat? Aha...Tvoja sestra ti mlčala o všetkom, že?" Opýtala sa. "O čom? A čo tým myslíte." Opýtal som sa. "Tebe to vážne pomaly myslí, no nič nadišiel môj čas." Povedala. Reina sa usmiala a dotkla sa Buren. Po dotknutí začalo Bureniné rameno miznúť. Vykríkol som.
"To je v poriadku. Démon má právo ujať sa smrteľníka a dávať pozor, aby neodporovala démonom. Ale ak jej smrteľníčka umrie. Umrie aj ona. Bella je mŕtva. To znamená, že Buren ochvíľku umrie." Povedala Reina. "Ale keď vie, že ak smrteľník umrie, prečo sa ho ujme?" Opýtal som sa. "Démon má možnosť porušiť zmluvu a byť slobodný. Samozrejme, že túto možnosť má len vtedy keď je jeho smrteľník na pokraji smrti. Ak to nestihne alebo mu to Tepes a Ferid Bathory nepovolia nemá na výber. A navyše aj keď má právo si vybrať svojho smrteľníka má na výber len dvoch. No Buren sa radšej ujala Belli. A ja... Ja som ťa nechcela. To znamená, že celé tri mesiace som na teba s prepáčením srala. Kráľovná a kráľ mi to nezistili takže to bola pohoda. Som lenivý démon." Usmiala sa.
"Mám toľko otázok." Povedal som zúfalo a začal si škrabať hlavu.
"Viem aké to pre teba je. Pozývam ťa do môjho pravého domova. Odpoviem ti na všetky tvoje otázky." Povedala. "F-Fajn. Trochu mám strach, ale keď vidím túto ulicu je podobná našej, len je strašidelnejšia. Budovy a všetko je však rovnaké." Povedal som pokojne. "To je kúzlo pre smrteľníkov. Ak by si bol démon videl by si všetko iné. Hrôzostrašne." Povedala. Otvorila mi dvere. "Nie sú náhodou démoni nesmrteľní? A keby nie, prečo Buren mizla? Ako keby sa premieňala na prach." Opýtal som sa.
"Poď dnu a všetko ti vysvetlím."

***


"My démoni sme boli uväznení na jednom ostrove. Ostrov Thuatha. V tom ostrove sme boli uveznení niekoľko storočí ale nikto sa odtiaľ nevedel dostať. Určite by si sa rád spýtal prečo, že? Pred niekoľkými desaťročiami žili mágovia a tí nás tam uväznili. Vtedy mali mágovia veľkú moc, ale Shinoa prevzala vládu nad mágmi a začali vládnuť démoni." Zasmiala sa. "A tak svet patril démonom, a obyvatelia boli mágovia. Ako ste vy teraz. Kráľovná, a ľudia.Pravdou je, že som bola mág." Povedala.
Bol som z toho mimo ale..."A prečo si teraz démon?" Opýtal som sa.
"Skamarátila som sa s démonom. Ale nakoniec to dopadlo tak, že sa so mnou len zahrávala aby získala moju dušu. Čím viac získa démon duší, tým viac zosilnie. Prevtelila sa do mňa a pokúsila sa ma ovládnúť. Neviem ako sa mi to podarilo ale nepodľahla som. Bolo to hrozné, dokonca aj teraz, keď som démon mám z toho strach. Pohltila som jej dušu namiesto toho aby pohltila ona tú moju. Ale je bezpečné keď mág získa dušu? Na druhý deň som stratila mágiu. Na tretí deň som sa nevedela pohnúť. A pokračovalo to dovtedy kým som prestala vidieť a rozprávať. Zomrela som. Videla som všetko čierne ale všetko sa mi rozjasnilo a ja som vstala z postele. Moje vlasy, ktoré boli hnedé sa zmenili na modrozelené a oči na modré. Čudovala som sa čo to je ale aj tak som nedokázala používať mágiu. Moja rodina bola šťastná ale nechápali ako je to možné, že stále žijem. Pýtali sa ma či som v poriadku ale ako náhle ma zazreli, uvideli moje vlasy a vykopli ma z domu. Nechápala som. Nevedela som, že moje oči boli v tú chvíľu červené. Naša rodina nenávidela démonov ale to asi všetci mágovia. Mama bola smutná, že jej dcéra sa stala démonom no ja som o tom ešte nevedela. Nevedela som jesť ani nič podobné. Necítila som bolesť, a rany sa zahojili. Po dvoch týždňoch keď bola moja premena kompletná som sa vedela prevteliť. Videla som mágom do tiel a chcela som ich získať. Dostala som sa do organizácie démonov a žila s nimi. Zahrávala som sa so všetkými a kradla ich duše. Neuvedomovala som si čo robím ale napriek tomu som sa zaľúbila do mága. Vysvetľovala som mu všetko, že som bola mág a všetko ostatné. Odmietol ma a ja som si ho privlastnila. Ja som tá, ktorá si prvá privlastnila mága a dávala na neho pozor. Po čase Shinoa prevzala vlády, a zistila ako si privlastniť mága. Každý démon sa ho ujal a pozoroval aby neodporoval démonom. Ak odporuje posadne ho choroba Cellibrari. Cellibrari je vlastné choroba, ktorá napadá bunku a tá napadá ďalšie. Mág alebo človek umrie a to sa teraz vlastne dialo. Tvoja sestra odporovala, a nie len ona. Viacerí ľudia v tvojom meste už nechceli poslúchať rozkazy. Ferid Bathory a Tepes zoslali na vaše mesto epidémiu.S rozkazom zabiť tých, ktorí odporujú vláde. Tvoja sestra bola už napadnutá pred niekoľkými dňami, pretože bunky sa nezničia až tak rýchlo. Mágovia vyhynuli, ale nie všetci. To znamená, že mágovia žijú dokonca ešte aj teraz v tvojom meste. Ale určite sa opýtaš čo je také zlé byť pod nadvládou démona? Démon ťa môže kedykoľvek ovládnuť alebo získať tvoju dušu. Tepes je démon smrti. Je najsilnejšia zo všetkých démonov a získala takmer 1000 duší. A Ferid Bathory je démon zkázy. Ovláda Cellibrary a všetko ostatné. Ľudia pre nich pracujú a robia si s nimi čokoľvek." Povedala. "Som z toho mimo, z toho ako si stále skákala z minulosti do prítomnosti a zo všetkého ostatného, takže ti dám len pár otázok." Poznamenal som.

1) Chceš povedať, že ten do ktorého si sa zamilovala žije doteraz? Nemala si už byť mŕtva?
2) Démoni vládnu po celom svete?
3) Čo chceš teraz so mnou urobiť?
4)Alebo lepšie povedané prečo si na mňa nedávala pozor?
5)Prečo mi pomáhaš? Alebo ti ide len o svoj život?
6)Niesu démoni nesmrteľní?
7)Prečo mágovia neodporujú démonom?
8) Prečo Tepes nevadí, že démoni umrú?

"A toto je pár otázok?" Zaľapotala.
"No dobre. Nie, umrel.
1)Umrel v mojich rukách keď som získala jeho dušu. Odporoval nechcela som aby bol zabití niekým iným. Pretože, pred tým ako vládla Shinoa, vládli mágovia. Zabila som ho. Ale netušila som, že by som mohla umrieť aj ja. Shinoa to zistila až potom.
2) Pravdepodobne áno.
3) Ja? Nič.
4) Lebo ma nezaujímaš.
5) Áno ide mi len o môj život a keď už je tu tá epidémia predsa len si na teba posvietim.
6) Sú nesmrteľní. Pred Shinoou vládla Enimilia. Bol to ten najsilnejší mág. Vytvorila meč zvaný Asusamaru. Viem, divný názov. Ale ten meč vie zabiť démona, vlastne všetkú jej mágiu dala do tohto meča. Keď sa to dozvedela Shinoa, skryla ho. Je zakopaní v jej záhrade ruží, ktorú stráži 50 démonov. Všetci démoni vedia aké je to pre nich nebezpečné.
7) Pretože nie sú silní ako predtým.
8) Tepes nevadí nič. Je bezstarostná a záleží jej jedine na jej vlastných záležitostiach. Nie len ľudia ale aj démoni sú pre ňu otrokmi. To je všetko." Povedala.
"Mám z toho plnú hlavu." Poškrabal som sa po hlave.
"Ten meč... Vie premeniť démona na človeka. A preto chcem ten meč získať ale nedokážem to. Moja sila nie je až taká silná. Ale ako zomrel môj milovaný, predal mi svoju mágiu.To znamená,že som napol. Ale nik o tom nevie" Usmiala sa. "Čože? Ty máš aj aj?" Opýtal som sa. "Áno. Ale nemôžem ju použiť. Tepes by to okamžite chcela získať akobynáhle zacítila v okolí mágiu." Povedala a pozrela sa na nebo.
"Tepes vládne počasiu. Preto počasie je akékoľvek. Preto je raz tuhá zima a raz horúce leto." Povedala. "Pomôžem ti získať ten meč." Povedal som. Povedal som to i keď viem, že nemám silu ani mágiu. Ale chcem jej pomôcť a je mi jej ľúto. Správa sa ku mne ako ku kamarátovi. "A teraz vypadni." Povedala. He? "Aj tak ťa nemám rada. Choď do riti. Choď tam mrznúť." Povedala. "Ona nie je moja kamarátka." Povedal som plačúcim hlasom a odišiel. "To som zabil. Poviem, že je kamarátka a ona ma pošle do riti. Ale teraz, ako sa dostanem z tejto štvrti?!" Premýšľal som. Som hladný. "Ty neodídeš, že? Pche, poď dnu." Povedala. "Vedel som, že si milujúci démon." Povedal som.
"Nie!" Zakričala.

***

Ako získať ten meč? Vážne premôže Tepes a ďalších démonov? Je bezpečné tu zostať? Nemám tu čo hľadať. Otvoril som dvere a vyšiel z Reininho domu. Skočil som do kanála v ktorom som už bol. Išiel som znova na to miesto. Išiel som hlbšie a hlbšie. Blúdil som až do rána.
Ale narazil som na niečo neuveriteľné.
Narazil som..na démona,ktorý práve požiera ľudskú dušu.

Dúfam,že sa vám to páčila po "roku" (max.4týždne XD)