Srpen 2015

Nádej umiera posledná - úvod

29. srpna 2015 v 13:58 | Vaness |  Dielové

Nádej umiera posledná



žánry:
romantika,školské prostredie

hl.postavy: Kain,Tayuya

príbeh:

Poviedka je o Tayuye a jej živote. >.<

stav: DOKONČENÝ

časti:
40 z 40 + špeciál
1.časť - Starý priateľ
2.časť - Sľub
3.časť - Nášteva
4.časť - Mapa
5.časť - Osamelá
6.časť - Kráľ
7.časť - Nechcem odísť
8.časť - "Nikdy"
9.časť - A vyrážame!
10.časť - Uhryzol ma ._.
11.časť - Čo pre teba znamenám!/(?)
12.časť - Nechápem ho
13.časť - Neistá
14.časť - Charlie
15.časť - Pravé pocity
16.časť - Každý človek vie milovať
17.časť - Želaj si niečo
18.časť - Nevlastný syn
19.časť - Mami,toto je Kain
20.časť - Spomienky sú tá najsilnejšia vec,ktorá vie človeka potopiť,ale aj vydvihnúť.
21.časť - Ktovie
22.časť - popoľ
23.časť - Zabudnúť
24.časť - Začiatok niečoho nového
25.časť - Že?
26.časť - Už nechcem
27.časť - Lebo ťa milujem
28.časť - Presvedč sa sám
29.časť - červenovlasý krkavec
30.časť - príliš skorá otázka
31.časť - Tan!
32.časť - Dvojité rande?!
33.časť - Meliné tajomstvo
34.časť - Nedokážem to
35.časť - červenovlasý krkavec v akcií!
36.časť - Prepáč
37.časť - len pätnásť
38.časť - Spoločné bývanie!
39.časť - "Záchranca"
40.časť - Všetko dobré

špeciál


Bez Teba - časť štrnásta (KONIEC)

28. srpna 2015 v 17:22 | Vanes |  Dielové
"Aspoň ty si mi nemusel klamať!" Zakričala som na Seba.
"Čo už. A navyše ja som už od druhého dňa,čo ste boli tu vedel,že je Cloud upír. Cítil som to z neho. Ani nejedol,takže mi to bolo kompletne jasné. A ešte keď sa ma opýtal na otázku:Ak by som bol upír...Tak som sa ho rovno opýtal. On to potvrdil a tak som mu povedal o Lune." Vysvetlil mi Sebo.
Úprimne,ani vo sne by ma toto nenapadlo. Myslela som,že Cloud ma už stopercentne nechce,no on...Lenže teraz ma bude zaujímať či sa prisťahuje naspäť. Už ani nechodí do školy,takže jediné,čo mi ostáva je prísť za ním. V sobotu pôjdem za ním!
Aj keď nechápem prečo to takto Cloud dos*al už sa nebudem tak trápiť,nezaujíma ma,či to čo hovoril bola pravda alebo nie. Už ma zaujíma iba to,či bude, s ním.


***


Sobota:
*klop*klop*
Cloud otvoril dvere a hneď ma stiahol k sebe.
"Sadni si." Povedal mi a zasmial sa.
Sadol si opačne na stoličku. Hlavu si podložil rukou a opýtal sa ma:"Tak? Čo ťa sem priviedlo?"
"No..chcela by som sa opýtať,že kedy sa k nám nasťahuješ." Opýtala som sa zvedavo. Viem,že to bolo sebecké ale i tak to chcem vedieť.
"Kľudne aj teraz. Ale bude to nanič,pretože dnes sa otvorí portál do minulosti."
"Čože? Už dnes?" Neuveriteľne som bola zarazená. Portál,ktorý sa otvorí raz za 1000 rokov sa otvorí práve dnes?
"Áno. Počítam s tebou."
"So mnou? Ale ja do minulosti nechcem ísť!" Zakričala som. Nie! Tam skutočne nechcem ísť. Nie,tam...
"Neboj sa. Budeš bývať u mňa." Uisťoval ma.
"S-S tebou?" Aha..tým myslí ako manželia. Bolo by to skutočne krásne. Byť s ním. Ale to môžme aj tu.
"Snáď nechceš byť už so mnou?" Opýtal sa ma.
Príkývla som.
Prisadol si ku mne. "Snáď sa bojíš?" Usmial sa.
Áno,bojím sa,že budem znova zavretá v tom zámku. Nechcem...sa tam vrátiť.
Chytil ma jemne za ruku. "Neboj...budeme spolu." A jemne ma pobozkal.
Nemala by som sa báť...tak prečo cítim takú neistotu? Prečo,keď ma teraz pobozkal sa cítim taká nesvoja.
Moje ruky mrznú,akoby nechceli byť viac v jeho prítomnosti. Bozkávame sa a objímame. Tak,,,prečo sa cítim sama?
Odstrčila som ho.
"Čo sa stalo?" Opýtal sa Cloud vystrašene.
"J-Ja...Nechcem ísť do minulosti." Povedala som...
Pobozkal ma znovu. "Neboj sa...som pri tebe."
Ľahla som si na neho a ďalej sme sa bozkávali...Prestala som myslieť nato a nechala sa unášať jeho bozkami.
Zavrela som si oči...a videla som krv. Vykríkla som a vstala. "Čo sa stalo?" Opýtal sa znova.
"N-Nič..." Čo to bolo? ... Mám predtuchu..,že sa Sofie niečo stalo.
"Ja Cloud musím ísť." Zakričala som.
Opýtal sa ma,prečo. No,nenechal ma odísť. Stiahol ma ku sebe a ja som si na neho sadla. (on ležal a ona na ňom sedela)
"Užime si poslednú noc..v budúcnosti. Nemysli na nič zlé."
Začala som ho bozkávať na bruchu. Jemne som sa blížila dole.
Dala som mu dole nohavice. Ľahla som si na neho. Bozkával ma na krku. Dala som si dole šaty.
Nič necítim..žiadnu lásku k nemu. Moje pocity k nemu...zmizli.
"Cloud?" Opýtala som sa.
Pozrel sa na mňa červenými očami,ktoré túžili po krvi. Stúpil do mňa strach. Jeho očí som sa nikdy nebála..tak potom čo sa so mnou deje? ... Nechápem tomu. O niekoľko sekúnd sa z mojich očí vynorili slzy. Boli také studené,že dokonca po mne prešli zimomriavky. Zobrala som si veci a išla preč. Cloud utekal za mnou. Chytil ma za ruku a pritiahol k sebe. "Si v poriadku?" Po vyslovení tejto vety ma hneď objal. Odstrčila som ho od seba. Zapozerala sa do zeme a opýtala:"Kedy sa otvorí portál?"
"O 21:00 ...za obchodným centrom.Prejdeš popri ňom a tam uvidíš lúku. Hneď pri nej je les. Vstúpiš do neho a tam ťa budem čakať s Lunou. Prosím príď na čas. Portál je otvorený len 3 minúty."
Prikývla som hlavou a odišla. Začalo ma pichať do srdca. Čo to so mnou je. Nechápem tomu!
Prišla som domov...a hneď som sa zavrela do izby. Bola som si istá,že so mnou niečo nie je v poriadku.
Cítila som ako keby moja krv tuhla. Moje nechty na rukách celé zmodreli. Napadlo,ma že po tom ako zo mňa vypil Cloud toľko krvi-mohla byť premena na upíra. Ale som si istá,že nie je. Moje vlasy opäť dorástli...až po pás. V tú chvíľu sa predo mnou ukázal portál,Ktorý ma ťahal dnu. Pravou rukou som sa prichytila o posteľ. Ľavú som strčila do portálu. Napadlo ma,že by som sa tam mohla nakuknúť. Možno to je ten,portál do minulosti. Keď som sa tam nekukla videla som tam postavu. Tá postava mala krásne modrobiele oči a čierne vlasy. Približovala sa ku mne. Podala mi ruku a povedala:"Ja som skutočná Nanami." Nechápala som jej. No,v tom keď som jej nakukla poriadne to tváre som zistila,že tá postava som vlastne ja. Lenže mala belšie oči a na krku mala znak kryštálu. Nemohla som so sebou hýbať,pravá ruka sa začala vyšmykovať a ja som spadla do celého portálu. Len na 0,5 sekundu som zavrela oči a bola som v inej krajine. Celá krajina bola pokrytá snehom. Medzitým ma držala osoba,ktorú som stretla v portále. Zaniesla ma do nádherného hradu,kde mi odovzdala náhrdelník. "Už nemusíš trpieť." Usmiala sa na mňa. I tak som ju nechápala...ale ten náhrdelník bol nádherný. Ala po chvíľke ma začala bolieť hlava. "Pravda je,že som bola v tebe celú dobu. Prepáč mi to. Ale len dnes som mala odvahu sa ti ukázať. Už máš 18 rokov takže by si mala tomu rozumieť. Deň,keď si sa narodila naša matka porodila dve dcéry. Mňa a teba. Čo,znamená že sme dvojičky. Pri pôrode som zomrela. ...Lenže ty si tá,ktorá si mala zomrieť. Ja mám mágiu..a ty nie. Nenávidela som ťa,pretože to že som zomrela je tvoja chyba. Ak by som vyšla na svet prvá ja a nie ty,teraz by som žila! Ale to už mám jedno. Keď nemôžem žiť ja...budeš žiť ty." Z jej reči som bola mimo. Pravdepodobne som dostala poriadny šok. "Odovzdám ti mágiu.. ľadovú mágiu." Povedala a dotkla sa môjho náhrdelníka. "To že som mŕtva,s tým som sa už dávno zmierila. No však nedám ti mágiu zadarmo." Diabolsky sa usmiala. Ja som nemohla nič len byť ticho. "Ži..Nanami!" Zakričala na mňa a strčila ma.
Otvorila som oči. Postavila som sa..začala som počuť nejaké zvuky..(mala si byť mŕtva) ,,, Po chvíľke som ju videla pred sebou. Mala krvavé ruky a približovala sa ku mne. Potkla som sa a zatočila sa mi hlava...(spadla na posteľ)
Otvorím oči...Vykríkla som..."B-Bol to sen,že?..." Začala som sa obzerať po miestnosti. "Áno bol." Povzdychla som si.


***


*Beh* "Nemôžem uveriť,že som spala tak dlho! Keď som vstala bolo 20:50!" Kričala so popri behu.
Centrum je vážne ďaleko. Ale ja som vážne utekala ako som len mohla. Keď som už bola pri centre bolo 21:00. Zrýchlila som tempo behu,spadla som. Trochu sa mi zdali vlasy trochu ťažšie. Pozrela som sa na nich a mala som v nich niečo zamotané. Pozriem sa..."N-Náhrdelník?" Tlak stúpol. O-Odkiaľ?...Urobila som niekoľko krokov dozadu... T-To snáď...nie...

21:04 ..."Oddnes ...žijem BEZ TEBA,Cloud."


pre čítateľov: Dúfam,že sa vám páčila ^^
ehm.......... aké hodnotenie dávate tejto poviedke?

Bez teba - oklamaná - časť trinásta

23. srpna 2015 v 13:41 | Vaness |  Dielové
"Aj ma mrzí,čo som mu práve teraz povedala..Ale je to pravda."
Cloud sa zarazene prizeral.
"Čo? Došli ti slová?" Opýtala som sa.
Cloud chcel niečo povedať,no nenechala som ho a hneď som sa ho opýtala:"Povedz mi len jednu vec,prečo si ma opustil?"
Začal premýšľať. "Pretože si ma zranila."
"Vážne? A to sa nedá urovnať? Zato si sa hneď musel vyspať s inou?"
"Dobre! Bol som nahnevaný! A áno ľutujem to! Ale už s tým nič neurobím!"
"Len sa nepobite." Povedal Sebastián.
"Zajtra v parku ťa budem čakať o 16:00. Ak neprídeš,všetkým roztrúsim,že si upír." Pošuškala som mu.
"To by si neurobila!" Vykríkol.
"No neviem,neviem." Povedala som. "No pre dnešok...som chcela len to. Drž sa Sebo." Usmiala som sa na neho.
Objal ma. "Ďakujem." Pošepkal mi do ucha. "Zajtra o 16:00,budem mať čas pre Lunu. Tým chcem povedať,že keď bude on s tebou,môžem sa s ňou rozprávať."
Usmiala som sa a dala mu pusu na líce. "Nech ti to vyjde."
Začervenal sa a poďakoval.


***


"Nieee čo mu mám povedať v parku? Ja som úplne bezbranná! Čo teraz?" Fňukala som.
Ale...hovoril mi horšie výrazy preAle zaujíma ma,čo si práve teraz myslí. Určite mu nedošlo,že on by bol tiež zlý. A ak to ľutuje,potom v čom mu bráni byť so mnou? Ale jeho správanie.. Proste ja ho celého nechápem.
Na druhý deň som sa normálne obliekla a smerovala do parku.
Čakala som...čakala.. a čakala. Postavila som sa z lavičky a vykríkla:"Máš koniec! Ty idiot!" Dúfam,že to počul -_-
"Nekrič." Povedal.
Vykríkla som. "Ty dement! Tak som sa zľakla!" Povedala som.
Začal sa smiať. "Takže...čo si chceš vyriešiť? Ešte včera si mi povedala,že ma už nemiluješ."
"To bolo len na zastrašenie." Usmiala som sa.
"Ha?"
"No.. Takže sa chcem opýtať toto.. Čo ti bráni v tom aby sme boli spolu?"
"Ja som to už hovoril. Nemilujem ťa." Povedal a zahľadel sa do zeme.
"Neklam! Ja viem,že ešte stále v tebe niečo je!" Zakričala som.
"Ako ti mám dokázal,že nie?" Opýtal sa ma.
Usmiala som sa,zatiahla ho za ruku a išla do uličky. "Pamätáš si toto? V ten deň,keď si nebol doma...som ťa hľadala ja. A Ako to dopadlo? Niekto ma chcel zneužiť. Ako som sa mala cítiť ja? Kvôli tebe ma chytili. No,zachránil si ma. Takže to tu teraz riešiť nemôžem. Je na čase.. aby som zachránila ja teba. Ak máš skutočne rád Lunu..Skús si spomenúť na naše všetky chvíle od začiatku. A potom tie Luniné. Ak boli jej lepšie ako tie naše. Nevadí mi to. Ale viem,že každú chvíľu s tebou som prežívala s láskou. A milujem ťa viac než ona. (Plakala som) Áno viem..vyspal si sa s ňou takže už nie je cesty späť. No ja sa o to budem pokúšať naďalej!"
"Nevyspal som sa s ňou."
"Čože?" Divila som sa. Ja som si myslela,...že to je pravda!
"Klamal som,že ako budeš reagovať. Celú tu dobu som ťa klamal. Pretože som chcel zistiť,či ma skutočne miluješ."
"T-Ty hajzel! Vieš.." Došli mi slová. Celú tú dobu ma klamal? Správal sa ku mne hnusne len preto,pretože ma skúšal? Neverím.
"Ale nie. Všetko je pravda. Okrem toho,že som sa s ňou vyspal a že z nej pijem krv."
"Takže?" WTF! Teraz som z neho ešte väčší debil. -_- . "Dobre. Už ma nič nezaujíma,čo si s ňou robil a čo nie. Opýtam sa priamo. Ani trochu ti nechýbam?"
Bol ticho.
Otočila som sa k nemu chrbtom. Úplne ho nechápem. Ja..počula som o jednej liečebni,kde liečia tých ľudí,čo sú narušení a nie som si istá,či tam mám dať Clouda. Raz ma chce,raz nie. Raz je taký raz taký.
"Zajtra...nejdem von." Povedal a dal mi lístok. "Príď tam." Povedal a odišiel.
-
Dal mi adresu. Síce neviem čoho..ale idem tam.
*klop*klop. "Ah! Už si prišla." Povedala Luna.
Zarazila som sa. V tom prišiel Cloud v uteráku a zatiahol ma dnu.
"Sadni si. Je na čase aby som ti povedal pravdu." Povedal Cloud.
"Idem kúpiť na večeru." Povedala Luna a išla preč.
"Takže takto. Začal som byť k tebe hnusný. Hovoril som,že ma nezaujímaš a to všetko ostatné. Ale mám k tomu dôvod. V tú noc,keď som ťa hľadal som stretol Lunu,pozvala ma k sebe. Je to moja sestra. Prvorodená od mojej mamy,ktorá ju tiež preniesla magickým portálom do budúcnosti. Luna bola prvý upír na tejto zemi. Je tu už niekoľko rokov. A povedala mi,že ak budem s ňou je tu možnosť vrátiť sa späť do budúcnosti..Povedal som Lune o nás. Povedala,že to naším rodičom nepovie. No ani nemá ako.Ale zatiaľ nemám byť s tebou a hrať sa,že ťa nenávidím...musel som to akceptovať..Budúci týždeň sa otvorí portál do minulosti. Otvára sa len za niekoľko 1000 rokov. Pôjdeš so mnou?"
Dala som mu poriadnu facku. "Šibe ti? To si mi nemohol povedať hneď? Vieš ako som sa trápila? Dokonca som myslela nad samovraždou! Dement!" Ale bola som rada,že to nakoniec dopadlo takto.
"Bol som aj na teba nahnevaný,takže som naschvál urobiť Lunu svojou priateľkou. Ale nespal som s ňou."
"Ja neviem,ale mne to nevychádza. Je toto skutočná pravda? Alebo to chceš len niečim zakryť?" Opýtala som sa.
"No,keď si prvý krát stretla Lunu,prišla ku mne ako sestra. To už si mala zistiť sama. A nebolo ti divné,že som jej niesol pitie? Si slepá?"
"Dobre! Ale ty si vyzeral že ma nenávidíš!"
"No a? Malé zastrašenie. No a keď si mi vykríkla,že ma miluješ skoro som odpadol od šťastia. Chcel som ťa hneď objať a dať ti pusu. Ale nemohol som. Odpočúval som váš rozhovor so Sofiov. Bolo mi ťa ľúto,tak som na druhý deň bol k tebe milší. Radostne navonok,smutne dnuka som oznámil,že sa sťahujem. Vedel som,že mi budeš chýbať ale ja som sa skutočne chcel dostať do minulosti. Klamal som o Lune..a nechal ťa samú. Týždeň som ťa vôbec nevidel. Kde si bola? Skoro som odpadol! No po týždni ťa uvidím usmiatu. Vieš ako som sa zľakol?! Ale vlasy ti dorastú. Tvoj drzý prístup som nemohol zniesť.. Bola si ako iný človek. Úprimne chcel som ti pravdu povedať už dávno. Ale Luna nechcela. Takže..vrátiš sa do minulosti so mnou?"
"Nie....ja do minulosti nechcem ísť." Odpovedala som.
"Čože?!" Divil sa.
"I tak ti neverím. Dobre teraz aj keď to dáva význam ja neviem!" Zakričala som. Skutočne...
"Pretože si sa tak trápila a nevedela si to zniesť."
Začala som plakať. "Ak ma tak miluješ,prečo si ma nechal tak trpieť?" Opýtala som sa.
Usmial sa. "Nenechal...sama si sa trápila pre veci,ktoré neboli skutočné."
"Debil!" Objala som ho.
Zavrel oči a zahryzol do mňa. "C-Cloud!" Zakričala som. Zvykla som si nato,že už zo mňa nepil. Ale bola som rada.
Ľahli sme si a on zo mňa ďalej pil. Chýbalo mi to. Bola som taká šťastná,že mi tiekli slzy. Pobozkal ma. Konečne po tých dňoch. Bozkávali sme sa.
Otvorili sa dvere, "Som tu." Povedala Luna.
Prestali sme sa bozkávať.
"Č-Čo ste robili?" Divila sa.
"Nič."
(muhahaahahahah kliknite sem)


***


"Sebastian...Cloud a Luna spolu nechodia." Povedala som mu to.
Usmial sa. "Tiež som ťa klamal." Zasmial sa.
"He?!" Divila som sa.
"Ja chodím s Lunou."
"Takže vieš o tom,že je upírka?" Opýtala som sa.
Dal si dole tričko. "Áno..každý deň...zo mňa pije krv."
"Klamarí." T_T




pre čítateľov: úprimne sa vám ospravedlňujem,že som to takto urobila :/ Bola to asi najťažšia časť,ktorú som kedy mohla napísať. Veľmi som to zamotala-čo znamená,že sa to ťažko vyriešilo. Ak sa vám to nebude páčiť kľudne toto zmažem a skúsim to vylepšiť ^^


Bez teba - Pravá láska - časť dvanásta

20. srpna 2015 v 14:24 | Vaness |  Dielové
"Kľud Cloud. Už je iná. Chce byť s tebou kamarátka." Povedal Sebastian.
"Ja jej neverím." Povedal Cloud.
"To je v poriadku. Predsa,,,ako kamaráti len začíname." Usmiala som sa. Ale v skutočnosti nie som si istá či to dokážem. Práve teraz mám chuť ho pobozkať.
"Fajn." Povedal ľahostajne.
"C-L-O-U-D!" Zakričala Luna a skočila na neho.
Cloud sa začal smiať. "Dosť. Ináč nepribrala si trochu? Si o niečo ťažšia."
"To nie je pravda!" Nahnevala sa.
Pobozkal ju na čelo. "Len srandujem."
Roztrhám ju. .-. Zabijem.
"Ináč Sofia! Poď so mnou ešte domov. Musím si ísť pre mobil." Náhle mi povedal Sebastian,zatiahol za ruku.
Kde to ideme? Toto nie je cesta domov. Zastali sme.
"Ideš domov." Povedal Sebastian.
"Čože? A prečo?"
"Pretože na tebe vidno tvoj hnev. Keď ju pobozkal,objal. Ty to nezvládneš."
"Ale...!" Začala som plakať. "Sebo! Bol si už niekedy zamilovaný?"
"Áno...Luna."
"Zamiloval si sa do nej?"
"Pred niekoľkými rokmi. Čo si myslíš? Ako sa cítim ja? Chodila so mnou na základnej školy. A potom keď som ju uvidel...som zistil,že chodí s Cloudom. Aké mám asi ja myšlienky? Vzchop sa."
Objala som ho. "Prepáč. Nevedela som to."
Objal ma tiež. "Heh. Teraz to vypadá ako keby sme chodili spolu my."
Začervenala som sa. "P-Prepáč."
"Však pohode. Sme kamaráti,že?" Nastavil päsť.
Nastavila som ju tiež. A buchli sme ich o seba. (nevedela som to inak opísať XD)

"Poďme tam." Povedala som.
Prikývol.


***


"Sme tu!" Zakričala som.
"Ani ste nám nechýbali!" Zakričala Luna.
"Jáj ty si tu? Prepáč. Ani som si ťa nevšimla." Povedala som.
"Tým si chcela naznačiť čo?!" Vyskočila do hádky.
Začala som sa smiať. "Že si pre mňa ako vzduch."
Cloud sa udivene pozeral na môj drzý prístup k Lune.
"A ty Cloud. Prihraj loptu. Ešte som s tebou nehrala." Povedala som a nastavila ruku.
Hodil mi ju.
"Normálne hádž. Alebo...ešte stále ku mne niečo cítiš?" Usmiala som na na neho.
"Jasné,že nie." Povedal.
Začala som driblovať loptou. Ako ho len obrať. Ešte som nevidela ako hrá on.
Driblujem...Loptu hodím za seba,čím prihrám Sebastianovi.
Utekala som pod kôš. Sebastian mi odtadiaľ nahral a ja som dala kôš.
"Kto ťa učil hrať basketbal?" Opýtal sa Cloud.
Vzdychla som . "Yon...v tú noc."
"Ako inak,že?" Povedal.
"A čo? Aké máš zatiaľ zážitky s Lunou?" Opýtala som sa ho.
Začal premýšľať. "Určite lepšie než s tebou."
"Napríklad?" Opýtala som sa ho,no v tom mi hneď prihral loptu Sebo.
Utekala som ku košu a zasmečovala.
"Dobre! Nana!" Zakričal Sebastian.
Sebastian a Cloud sa začali oberať. Sebastian ho obral a prihral loptu mne.
Vyskočila som z loptou a nastavila ruku ku košu,*Plásk* Zhodil mi loptu z rúk Cloud.
"Napríklad? Vyspal som sa s ňou."
Nestihla som sa zachytiť koša a spadla som.
"Čože?" Prestávala som dýchať.
Ja... Ja...
Vzdávam to...Skutočne som ho až tak zranila? ...J-Ja odchádzam.
Vstala som zo zeme. Pozrela som sa mu priamo do očí.
"Od tej noci. Som ťa začala milovať ešte viac. Čím viac som ja začínala,tým viac si ty prestával.
Ale čo už. Našiel si si inú. S ktorou si sa v pohode vyspal. No,ja som s ním bola len vonka ako kamarátka,takže skutočne neviem...kto sa tu a teraz má hnevať." A odišla som.
Vzdávam sa dosť. Moja láska... práve tu končí.


***


Na druhý deň som išla von znova so Sebastianom. Luna tam nebola.
Prišla som ku Cloudovi. "Už ťa viac nemilujem. Vlastne...Nebola to moja chyba. Celé dni som sa trápila tým,že ako som to mohla urobiť. Ale keď si to tak zoberieš...keby si mi veril, v tú noc,že milujem teba. Nemuseli by sme byť oddelení. Chápem,že si sa o mňa bál. A keď si ma videl,nemal si sa strkať a biť. Mal si prísť ku mne a povedať mi,svoje city. A nie ich skrývať a povedať mi ich až potom,čo je do teba dievča úplne zbláznené. Celý týždeň som plakala a nevedela som to zniesť. Ale najhoršie je to. Že ak to bola skutočne moja chyba,tak to bola len tá,že som ťa oklamala. Ale ty...to Ty! Si ma podviedol! Takže teraz...si kľudne pi z tej špaty. A z tej plochej p***. Nenávidím ťa! Pretože ak by si ma skutočne miloval...tak by si bezo mňa nevydržal toľko dní. Strašne sa ti ospravedlňujem,že som ťa v tú noc oklamala,ale bolo to pre naše dobro. Chcela som ho odmietnuť,no ty si ma nenechal ani dopovedať ako to skutočne bolo...Pravá láska...takto nevypadá...Cloud."



Bez teba - Zbohom - časť jedenásta

19. srpna 2015 v 15:14 | Vaness |  Dielové
Pre čítateľov: Prosím nezabíjajte ma T_T XD ináč lol toto bude trochu drama


Možno to je takto najlepšie. Aj keď neverím tomu,že ...že? Nana! Vzchop sa! Kvôli sebe teraz trpíš.
Rozbehla som sa za ním a objala ho.
"Čo chceš?" Opýtal sa ma.
"Skutočne je to ,to čo cítiš? Vážne nás chceš rozdeliť?" Opýtala som sa priamo,pričom mi stekali slzy.
"Aké my? Vždy to bola len tvoja chyba. Vždy som kvôli tebe trpel. Vždy si bola v kaviarni s inými! A keď sne boli spolu,znova si odišla za ním. Vieš,koľko dní som trpel? Nič o mne nevieš! Aj keď som upír, a nie som človek,tak aj ja mám city! Nana!" Povedal a odstrčil ma.
Srdce mi búchalo a nastal pocit viny. "Áno,viem. Som hrozná. Ale prosím. Daj mi druhú šancu. Ja sa zmením. A tentoraz budem s tebou navždy." Skutočne,Yona 100% odkopnem,pretože Cloud je ten,ktorého milujem.
"V tú noc,keď som sa pobil s Yonom. Som stretol Lunu. Napadol som ju. A pil z nej krv. Odišiel som. Prišla za mnou, a povedala:Prosím,dovoľ mi byť tvojou schránkou. Celý čas som ťa sledovala. Vedela som,že sa toto stane. Neveril som jej. Ako by ma mohla sledovať? Nechápal som. No,na druhý deň za mnou prišla. A čo nevidieť? Každú deň z nej pijem. A má lepšiu krv než ty. Takže mi dovoľ povedať toto...Miloval som ťa,od prvého dňa ako som sa z teba napil. Teraz sa snažím zaľúbiť do Luny. Drž mi palce." Usmial sa. "Zabudni proste na mňa. Bude ti dobre s Yonom."
"Ale ty nerozumieš? Ty si ten,ktorého milujem! Ak nebudeš so mnou ja...ja nevydržím a zbláznim sa."
"To už nie je moja starosť. Tu máš sveter. Ochladilo sa." Hodil ho na mňa. "A vieš čo? Zober si ho na pamiatku. O a ešte niečo. Odhlásil som sa zo strednej školy. Zbohom."
"Načisto...ma opustil."
....Čo mám urobiť?
toto všetko...je stratené


***


Žiť bez Clouda? Takmer nemožné. Bolo to až také strašné,čo som mu urobila? Bola som až taká zmija,nenávidím sa zato.
"Si v poriadku?" Opýtala sa ma Sofia,dala na stôl čaj.
Zobrala som si ho do ruky, a pomaly ho začala piť. "Nie,to vážne nie som."
"No ták. Už je to pomaly týždeň,čo nič neješ a do školy nechodíš. Včera tu bol Yon. Vážne si ho odporným spôsobom vyhodila."
Sťažovala si Sofia.
"Nikto ma nezaujíma." Odpovedala som. Vážne som nevládala. Bol to pre mňa veľký šok,na to že to bola vlastne moja chyba. Verte mi,že ak by sa dal pretočiť čas,bolo by mi jedno ak by som musela darovať svoj zrak alebo niečo podobné. V ten deň by som to určite neurobila. Ak by som mala mágiu. Môj život by bol iný. Nemusela by som byť celý život zavretá v izbe a ani teraz trčať v jednej posteli sama. Inak povedané,načo som sa narodila.
"Viem,zlomené srdce bolí. Ale aj nato existuje liek. Čo keby...si sledovala Sebastiana? On chodieva s Cloudom von. Možno ťa zoberie so sebou. Skús urobiť zo seba novú Nanu. Obleč sa. Keď vyjdeš po kopci hore uvidíš nádherné miesto. Ľahni si tam. A porozmýšľaj čo všetko môžeš urobiť." Poradila mi Sofia.
"Ďakujem Sofia. Ale i tak si nemyslím,že to zvládnem."
Vzdychla. "Poznáš príbeh o Himiko?" Opýtala sa ma s úsmevom.
"Nie. Čo to je?" Divila som sa.
"Je to o žiačke,ktorá sa svojmu chlapcov pomstila, aj napriek tomu,že ho nesmierne milovala. No na druhú stranu,ten ktorého milovala svoje city neukazoval." Povedala.
"A ako to skončilo?" Trochu ma ten príbeh zaujal.
"Himiko ho zachránila. Lenže Kazeya nebol schopný to zniesť a utopil sa."
"Čože??? Zomreli obaja?" Zadivila som sa.
"Áno. Láska robí divy. Preto máš možnosť,urobiť niečo aby to Cloud dal najavo." Usmiala sa na mňa.
"Odkiaľ poznáš tento príbeh?" Opýtala som sa.
Sofia sa z ľahla usmiala a povedala:"To vedieť nemusíš! Šup! Šup! Držím ti palce!"
Super! Idem na to! ;)
Som na tom mieste:
Ja to nezvláádnem T_T
Plačem a strašne mi chýba. Neviem sa pred ním správať ako kamarátka. Ale keď sa tak správať nebudem...môžem ho nadobro stratiť. Takže,čo musím urobiť? ...Ako to urobila Himiko...
Skryjem svoje city.
-
Vrátila som sa späť. Urobiť zo seba...novú Nanami.

*Štik*

"N-Nana! Ty si sa ostrihala?!" Zakričala na mňa Sofia.
"Áno.Doma som ro robila často.Preto som mala prednú časť vlasov krátku" Usmiala som sa.
"Páni. Si to ty?"
"Ako inak. Sebastian,kde ideš?" Opýtala som sa.
"Hrať basketbal." Odpovedal a otváral dvere.
"Zober ju prosím zo sebou!" Naliehala Sofia.
"Nemôžem. Bude tam aj Cloud.Všetko mi povedal." Povedal.
"V tom prípade nad čím rozmýšľaš? Len mi nehovor,že ti pri telke nechýba." Povedala Sofia.
Zarazil sa. "Ták poď."


***


"Konečne si prišiel!" Zakričal na neho Cloud.
V tom uvidel Nanu:"Prepáč za čakanie...Cloud!"




Bez teba - Luna - časť desiata

18. srpna 2015 v 19:21 | Vaness |  Dielové
"Hahaha. Ja ho chcem domov." Usmiala som sa. "Yon?" Divila som sa,že kde zmizol. Tesne predo mnou mu vrazil päsťou Cloud.
"Cloud!" Vykríkla som.
"Celý čas som ťa hľadal!" Zakričal na mňa a strčil ma.
Urobila som tri kroky dozadu,mačiatko sa zľaklo a utekalo preč.
"Nestrkaj do nej!" Povedal Yon a vrátil mu to.
"Ja s Nanou chodím. Tak sa do nášho vzťahu nestaraj!" Povedal Cloud a strčil ho tak silno,že mu strom dal ďalšiu.
Cloud vzdychal a jeho oči sa premenili na čierne.
Zarazila som sa. Pri upírovi som ešte nevidela čierne oči.
Samozrejme Yon to nenechal len tak,strašne som sa bála čo sa stane. Nemohla som tam len tak stáť,keď to bola predsa moja vina.
"A v čom je zlé bojovať za dievča? Nana mi nepovedala,že nechce ísť!" Povedal Yon.
"Prestaňte!" Zakričala som v tú nesprávnu chvíľu.
Cloud mi vrazil namiesto Yona. Zastala som si pred neho,no Cloud trafil mňa.
"Nana! Prepáč! To som nechcel!" Zakričal Cloud.
"Ty hajzel!" Povedal Yon a zrútil ho na zem.
Yon ho nadvihol trochu zo zeme a povedal:"Mne ublížiť môžeš! Ale nie Nane!" A začal kopať na zemi.
Cloud vypľul krv. Objala som Yona. "Prosím už dosť." tú chvíľu,keď som Yona objala sa na mňa Cloud pozrel divným pohľadom. Jeho oči vyžarovali smútok,žiarlivosť a hnev. Napadlo,ma že Cloud mohol hneď Yona zabiť. Tak prečo to neurobil? ...Cloud sa postavil zo zeme a išiel preč.
"Prepáč,Yon." Povedala som a začala utekať. Cloud bol vždy pre mňa dôležitejší!.
Zakričala som na neho.
Zastal, a opýtal sa ma čo chcem.
"Teba." Odpovedala som.
Odpovedal mi len dvoma slovami:Dobre vedieť,odišiel.


***


V tú noc som mu nestihla povedal,že som si vybrala jeho. To bol asi môj najhorší deň v živote. Ešte aj teraz keď idem do školy, je niekoľko metrov za mnou.Nechce sa so mnou rozprávať. Viem,urobila som veľkú chyb-"Ach prepáč!" Povedalo mi dievča,ktoré do mňa narazilo. "To je v poriadku." Usmiala som sa. Išla ďalej. "Clouud!" Zakričala. Hneď som sa otočila. Začala sa na neho lepiť. Akože,,,WTF!? T-To čo je? Obidvaja prešli popri mne. "Počkaj tu." Povedal Cloud a išiel za mnou.
"Čo sa týka včerajška. Rozchádzame sa." A odišiel za ňou.
Čo? P-Prečo? *Na krajíčku oka som mala slzy*
"Luna,počkaj." Povedal Cloud a spoločne išli do školy.
"Si v poriadku?" Opýtal sa Yon a podal mi ruku.
On zato môže! Nebyť jeho! Tak! ....si neuvedomím,že Clouda..Milujem.
Teraz,keď to už viem...som náš vzťah pokazila.
Zodvihol ma zo zeme. A išli sme do triedy. Nebol tam.
Išla som sa do zborovne opýtať,či tu je žiak menom Luna. Je to tretiačka,ktorá
nastúpila len dnes. Išla som na poschodie tretiakov.
A našla som ju. "Pozor." Povedal Cloud a prerazil cezo mňa. "Tu máš pitie." Povedal Cloud a odniesol ho Lune.
Nie je jej sluha? Obišiel ma a išiel do triedy. To som mu už vážne taká ľahostajná?
"Cloud,počkaj." Povedala som.
"Čo chceš?" Opýtal sa ma. Ten pohľad,ktorý na mňa dal nebol normálny. Skutočne ma nenávidí.
"Včera som išla s ním von aby som ho odmietla." Priznala som sa.
"A?" Opýtal sa ma a pokračoval v chôdzi.
"Milujem ťa!" Zakričala som.
Zarazil sa a zastal,no po chvíle išiel ďalej.
Slzy sa spustili samé. Prečo to tak bolí? ...prečo...
"Vedela som,že ho miluješ." Povedala Sofia a pohladkala ma po hlave.
Akonáhle som ju zbadala,utrela som si slzy.
"Určite sa sama samej pýtaš,prečo to tak bolí,že? No,dôvodom nie je nič iné ako láska. Bolí ťa to že nemôžeš byť sním."
Objala ma zo zadu. "Bude to v poriadku. Som si istá,že sa to medzi vami zlepší."
"Nie,nezlepší." Moje slzy neustále zaradom padali.
"Ale jedného dňa určite áno." Usmiala sa a postavila ma.

Po tom ako odpočúval náš rozhovor,odišiel.


***


Na druhý deň bol iný. V triede sa na mňa usmieval a cez telesnú bol priateľský. Ale to vôbec nebol on.
Myslela som si,že sa hnevá. Ale on akoby nič.
Cestou domov som strela Clouda. Zastavil ma.
"Poďme si užiť našu poslednú cestu." Usmial sa.
"Čože?" Divila som sa.
"Tým chcem povedať,idem ťa odprevadiť."
Šibe mu? ... Bývame spolu. Alebo sa hrá na hrdinu,ale...prihovoril sa mi! :3
Stretli sme Sofiu. Smerovala do kaviarne.
"Už ste doma?" Usmiala sa.
"No,ja som ju prišiel len odprevadiť. Sofia,ďakujem ti za všetko." Usmial sa.
"Prečo?" Divila sa Sofia.
"Oddnes už nebývam s vami.Majte sa." Rozlúčil sa a odišiel.
C-Cloud...odchádza?


Bez teba - ďážď - časť deviata

16. srpna 2015 v 15:30 | Vaness |  Dielové
"V tom prípade si ešte moja. Urobil som chybu. Pretože si o našom vzťahu vôbec nevedela,čo znamená,že to bol neoficiálny vzťah."
"Súhlasím." Usmiala som sa. Som pri ňom šťastná. Vlastne ani neviem,kedy sa moje city začali takto prejavovať. Pravdepodobne čas nás dal do kopy. Každým dňom som ho mala rada. Aj keď ma skoro v každom nas*al. Ale teraz,ho chcem aj s jeho chybami. Neviem či ho milujem,ale rozhodne ho chcem pre seba.
Na túto chvíľu som čakala dosť dlho,vždy som chcela pocítiť jeho...pery.
Zavrela som si oči, a nechala som sa unášať jeho bozkami.
Toto je iné ako pusa bozk s Yonom.
Aj keď je Cloud upír je bozky sú vážne jemné. Má mäkké pery. A keď sa pozriem do jeho očí,moje líca sa vždy začervenajú a tlak stúpne. Avšak. K nášmu romantickému životu,patrí krv. Po tom ako sme sa bozkávali sa jeho oči premenili na červené. Bozkával ma na krku a potom do toho zahryzol. Myslím,si že som si toto obľúbila,pretože toto je asi to najkrajšie uhryznutie,ktoré mi mohol dať.
"Nanami!!" Kričal po chodbe Yon.
Rýchlo som vyšla z dievčenského záchoda. (Cloud tam ostal)
"N-Nana! Čo to máš na krku?" Opýtal sa ma a chytil mi krk.
"N-Nič. Udrela som sa."
"Udrela si sa? Máš tam cuflek!" Zakričal.
"N-Nemám! To mám od spreju." Nevšimol si tie bodky. Ale cufleky. Teraz si musím skrývať krk.
Yon sa zamyslel. "Cloud. Vyjdi z toho Wc a choj do triedy. Povedz učiteľke,že Yon išiel s Nanou na ošetrovňu." Povedal.
Ako vedel,že tam je?! ..
"A čo s ňou chceš robiť?" Opýtal sa Cloud.
"To nie je tvoja starosť." Povedal Yon a pritiahol si ma k sebe.
"Ja s ňou chodím." Povedal Cloud a usmial sa.
"N-Nana?" Opýtal sa Yon.
"Nie je to pravda." Povedala som. Musím ho utajiť.
"Vidíš? Nerob jej cufleky ani mi ju nekradni." Povedal Yon a odviezol ma na ošetrovňu.
"Na čo si ma sem odviezol?" Opýtala som sa.
"Len tak aby sme sa mohli porozprávať." Povedal a dal mi šatku okolo krku."Aby ti to nebolo vidno.
"Ďakujem."
"Viem,že s sním skutočne chodíš. Viem,my hráme hru pred otcom,že spolu chodíme. Ale ja chcem s tebou vážne chodiť. Takže Cloud sa nemusí dozvedieť,že chodíš aj so mnou. Prosím."
Sklonila som hlavu. Yona mám rada. Ale Cloud je predsa len Cloud.
Chytil mi tvár a pobozkal ma. Vždy to urobí tak rýchlo.
Musím ho odstrčiť. Ale...Ale ja. Odstrčila som ho. "Nana?" Opýtal sa ma.
"Nechcem s tebou chodiť." Povedala som.
Zarazil sa. Po chvíľke sa usmial. "A nemáš to jedno? Naša hra pred otcom nekončí."
Dal mi dole šatku z krku a urobil mi tak cuflek.
"Čo teraz." Rozmýšľala som. "Aspoň to so mnou skús." Usmial sa.
Skúsim to s ním. Ale aj keď bude dobrý odmietnem ho.


***


Po škole:
"Čo ti hovoril?" Opýtal sa Cloud.
"Nič také." Povedala som a pozrela inde.
Strhol mi šatku. "Máš tam tri. Ja som ti urobil len dve! Takže sa opýtam takto. Čo ti urobil?"
"Vie,že spolu chodíme aj keď som to poprela. Ty vieš prečo. A potom mi jeden urobil a ja som išla do triedy."
Zaklamala som...Nechcem aby sa medzi nimi vzťah ešte viac pohoršil.
"Fajn. Budem ti veriť. Dnes strávime spolu." Usmial sa.
To snáď nie. Dnes mám stretnutie s Yonom..."Dnes nie."
"Prečo?" Opýtal sa.
"So Sofiov ideme von." Zaklamala som. Sofia dnes celý deň pracuje.
"Chápem. Takže zajtra?" Usmial sa.
"Áno." Usmiala som sa a objala ho.
Išli sme domov. Urobila som si úlohy a začala chystať.
Vlasy som si dala do gumičky, a obliekla som si nové veci,ktoré som si kúpila v piatok.
"Už ideš?" Opýtal sa Cloud.
"Áno. Sofia je ešte v kaviarni. Počkám ju a pôjdeme."
"Dobre." Usmial sa.
Dal mi pusu. Ja som sa krivo usmiala a so slzami očiach som odišla.
Prečo to tak bolí. Prečo sa cítim byť vinná. Predsa sa nejdem s ním bozkávať ani nič iné-klamala som! Určite je to to!
Sadla som si ku fontáne a čakala ho.
Prišiel.
"Čakáš dlho?" Usmial sa.
"20 minút."
"He?? Tak dlho? Prepáč!" Ospravedlnil sa.
Viem,že vo filmoch povedia:"Nie teraz som prišla." Ale prečo to mám robiť ja?
Išli sme na zmrzlinu. Rozprávali sme sa. "Mal som len jedno dievča." Povedal.
"ľúbil si ju?" Opýtala som sa zvedavo. Rozhodla som sa. On mi môže byť ako najlepší kamarát. :3
Prikývol hlavou. "Miloval. Ale podviedla ma. Oklamala ma. Mali sme byť spolu celý deň,no ona oklamala,že
ide von so svojou sestrou. Keď som išiel hrať basketbal stretol som ju s iným." Povedal a pritom sa pozrel na oblohu.
"Ty hráš basketbal?" To dievča,bolo ako ja. Lenže ja ťa idem odmietnuť. >.<
"Áno. Z prva som basket rád nemal. Ale po tom ako som si pozrel jeden film som na neho dostal chuť. Začal som sa ho učiť. A teraz mi ide perfektne. Chceš si zahrať?" Opýtal sa ma.
Súhlasila som. Išli sme k jeho domu. Mala som ho počkať pred bránou. Zobral basketbalovú loptu a išli sme na ihrisko.
Nevedela som,že má vlastné basketbalové ihrisko. No,podľa toho aký má dom má určite všetko. Začal driblovať s loptou.
Divila som sa. Hodil mi ju. No ja som do nej ťukla. Udrela som si prst. ._. "T-To bolíííí." Povedala som. Rýchlo prišiel ku mne. "Hah. Myslel som si,že ju vieš aspoň chytiť. Chytá sa dvomi rukmi."
V ten deň som sa naučila hrať basketbal. No,to ma podrž! Je to neuveriteľná hra! A strašne ma baví! :3
Potom sme si zahrali futbal,ktorý ma tiež naučil hrať. Super deň. Nevedela som,že som športový typ.
"Hah. Nechceš sa najesť? Už sa celkom stmieva.
Hanbila som sa. No,nakoniec som išla. Bol tam aj riaditeľ. Hovorím si,že teraz si na 100% myslí,že spolu chodíme.
Sadla som si k veľkému stolu. Pripadal mi ako náš v minulosti. Len tie jedlá...vyzerá strašne chutne. Nebyť toho,že ma sestra učila ako sa správať slušne,tak to zjem všetko.
Slúžka mi nabrala a ja som jedla. Pokúšala som sa byť čo len najslušnejšia.
Po večere som im poďakovala.
No po chvíle
začalo pršať.
Zodvihla som sa od stola.
"Prepáčte ja už asi pôjdem." Povedala som."
"Ale nie. Však počkaj,kým prestane pršať." Usmial sa Cloud.
Vedela,som že ak začne pršať Sofia v práci skončí skôr. Nechcela som ostať.
Ale musela som.
Išla som do jeho izby. Jeho izba bola strašne veľká a krásna.
"Posaď sa."
Sadla som si. Tá krása. Pripadá mi to ako u nás doma. Ale,to nie je dobré.
Ten luxus mi trochu chýba. Tie jedlá a tá atmosféra pri tom stole.
Aj keď ma zavrhli niekedy som s nimi jesť mohla.
________
Medzitým:
"Ach taká veľká búrka!" Zakričala Sofia a zavrela dvere.
"Kde je Nana?" Opýtal sa Cloud.
"Nana? Ona dnes v práci nebola." Divila sa.
"Ale nie v práci. S tebou."
"Ona so mnou nebola. Ale dnes sme spolu mali ísť von." Divila sa Sofia a začala premýšľať.
Cloud vyšiel okamžite von.
"Cloud! Počkaj! Prestane pršať a potom ju pôjdeš hľadať!" Zakričala Sofia.
Ale po Cloudovi,už ani stopa nezostala. (utekal rýchlo)
Dúfam,že si v poriadku.(tá noc,keď ju chcel ten zabiť)
________________
Otvoril si skriňu.
A začal sa vyzliekať.
"Č-Čo to robíš?" Divila som sa a zakrývala oči.
"Nečervenaj sa." Zasmial sa.
"Len sa obliekam,keď ťa pôjdem odprevadiť domov." Usmial sa.
Pozrela som sa inde. Jeho telo. ._. Je vážne sexy. Bohatý,vyšportovaný,je dobrý skoro vo všetkom.
A ja chcem upíra. Žiť v tomto dome...s Cloudom. By bolo krásne. Ale s Yonom by to bola zábava.
Podal mi mikinu.


***


Keď prestalo silnejšia pršať,išli sme von. Išiel ma odprevadiť ku fontáne. "Ďalej už nemusíš." Usmiala som sa.
"Čo si myslíš o tomto dni?" Opýtal sa Yon.
"Bol super. Vážne som si ho užila. Ďakujem."
Poďakoval mi tiež.
V tom som zahliadla mačiatko. Rýchlo som sa pozrela pod lavičku a zobrala si ho na ruky.
"Je strašne zlaté." Povedal Yon.
Hladkali sme ho. Bolo vážne krásne.
Tento celý deň bol prekvapujúci a pekný.
No lenže,naučila som sa v tomto svete,že po smiechu...príde plač.
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-

Bez teba - Musíš ho zviesť! - časť ôsma

11. srpna 2015 v 19:10 | Vaness |  Dielové
"Vitajte u nás." Pozdravila som Yona.
"Zdravím ťa."
Ako vždy sadli sme si spolu za stôl. Objednal si coffe.
Doniesla som mu a začali sme sa rozprávať.
"Pondelok môžeš ísť kľudne do školy.Síce neviem ako ale môj otec to zariadil. Oklamal som ho,že spolu chodíme."
"Čože?"
"Áno. Určte by vám nepomohol keby sa dozvedel,že sa poznáme len 2-4 dny. Čo znamená,že pred ním musíme hrať pár. Vadí?"
Ak sa budeme držať za ruku to nič nie je. Ale ak nás uvidí Cloud..."V poriadku. A čo knihy?"
"Tie ti preplatím ja. Aj tvojmu bratovi." Usmial sa.
Prečo je taký milý? ..."Strašne ti ďakujem."
Rozprávali sme sa dosť dlho. No,Cloud sa na nás ani nepozrel.
Samozrejme,pýtal sa aj na to,čo mám na tvári.Vymyslieť si lož nebolo vôbec ťažké.
Potom ako sme dokončili prácu som išla s Cloudom domov.
Nerozprávali sme sa a spal na gauči. Sofia sa ma pýtala,čo sa mi stalo.
Povedala som,že ma porezal Cloud,pričom na neho začala nadávať. Povedala som,že to bola nehoda.


***


V piatok sme išli posledný deň do kaviarne. Yon neprišiel a väčšinou prichádzali len ženy.Takže sme
mali so Sofiov oddychový deň. "Nana~"
"No?" Opýtala som sa Sofii.
"Páči sa ti Cloud?" Opýtala sa zvedavo.
"N-Nie! Prečo?" Začervenala som sa.
"Stále na seba hľadíte,hádate sa a žiarlite."
"Nežiarlim." Zvýšila som hlas.
"Ale neklam mi. Vždy máte milenecké hádky."
"Nemáme!"
"Dobre,Dobre.Ja si myslím,že tak či tak začnete spolu chodiť."
"To nie je pravda. Cloud je odporný!"
"Tak prečo sa o neho bojíš?" Opýtala sa ma.
"B-Bojím?" Čože? Nebojím! :T
"Včera ste sa hádali. Ale jediné čo som počula bolo:Bála som sa o teba,ty pako!"
Bola som ticho. Ale vážne ak máme medzi sebou taký vzťah prečo spolu nechodíme.
"Vadilo by ti s ním chodiť?" Opýtala sa ma.
"N-Nie."
"No vidíš! Ha! Skús byť sexy!"
"Sexy?" Divila som sa.
"Keď budete sami skús ho zviesť."
Naša komunikácia trvala dlho. Kým mi všetko povysvetľovala.
O 17:00 prišla vedúca. Rozdala nám výplatu za týždeň a išli sme domov.
Cloud so Sebastiánom si išli zahrať futbal. Vkuse to pozerali v telke. Tak ho to Sebo skúsil naučiť.
Mňa Sofia učila variť. Pokúpili sme si oblečenie, a školské potreby. Milujem nakupovanie,vážne som si to obľúbila.
A čo viac milujem tepláky a legíny! V minulosti som nosila len šaty. V noci sme navarili večeru a zjedli sme ju.
"Ináč Sebo prečo s nami nikdy neje?" Opýtala som sa.
Sofie zabehlo."On vždy ide vyžierať chladničku v noci." Zasmiala sa.
"Hahaha to vážne?!" Opýtala som sa.
"Áno!... Keď ste ešte s nami nebývali nejedávali sme spolu. Takže sa tak naučil. A Cloud?"
"Myslím, si že Cloud má poriadku výdrž. Hovoril mi,že je v noci so Sebom."
"To som vážne nevedela."
"Mne hovoril,že spolu jedia. Ale nie z chladničky." Začala som sa smiať. Uverila tomu...Aj keď som Cloudová chladnička ja. -_-
Išli sme si ľahnúť. Cloud so Sebom prišli vážne neskoro. Ako vždy...spal na gauči.
Sobotu a nedeľu sme strávili spolu so Sofiov. Nalíčili sme sa a išli von. Vonku je vážne sranda! Sofia ma skvelé kamarátky.
A Cloud so Sebom sedeli len na gauči.

Pondelok ráno som si dala uniformu,ktorú som si kúpila v piatok. Cloud tiež a spolu so Sofi a Sebom sme vyrazili do školy.
Hanbila som sa,ale zároveň aj tešila. Môj prvý deň škole. Lenže nebol taký aký som si predstavovala. Hneď sme písali prijímacie testy. Neviem ako to u nich chodí,ale rozhodne toto je divné. Odniesla som papier. Povedali,že zajtra mi dajú výsledky. Tie testy,ktoré som teraz písala som mala asi v 14-tich rokoch. V 6 rokoch sme sa učili násobilku. Cloud tiež odovzdal papier a išli sme do triedy. Predstavili sme sa a sadli sme si. Toľko veľa ľudí! Wau! :3 A čo najlepšie...Sedela som pri Yonovi. Predo mnou bol Cloud so Sebom. Sofia chodí o ročník vyššie. :/ Zapisovala som si poznámky. A táto škola je rozhodne zábavnejšia ako moja sestra. Po prestávke prišli ku mne chalani. Pýtali sa ma na všeličo možné,no ja som im odpovedala len týmto:"Lebo...neviem." Povedali,že vraj som zábavná. No moja zábava ihneď skončila ako prišiel Yon. Objal ma okolo ramien a pobozkal na líce. V tom vyšiel Cloud z davu dievčat a strčil Yona.
"Cloud." Zasmial sa Yon.
"Prečo máš vždy niečo s Nanou?" Opýtal sa.
Ja som si myslela,že sa o mňa nezaujíma. Ale predsa jeho slabosť je Yon.
"Ja s Nanou chodím." Povedal Yon.
Cloud sa okamžite zarazil. Ani nestihol odpovedať a dievčatá mu kládli ďalšie otázky.
Zatiaľ čo mňa obdivovali iný. Yon ma tam začal chytať za prsia a objímať ma. Mala
som sto chutí mu jebn*ť. Ale určite by to povedal jeho otcovi. Takže som sa mu prispôsobila.
Budem s ním týždeň... a potom pred riaditeľom zahrám rozchod.
Po škole som išla domov so Sofiov. Hovorila mi čo všetko sa mám naučiť a ja som len prikyvovala hlavou.
Domáce úlohy som napísala za 5 min. Táto stredná škola..je ľahká.


***


Následujúce ráno (urotok) som vtala. Obliekla som si uniformu a vyrazila do školy so Sofiov. Išla som do triedy a pripravila na ďalšiu hodinu. Po druhej hodine si nás zavolal riaditeľ. Opýtal sa ma či som nemala ťahák. A ja som mu odpovedala len toto:"Ten pocit,keď nevieš čo je to ťahák."
"Čože?" Opýtal sa ma.
"Nana,ťahák je ťahák." Povedal Cloud.
"Chápem." V tom som si spomenula na Sofiiné slová.
"Máš 100bodov. Nanami. Nechápem,že ako si mi mohla tam napísať aj učivá z 3 ročníka,keď si len v 2."
"Sodiiné učebnice." Oklamala som.
"Cloud má 85bodov." Povedal riaditeľ.
"Čože? Ty si taký dobrý?!"
"No a!"
"Dobre vráťte sa do tried. Ste prijatí." Usmial sa.
"Ďakujeme." A odišli sme z riaditeľne.
A vtedy ma napadlo! Muhahaha!
Stiahla som Clouda do dievčenských WC.
"N-Nana! Čo to robíš?" Opýtal sa ma.
"Idem vyzvedať. Chcem aby si mi povedal celú pravdu."
"Akú?"
"Na internete bolo napísané,že ak upír chce zo dňa na deň piť z nejakého človeka,znamená to,že ju chce za svoju družku!"
Vypúlil na mňa oči. "Neviem o čom hovoríš."
Rozopla som si košeľu. (mám ho zviesť!)
"Dobre! Áno. Tým,že som sa z teba napil,bolo začatie nášho vzťahu. Preto som bol nahnevaný. Ale prečo sa vyzliekaš?!" Jeho reč sa zrýchlila.
"Nevyzliekam je mi len teplo. Fajn. Dostala som to z teba. A pravda je,že s Yonom nechodím. Je to len predstierka pred riaditeľom." Povedala som a urobila som tri kroky dozadu.
Chytil ma za ruku a otočil ku sebe.
"V tom prípade...Si ešte stále moja."


Vysvetlivka: Družka - snúbenka,priateľka
Nebola táto časť odveci? XD

Bez teba - Výročie (2) - časť siedma

10. srpna 2015 v 20:30 | Vaness |  Dielové
časť siedma:


"Čože? Vy ste sa bozkávali?" Opýtal sa Cloud.
"Bola to len pusa." Povedala som zahanbene.
Trochu sa zahľadel do zeme....
Červenými očami sa pozrel na mňa a opýtal sa Yona:"Dobre a čo ja s tým?"
Yon sa zarazil. (Nevidel jeho červené oči. Pozerali sa obaja na Nanu.)
"To,že máš prísť o ôsmej som neklamal. Myslel som 8 ráno." Povedal Cloud a odišiel.
Zodvihla som sa zo stoličky,a rozbehla sa-pričom ma zachytil Yon. "Ty už ideš?" :/
"Sofia! Prosím obslúž tohoto pána!" Zakričala som na Sofiu a išla za Cloudom.
"C-Cloud! Prepáč že som ti klamala."
"Mne nejde o to." Povedal.
"Tak?" Divila som sa. Ja neviem,ale cítim sa vinná zato,že som mu klamala.
"Cítim sa zahanbený."
"Čože?" On? A začo?! Vôbec tomu nechápem. A prečo sa vlastne hnevá? My spolu nemáme žiadny vzťah.
"Pretože ja som si ti priznal,že ty si bola moja prvá,kľudne som si mohol vymyslieť,že som mal aj iné.
No,lenže...ach...nič." Povedal a odišiel.
Vôbec tomu nechápem. Áno...Viem,že ak by som povedala,že s Yonom nahneval by sa,ale-Nie,som hlupaňa.
Vrátila som sa do kaviarne a ostatok dňa som pracovala.


***


Okolo 22:00 sme prišli domov so Sofiov. Dala som si sprchu a navečerala sa.
"Sebastian? Kde je Cloud?" Opýtala som sa. Normálne je vždy pri telke alebo v posteli,ale teraz ho nikde nevidím.
"Išiel von."
"Von?"
"Hej. Opil som ho." Začal sa rehotať.
Sofia začala na neho kričať,že prečo to urobil,no on nato len toto:"A čo? Keď je zamilovaný."
"Zamilovaný?!" Divila som sa.
"Jop." Povedal a ovládačom prepol na iný program (telku).
Obliekla som sa a išla za ním. Ak je do mňa zamilovaný,teraz všetkému rozumiem.
"Prečo vždy zúri,keď ma vidí s Yonom. Ale ako? Vždy ma odmietal."
Začala som viac utekať. "Ja vlastne toto miesto ani nepoznám. Tak kde teraz som!"
"Pomôžte mi prosím!" Prišiel ku mne jeden chlapec.
"Čo sa stalo?" Opýtala som sa. Trochu som sa ho zľakla.Zaviedol ma do uličky,ktorú som vôbec nepoznala.
"Tu to je." Povedal.
"A čo?" Divila som sa.
"Už som sa to pokúšal niekoľko krát. Nalákať dievča sem. Ale ty si asi vážne blbá. Aké dievča by sa dalo nalákať sem niekým cudzím."
"Čo?" Jeho slovám som nerozumela. Nechcel aby som mu pomohla? Čo vlastne chce!
Chytil ma za ruku. Tlačil mi ju.
"A-Au. Prestaň!" Zakričala som a dala mu facku. Prije*al mi. (Udrel ma-musela som použiť horší spôsob)
Spadla som na zem, a udrela som si hlavu. Bola som v šoku,že čo sa to deje. Nevedela som čo robiť.
"C-Cloud!" Opakovala som asi 6x a dosť hlasno. Chlapec mi zapchal ústa ľavou rukou. Tou pravou mi dával dole legíny.
Začala som plakať. Bolo mi strašne. Viem,je to moja chyba,,,Žiadne dievča by sa nevybralo preč o pol dvanástej večer.
Zahryzla som mu do ruky. Vytiahol nôž a priložil ku krku. Všimol si tie dve bodky.
"To čo má byť?" Začal sa smiať a porezal ma na tvári. Rana nebola hlboká. Len trochu ma zaškrabol,takže by som z toho nemala jazvu ani niečo podobné.
"C-Cloud!" Vykríkla som asi naposledy. Čo teraz? ...Čo teraz...Zabije ma určite!
Chytil ma za nohu a ťahal ma ďalej. Moje hlasité výkriky (CLOUD!) Boli počuť. Odviedol ma ďalej.
Tiahla som sa v nohavičkách cez ulice...Plakala som a po tvári mi tiekla krv. Potom ma hodil o stenu
a strhol mi tričko. Začal ma bozkávať na krku,ako som len mohla som ho odstrčila. "T-Tam nie!" Zakričala
som a utekala preč. Utekala som a pošmykla som sa. Ležala som v červenej tekutine."Č-Čo to je?!....KRV!"
Chlapec ma chytil a dal mi dole podprsenku. V tom ho niekto otočil chrbtom ku mne a udrel ho päsťou do brucha.
Hodil ho na zem a kopal ho do hlavy. Prišiel iný? Kráčala som dozadu...Kráčam a zrazu stúpnem na niečo hrboľaté.
Pozrela som sa do zadu a videla som ženu,ktorej išlo krv z krka. ...Pozrela som sa dopredu. Chlapec,ktorý predo mnou stál
-
-
--
-

--
-
-
-

--
-
-

--
-
-
-
-
--
-
....Bol Cloud.
Zatiaľ čo mňa tam obchytkával ten...on pil krv z ľudí...... košeľu mal celú od krvi,prišiel ku mne a objal ma. Dal mi košeľu,chytil za ruku a niesol domov. Celé to bolo nenormálne. Nerozumela som...ale viem,že toto bol môj najhorší deň v živote. Bola som mimo,jediné čomu som chápala bol Cloud.
(ps.Cloud má ústa od krvi)

Keď sme boli pri Sofiinom byte,otvoril dvere a išli sme do našej izby. Hneď som si ľahla na posteľ. Začala som plakať...Cloud išiel do kúpelne do taniera dal vodu a zobral uterák. Zamkol nás. Dal mi dole košeľu. Prv som nechcela...aj keď to bolo pre mňa ponižujúce,on môže. Keď si spomeniem nato,že videl mňa ten chlap nahú chcem sa zabiť. "Čo si robila v noci sama?! Ha! Čo si tam robila!" Zakričal na mňa. "A čo si robil ty?" Zakričala som tiež. "Čo iné? Vždy si sa sťažovala ako z teba pijem krv! Našiel som si inú. Ale hneď som ju aj zabil.." Povedal. "Ja som ťa hľadala!" Vykríkla som. "Prečo si ma hľadala?" Povedal tichšie.
"Pretože som sa o teba bála,nie? Ty pako!" Povedala som. "A prečo si sa bála?" Opýtal sa. "Lebo ťa mám rada." Povedala som. Áno. Potom všetko ho mám skutočne rada. Pozrela som sa mu priamo do očí a opýtala sa ho:"Čo to znamená ak sa upír niekoho napije?"
"Upír si môže vybrať svoju vyvolenú."
"Vyvolenú?"
"Správne. Žena,snúbenka alebo niečo podobné."
"Ja mám byť tvoja snúbenka?"
Bol ticho. "Nemysli si,že ťa milujem alebo niečo podobné."
"Tak čo si mám myslieť?" Nechápala som.
"Proste som mal na teba chuť. To je všetko."
He?!


***


Na druhý deň (štvrtok) Som vstala. Obliekla som sa a vyrazila do kaviarne spolu s Cloudom. Sofia má voľno.
"Vďaka bohu si nevšimla rez,ktorý mám na tvári. Čo nie je vôbec zlé. Ale raz si to i tak všimne tak to mám jedno."