Září 2015

Oznam

26. září 2015 v 22:04 | vaness
Ospravedlňujem sa... Ale vôbec nemám čas :/ je škola a to všetko... Vážne neviem kwdy bude ďalšia časť.

Nádej umiera posledná - 4.časť - Mapa

15. září 2015 v 11:56 | Vaness |  Dielové
30.Jún 2015,Streda:
"Ďakujem pani učiteľka. Skutočne mi budete chýbať, a nie len vy. Toto prostredie,učitelia. Mám tu strašne veľa spomienok. Prídeme vás s Melou aj niekedy pozrieť. Nech sa vám v živote darí, a dúfam, že dostanete dobrú triedu." Objala som učiteľku zo slzami v očiach.
"Tebe prajem to isté,Tayuya. Nech si nájdeš poriadne chlapca, a dúfam,že sa aj učiť budeš! Samozrejme,že prísť môžeš. Táto škola bude vždy pre teba otvorená." Usmiala sa na mňa učiteľka, a podala mi vysvedčenie.
Dala som jej do rúk veľkú kyticu. Po tom som sa so všetkými rozlúčila, a objala ich. Aj som plakala. Skutočne...už ich nikdy neuvidím. A naše cesty sa rozídu.
-
"Máme prázdniny." Povedala som, a usmiala sa.
"To áno." Povedala Mela a objala ma.
"Muhahaahahahahhah." Vykríkla som.
Mela, sa ma opýtala,že čo mi je.
"Pf.. Nič. Len som šťastná." Nevedela som,či sa mám tešiť alebo plakať. Mojich spolužiakov už nikdy neuvidím. A ak áno,nie tak často ako na škole. 9 rokov na tejto škole...Neexistuje,že by mi to ani trochu nebolo ľúto.
"Ináč,čo sa týka toho výletu...to bude náš posledný týždeň so všetkými." Povedala Mela.
"Máš pravdu." Usmiala som sa.
Dúfam,že ten týždeň bude jedinečný.

***


2.August 2015,Sobota:
"Máš všetko?" Opýtala som sa Meli. /volali sme spolu/
"Áno. Čo ty?" Opýtala sa,pričom jedla čipsy.
"Ja tiež. Tak..uvidíme sa zajtra. Príď pre mňa o 6:00. Budem ťa čakať."
"Dobre. Bye." Povedala a zložila hovor.
3. August 2015. Nedeľa:
"Tešíš sa?" Opýtala sa Mela.
"Kto by,nie?" Opýtala som sa.
Prišli sme na nádvorie školy. Prišli dve autobusy,ktoré nás mali odviesť do hory,alebo kde to ideme. -_-
"Dobre. Zaradím vás do skupín." Povedala učiteľka. D
o skupín? Viac menej tomu nechápem. Mali sme ísť stanovať. Ani som neprečítala papierik,ktorý nám dala učiteľka. Hodila som ho mame,nech to podpíše a nech mi dá peniaze.
"Skupina A.- Mela,Takashi,Aoi...." Vykríkla učiteľka.
Čože? Nebudem s Melou?! "Pani učiteľka! Ja chcem byť s Melou!" Zakričala som. "Veď počkaj. Ak bude niekto navyše dám ťa do skupiny A." Vysvetlila. Prikývla som hlavou.
Čakám.... Čakám...
"Dobre! Tieto skupiny idú do prvého autobusu." Povedala učiteľka a so žiakmi nastúpila do autobusu. Som stratená! ... Čo teraz. Ja ujdem. Prišiel pán učiteľ. Dobre. Koľkí ste ostali? 1,2,3,....14? Dobre.
Skupina A: Michelle,Adenia,Amélia,Elenor. Skupina B: Tom, Rein, Aiko, Erika....... Skupina C: Kou,Shizuku,Alex,Miami. A ostali zvyšní dvaja? Hm... Tak dajme tomu skupinu D: Tayuya a Taji." Triedil.
Ok...toto je vážne osud. Mám byť s ním sama v skupine? *Oplieskala som sa o strom*
"Zvládnete to dvaja?" Opýtal sa Učiteľ.
Taji prikývol hlavou. Nasadli sme do druhého autobusu a vyštartovali. Sadli sme si s Tajim na sedačku.
"T-Taji? Prečo si povedal,že to sami zvládneme? Čo,keď zablúdime?" Opýtala som sa.
Neodpovedal.
"Taji?..Taji!" Zakričala som.
"No?" Opýtal sa a vybral sluchátka z uší.
"Vieš, čo? Už nič!" Povedala som, založila ruky a pozrela cez okno autobusu.
"Okey." Povedal, a dal si hudbu hlasnejšie.
Hlavu som si podoprela rukou.
Nemám z tohto výletu dobrý pocit. Bojím sa.. a navyše Taji je nedostupný. Chcem ísť domov.
-
vystúpili sme z autobusu.
"Takže takto. Náš cieľ je takýto! Každému z vás dám mapu. Vašou úlohou bude vybrať si akúkoľvek cestu z nej a dostať sa namiesto, ktoré je zaškrtnuté. Je tam veľa ciest a spôsobov, ako sa tam dostať. Signál tu je a zablúdiť sa tu nedá. Ja som tuto vyrastal. Takže to tu poznám veľmi dobre. Ak by bol nejaký problém, hneď mi zavolajte a opíšte kde ste. Ak by bol tu taký väčší problém takby bol ten ak by ste išli hlbšie do lesa. Keď sa dostanete do toho miestaktoré je zaškrtnuté bude tam jedlo a podobné veci. Tam aj prespíme. Skupinu D sa bojím pustiť, pretože ste len dvaja. Ale aby to bolo zábavné každého z vás pustím takto ako ste." Vysvetlil učiteľ.
To akože... "Pán učiteľ, nie sú tu medvede?" Opýtala som sa ho.
"Nie, nie sú." Povedal.
"Toto je turistická časť."
"Aspoň, že." Vzdychla som.
"Ták! Rozchod!" Povedal učiteľ. Potom sa vytratil.
"Poďme touto cestou." Povedal Taji a ukázal prstom na mapu.
"Fajn. Ale nie je najdlhšia?" Opýtala som sa. "Ale ako vidíš, prejdeme cez krásny vodopád. Bude to pekné." Povedal Taji. Súhlasila som. Ale niečo mi na tom predsa bolo divné. Keď držal tú mapu...videla som divné písmenka. o.O Prechádzali sme lesom...Videla som plno chrobáky, ktoré som okamžite chytala.
A Taji? Ten mal sluchátka. Nasledovala som ho. A tak ma napadlo, že by som sa mohla potknúť ale nie som si istá, či by som to vedela zahrať. Vykríkla som. Taji sa otočil a ja som bola na zemi. Zasmial sa a išiel ďalej. Pako. Potom som išla narazila som schválne do stromu. Otočil sa a zakýval hlavou. Išiel ďalej. Vieš, čo Taji?
"Prajem ti aby si"- Bác! Taji sa rýchlo otočil. Spadla som do mraveniska. Rýchlo som vstala a dala si dole mikinu, všetko som si dala dole. /okrem trička a legín/ Oprašovala som všetko zo seba. Ak by to boli tie normálne mravce, pohode ale boli to tie čo štípu. A mala som krvavé koleno+oškreté líce.
"A dosť! Čo bude zábavné? Toto ma úplne nudí! Len máš sluchátka a ideš, kde sa ti zachce! Idem volať učiteľovi!" Zakričala som. Všetko ma svrbelo..je to strašný dement.
"A načo mu chceš volať?" Opýtal sa ma. "Aby prišiel k nám. Ja tu sama nebudem!" Povedala som a zvýšila hlas. "Však...všímaj si prírodu nie?" Opýtal sa ma, dal si sluchátka a išiel ďalej. Nič iné mi nezostávalo, len ísť ďalej. Počkám až keď pôjdeme k tomu vodopádu a potom zavolám učiteľovi!

***


Nudáááááá. Čo mám robiť? Už ideme asi hodinu. Učiteľ hovoril, že keď si vyberieme aj tú najdlhšiu cestu mala by trvať zhruba 45minút. A my už ideme hodinu. A tú hodinu sa nudím. Strhla som mu sluchátka. "Kde to vlastne sme!" Zakričala som. "Už iba chvíľku." Povedal a vytiahol si mapu z vrecka.
"T-Ty si mal vo vrecku?" Opýtala som ho. Ostala som tam stáť. "Veď iba pred 5 minútami som ju tam dal." Povedal kľudne. Ja sa zabijem... "Idem zavolať učiteľovi." Povedala som a vytiahla mobil. ..."Nemám signál!" Zakričala som cez celý les.




Nádej umiera posledná - 3.časť - Nášteva

9. září 2015 v 20:50 | Vanes |  Dielové
Vošla som do altánku, v ktorom bol Taji. Bol zahľadený do zeme, a vyzeral že na niečo čakal. Nevedela som sa, či sa mu mám prihovoriť, no on sám sa na mňa pozrel a pozdravil sa mi. Dosť ma to prekvapilo, že si ma všimol. Moje tichučké krôčiky ťažko niekto začuje. Odzdravila som sa. "Čakáš tu niekoho?" Opýtal sa ma, pričom hľadel do zeme. "Áno. O! A áno! Zabudla som im napísať, že som tu." Spomenula som si a okamžite som začala písať sms. "Hotovo."
A nastalo ticho. Skutočne som mu nemala, čo povedať a navyše vyzeral utrápené, takže to radšej nechám tak.
"Klamal som ti." Ozval sa. Tentokrát to bolo iné. Neviem, prečo ale mala som pocit, že to nebol Taji.
"V čom?" Nesmelo som sa opýtala. Začalo sa blýskať a fúkal silný vietor.
"Že som zaľúbený. Bál som sa, žeby sa medzi nami mohlo niečo stať. Sme už múdrejší a no,to všetko ostatné. Chcel som ti klamať, aby si sa do mňa nezaľúbila. Ale nechcem, ti klamať. Takže ti to poviem teraz, keď sme tu sami. Nikdy spolu nebudeme chodiť. Chcem aby sme boli len kamaráti."
Úsmev mi spadol z tváre. "Však poriadku. Nikto tu nehovoril, že spolu budeme chodiť alebo niečo podobné. Už od začiatku som vedela, že ty a ja...sa už nikdy nevrátime do minulosti. Takže s tým počítam." Klamala som. Keď som zistila, že to bol on bola som nehorázne šťastná. No, on ma takto odje*al s prepáčením. Ale lepšie, než to aby ma klamal. Skutočne...je ku mne až takýto hrubý. Bolí ma to, aj napriek tomu, že k nemu už nič necítim.
"Som rá"-"Ale zato nemusíš byť ku mne takýto hrubý. Hovoríš ako keby som sa na teba lepila alebo ako keby som ťa chcela zjesť." Prerušila som ho. Aj keď som malá viem sa brániť.
"Tayu!" Zakričala Mela, pričom mi zakývala rukou.
"Tu som!" Povedala som.
Prišla do altánku. "Prepáč,že meškám. Ale bola som ešte pre Akashiho. Ten dement spal,tak som bola u neho. Jeho mama mi ponúkla čaj. A kto by to odmietol." Rýchlo povedala Mela.
"Skoro som ti ani nerozumela ale nevadí. To je jedno. No poďme...Maj sa,Taji."



***

28.Jún 2015,Pondelok:
*Hlava podopretá rukou* Dosť sa nudím...nič ma nezaujíma a tak len rozmýšľam na všeličo. Vytiahla som si sluchátka, mobil a pustila hudbu,dala do uší sluchátka a začala počúvať. ....Všetci začali písať samostatnú prácu, len ja som nevedela o čo sa jedná. Počúvala som práve japonské a kórejské. Keďže pozerám anime, milujem také pesničky. Práve mi išla BTS - I need u girl! Začala som otvárať ústa a potichu spievať. Bola som dosť nenápadná. "I need u Girl!" Vykríkla som na celú triedu. "Do pi*e!" Vykríkla som. A tak som sa dnes dostala do riaditeľne. Za neslušné vyjadrovanie a používania mobilu cez hodinu, takže som bola doslova v prdeli. Predvolali si moju mamu do školy, dostala som poznámku a päťku. To vôbec nie je zlé, že? Je to hrozné. Tak toto určite dám do poviedky! Ale počkať! Mám nápad. Urobím ešte zle a vylúčia ma zo školy a budem mať čas na poviedku. Poslali ma do triedy. Mela so strachom ma prišla rýchlo objať. Čo iné sa od nej dá čakať? Najmilšie dievča, ktoré môže byť. Sadla som si. Začala som jesť. Robiť si vlasy, kašľať, rozprávať sa, pýtať na wc, vykrikovať a tak...Nič :I učiteľka to ignorovala! Ty vole to naschvál. Nevadí. Skúsim ochorieť. Okúpem sa studenou vodou. A v tom ma buchla po hlave Mela, že prečo rozmýšľam na hovadiny, že na poviedku mám čas. Aj som sa zamyslela, že som úplný idiot. Po škole som prišla domov. Hodila si tašku na chodbu, vyzula sa a hneď som išla do kuchyne. "Mama dostala som poznámku,5 a máš ísť do školy." Povedala som rýchlo a urobila 3 kroky dozadu. "Čo si to povedala?!" Rozkríkla sa. "Veď nič klamem." Akoto, že ma to nenapadlo? Veď ma nepustí von! "Ukáž žiacku." Povedala pokojne a zotrela si rukou pot z čela. "Zabudla som si v škole." Povedala som,pričom som prevrátila očami. "Fuj, či klameš. Ukáž mi ju! Nepustím ťa von 2 týždne. "Dobre! Dobre! Hneď!" Utekala som pre žiacku. Vybrala som si ju z tašky a dala mame do ruky. *klop*klop* Mama išla otvoriť. "Ninaa!" Zakričala Lena. Nina je vlastne maminá kamarátka.Inak povedané - Tajiho mama. "Ahoj,Lena." Pozdravila sa mama. Pozvala ich dnu. "Tayuya,aká si už veľká." Povedala Lena a pobozkala ma na líce. "Prišiel aj Taji." Usmiala sa a strčila ho ku mne. Si zo mňa robí srandu?! Vraj som veľká? Mám 156cm a -- ona si zo mňa robí srandu. Ale hneď ma napadlo jediné. Vytrhla som žiacku z maminej ruky a utekala s ňou preč. "Taji, choďte sa s Tayou rozprávať." Povedala mama a s Lenou išli do kuchyne. "Ďakujem, Lena. Zachránili ste ma." Povedala som. Dobre, že prišla! Aspoň mamu zabaví, a dokým odídu aj na to zabudne. Len,že...ten kto tu je, je Taji. *klop*klop* Zaklopal mi na dvere a vošiel dnu. "Čo chceš? Nie, nemilujem ťa." Povedala som a strčila som ho naspäť. "Joj, aká hnusná. To sa s tebou nemôžem ani porozprávať?" Opýtal sa ma, pričom si vyzliekol bundu. /samozrejme mal tielko/ "Už sa vyzliekaš..aký neslušný." Povedala som. Keď sme boli malí často sme hrali nahí. Neboli sme nejaký perverzný,........................................................no dobre boli sme. "Ty sa do starých čias nechceš vrátiť, tak čo?" Opýtala som sa ho. Ja mu vážne nerozumiem.
"Veď hej. Ale to neznamená, že nemôžme byť kamaráti. Snáď si zabudla? Ľúbili sme sa. Teraz už nie." Vysvetlil mi. "Dobre." Odpovedala som úplne od veci. Mám z tohto už plnú hlavu. Jediná téma, ktorú máme je, že už nebudeme zaľúbený,príde mi to ako keby bol do mňa tak zaľúbený, že hovorí, že zaľúbený nie je. Alebo ja neviem, ja som z toho už na tabletky. "Vieš čo? Nevracajme sa viac už k tomu. Ide mi to na nervy. Takže už prestaň, ok? Poď sa rozprávať o niečom inom alebo ja neviem,čo poďme von." Navrhla som. Som zvedavá na tú odpoveď. "Poďme spať." Povedal a ľahol si na posteľ. Oprela som sa o posteľ. "Ty si sa vôbec nezmenil." Stále, keď nevedel čo robiť vymyslel si, že pôjde spať. On proste nevie, čo chce. Neviem prečo...ale mám pocit, že ešte stále niečo ku mne cíti. Možno aj keď nie už tak ako predtým...ale určite tam je aspoň mala kvapôčka našej starej lásky. Príde...príde mi ako skutočný idiot...ale to bolo to, čo som na ňom mala skutočne rada. Bol nerozvážny, hanblivý, Hlúpy, srandovný. Nevedel, čo si má vybrať. A áno,bol hnusný klamár. Ale to som ja bola tiež. Navzájom sme sa klamali. Ale čo,sa týka našich rodičov, tak tí si nikdy nevšímali,čo sme robili. Hrali sme erotické hry,potom sme skúšali tie polohy. Skúšali sme sa bozkávať..no proste my dvaja sme boli niečo. Ale pravda je, že ak by sme to robili v tomto veku,určite by sme boli nadržaný a neskúšali oblečení...Dobre,Dobre už radšej dosť. /chrápanie/ "T-Taji! Ty si zaspal?" Opýtala som sa. Nahla som sa k nemu. Podoprela hlavu rukou, a usmiala som sa. "Ak by sa naše cesty vtedy nerozišli..kto vie...aké by to bolo.......................Ale tu nemáš spať!!!!!" Zakričala som a hneď som ho zobudila.
Nechám..prítomnosť prítomnosťou a budem sa pozerať vopred. Iba to jediné mi ostáva T_T


***

29.Jún 2015,Utorok:
/zívanie/ "Do koľkej si bola včera hore?" Opýtala sa ma Mela.
"Do druhej." Odpovedala som. Až príliš som rozmýšľala.
"Už to nerob. Nerobí to dobre pre tvoje oči." Nahovárala mi.
"To viem..No,čo už." Zahovorila som to. Mám ju rada...ale niekedy, hovorí dopredu aj keď nevie, čo bolo ešte predtým alebo čo to spôsobilo.
"Poďme už do triedy." Povedala,pričom mávla rukou.
Otvorili sme dvere a sadli sme si do lavice.
Učiteľka vošla do triedy a začala rozdávať papiere.
Zobrala som ho a začala čítať:"Výlet do.....-." Hneď som sa otočila. Zajtra nám rozdávajú vysvedčenie... ten výlet je vlastne na týždeň..pôjdeme stanovať...takže to výlet ani nie je... ale stanovačka :3. 3-7.Júla. A naviac je to výlet aj s 9.B
"Toto je posledný školský výlet! Ideme!" Zakričala Mela.
"To si píš." Usmiala som sa. Teším sa... a naviac...zajtra je vysvedčenie.


info: Ak ste to nepochopili XD tak je to stanovačka na týždeň,ktorá sa koná od 3.Júla do 7.Júla. Idú tam aj 9.A,B. A Áno...musela som predĺžiť školu XD.

Nádej umiera posledná - 2.časť - Sľub

7. září 2015 v 20:09 | Vaness |  Dielové

Cítila som sa strašne trápne. Pri našom prvom stretnutí som nemala tušenie, žeby to mohol byť. Ale,keď tak porozmýšľal dosť sa zmenil. Je pekný...a navyše znova sa pri ňom cítim príjemne.
"Takže, to si ty." Usmial sa na mňa a povzdychol si.
Nemohla som vystáť jeho dokonalé, mäkké pery, ktoré sa hýbali, keď rozprával. Jeho čierno-sivé oči a vlasy. Vážne mi to chýbalo.Predsa...bol mojou jedinou láskou. "Áno." Usmiala som sa na neho.
"Ale nie si nejaká malá?" Zasmial sa sladko.
Byť pri ňom, cítiť jeho parfém a počuť jeho hlas. Uznávam, že pri prvom stretnutí som bola nerozvážna a ani som sa poriadne nezačula do jeho hlasu. Poriadne vyrástol. Ale..počkať?! Č-Čo to práve povedal?
"M-Malá? To ty si nejaký vysoký."
"Hahaha. Ja a vysoký? Ty si stále malička, a samozrejme drzá. Nemohol som pochopiť ako si sa tak mohla správať pri našom prvom stretnutí po niekoľkých rokoch." Nadvihol ľavú ruku a prešiel si po vlasoch.
"Chceš povedať, že si ma hneď spoznal?" Opýtala som sa pričom som si založila ruky. Písanie cez fb, a vidieť ho na živo je vážne odlišná vec. Uznávam cez písanie si šťastná,ale nepocítiš jeho vôňu,hlas..jeho priamy pohľad.
Zasmial sa, pričom sa pozrel smerom dole. "Vôbec si sa nezmenila. Vypadáš rovnako."
"Tým chceš povedať, že som stále decko?" No, hneď ma nasral..aj keď viem, že je to pravda.
"Nie, nie tak určite si viac vzdelanejšia a rozkošnejšia, ale ináč si stále tá istá Tayu."
"Oproti mne...si sa skutočne zmenil. Si mužnejší, máš hrubší hlas, ale čo sa týka správania si taký istý." Som rozkošná? Chytila som si líca.
"To je pravda. Možno sme sa zmenili..a možno sme stále taký istý, ale v niečom sme sa určite zmenili. Každý z nás už dospel aj vo vzťahoch...Každý z nás už je zaľúbený, ale má už svoju druhú polovičku."
Áno! Mieri na tú tému! "Druhú polovičku?" Usmiala som sa.
"Áno. Pamätám si na našu detskú lásku. Ale teraz už nikdy nemôže byť také aké bolo. Pretože každý z nás išiel inou cestou."
Aha..týmto myslel.
"Ale ty si ešte stále naivná. Ty si sa z tej detskej lásky ešte nedostala, že? No,to už je jedno. Sme dospelejší, čo znamená, že už sa nepozerajme do minulosti. Ja sa do nej vrátiť už nechcem. Viem boli sme malé deti, ale ja si pamätám každý deň s tebou."
"Rozumiem čo tým chceš povedať. Neboj sa, ja som ťa už z mojej mysli dávno vyhodila. Ale opýtam sa rovno. Keď sem hádžeš tie romantické témy. Do koho si zaľúbený ty? Naše kamarátstvo ešte predsa nekončí." Jeho slová ma skutočne vystrašili...pochybujem...že sa človek až takto dokáže zmeniť vo vzťahoch ku ľudom.
"Áno,som a to dosť. Dokonca som sem kvôli nej prišiel na túto školu. Prišiel som len tento rok."

"Tak ti s ňou držím palce!" Zasmiala som sa.
..všetko je stratené..už sa nemôžeme vrátiť späť..


***


"Stačil ti toaletný papier?" Opýtala sa ma učiteľka s úsmevom.
Čože?.. Len som sa na ňu pozerala.
"No tak! Tayuya!" Vykríkla Mela a naznačila mi že to myslela na veľkú potrebu wc.
V tom som sa zahanbila a sadla si radšej na miesto.
"Tak čo?" Opýtala sa ma Melánia.
"Nič..všetko je stratené." Zasmiala som sa.
"Tayuya! Chceš poznámku? Prosím ťa aspoň ku konci školského roka buď slušná." Upozornila ma učiteľka.
Mal pravdu. Ku všetkým mám kamarátky vzťah,okrem chlapcov. Chlapcov som prestala mať rada už odvtedy ako...ako..
-
(Pozorne si prečítajte dátum!) 26.Júl 2010: (minulosť)
"No tak! Taji prihral mi tú loptu!" Zakričala som na neho a začala rukami mávať.
Loptu kopol smerom ku mne. Vystrelila som loptu do brány. "Gól!" Zakričala som a utekala k nemu.
"Si úžasná!" Vykríkol a objal ma.
V objatí sme sa smiali.
"Taji..Sľúb mi, že navždy budeme spolu."
"Sľubujem." Povedal a nastavil malíček.
Spojili sme si malíčky a usmiali sme sa.
27.Júl 2010: (minulosť)
*klop*klop* "Dobrý deň." Pozdravila som sa.
"Poď ďalej." Povedala Tajiho mama.
"Taji?" Divila som sa.
Postavil sa a povzdychol si. "Tayu,na nejakú dobu pôjdem preč."
"Čože?"
"Idem ku sesternice na prázdniny." Povedal.
"Pane bože Taji! Ja som sa zľakla, že sa stalo niečo vážne!" Zakričala som.
"Hahaha. Viem. Ale budeme od seba ďaleko. A navyše prídem len o mesiac."
"O mesiac? To je ..."
"Áno viem. Neboj sa. Budeme navždy spolu." Zasmial sa.
Skutočne som ho milovala...vždy ma utešoval.. A v ten deň som mala prvú pusu.
No,nevedela som,že to bol posledný deň,ktorý som s ním bola.
20.August 2010: (minulosť)
Bežala som ku Tajimu so širokým úsmevom na tvári. Avšak odchádzala so slzami v očiach. Taji porušil sľub...Kľakla som si na zem a začala plakať. Opustil ma. Ostal bývať u sesternice...
-
Porušil náš sľub..ostala som sama... a tak som začala chlapcov nenávidieť.
*štuch* "Au!" Vykríkla som na hodine.
Zobrala mi žiacku knižku a zapísala poznámku:Žiačka vykrikuje a spí na hodine.
"Čože? Ja som spala?! A ja nevykrikujem!" Vykríkla som.
"Hovorím." Povedala učiteľka a prevrátila očami.


***


26.Jún 2015,Sobota:
"Čakám vás pri lidli." Povedala som do telefónu a zložila som. Práve čakám na Atashiho (Atašiho) a Melu. Dnes idem konečne s nimi von. Ale znova nemám nič k poviedke. A čitatelia už chcú novú poviedku. Potom začnú prázdniny a už nebudú mať čas, pretože pôjdu na dovolenku. Takže aspoň jednu časť a musí byť hlavne zaujímavá. A fakt..nenapíšem,čo sa mi stalo s Tajim? ....nebude to zlé. A tam si môžem robiť čokoľvek. No v tom začalo poprchávať. Tak som začala utekať. Do lídla by som nemohla ísť (nemala peniaze). Išla ku škole a schovať sa do altánku. "Práve teraz muselo pršať!" Zakričala som. A čo? ...ocitla som sa v trápnej situácií.



Nádej umiera posledná - 1.časť - Starý priateľ

5. září 2015 v 15:06 | Vaness |  Dielové
/Pre čítateľov: Tak tu máte prvú časť.Dúfam,že sa vám zapáči. Poviedka je inšpirovaná postavovu Tayuyou. Uistujem vás,že niektoré momenty z poviedky - budú z mojho reálného života. Samozrejme,nie všetky. Príbeh sa jedná o dievča,ktoré píše poviedky.^^/


Ahoj. Pravdepodobne by toto nebol najlepší spôsob ako začať tento príbeh...ale začať sa nejako predsa musí, nie? Volám sa Tayuya (Tajuja). Mám 156 cm a chodím do 9.A. Áno, viem. Som strašne malá. Mám hnedé vlasy a oči. Moja postava nie je najlepšia. Mám ploché brucho,chudé stehná a ruky. Veľa ľudí mi hovorí, že som zlatá alebo pekná. No, cudzí ľudia mi povedia,že vypadám na 9 rokov, čo je viac možné. Niekedy sa ma to dotkne. V škole som pomenovaná ako šmoulinka. Čo sa mne nepáči. Ale čo už. Ja im dávam tiež prezývky. Trebárs mojej najlepšej kamarátke som dala meno hentaika. Má čierne vlasy a hnedo-žlté oči. Skutočne je to moja dobrá kamarátka. A to, že je hentaika (úchylná) tak to viem naozaj len ja. Máme spolu veľa prežité. Oh.. a áno volá sa Melánia. Je to môj pravý opak. Je vysoká o niekoľko cm! Ľudia by si pomyslela, že sme matka s dcérou. Ale čo sa týka dôvery,tak tú ma u mňa poriadnu. No, my dve máme aj odlišné svety. Obe máme svojich vlastných kamarátov. Niekedy si všetci spoločne výjdeme vonka. No, ale toto vás už skutočne nezaujíma. Pozerám anime. (Áno niekedy si pozriem aj hentai) Kreslím na počítači, papieri. Píšem poviedky, mám vlastný blog aj Youtube channel. Tu doma som úplne odlišná osoba. Nikto nevie, čím všetkým som si prežila. Veľa ľudí ma súdi podľa niektorých situácií a vzhľadu. Ale chcem, aby ste niečo z toho vedeli aj vy. Spoločne vám umožním sa pozrieť do môjho súkromného života. Doma blogerka, vonka šmoulinka. To neznie zle, že? Znie to hrozne. (XD) Je 23.Jún. A áno...o niekoľko dní skončím základnú školu. Potom pôjdem na strednú školu spoločne s Melániov. Moje prijímacie skúšky, testy to vám až tak spomínať nebudem.....
"Vymýšľaš novú poviedku?" Opýtala sa Mela(Melánia) a vytrhla mi zošit.
"Nečítaj to!" Zakričala som na ňu. Melánia si prečítala všetky moje poviedky, no o tejto vedieť nemusí.
"Zapojila si tam aj mňa?" Opýtala sa ma, pričom krútila hlavou do ľavej a pravej strany.
"Vadí ti to?" Na jej otázku som odpovedala otázkou.
"Ani nie. Ale musím byť v tom dobrá postava! Vytvor mi tam chlapca. A nech som v tom pekná." Navrhovala.
"Ty si pekná aj na živo, tak čo chceš." Oznámila som jej. Mela je pekná,no ona si myslí opak. Niektoré dievčatá si myslia, že sú škaredé a preto sa maľujú. Čo je aj môj prípad. Ale keď s tým idem von, povedia mi, že bez make-upu som krajšia.
"Chcem veľa." Usmiala sa.
"To aj ja." Zasmiali sme sa.
Zavrela som svoj zošit a išla do triedy. (20min prestávka)
Sadla som si, a začala premýšľať.
Fajn, mám novú poviedku. Ale čo do nej zase dám? Nemôžem dávať do každej poviedky, že im to prekazí druhý chlapec alebo dievča. Aj keď v tejto dobe je to väčšinou také. Musím vymyslieť niečo nové. Niečo v čom nebude druhý chlapec.


***


23.Jún,Večer:
Hodila som zošit o stenu. "Ja neviem čo tam mám dať! A navyše! Prečo si robím starosti s poviedkou, keď mám koncoročné testy."
V tom mi prišla do izby sestra. Tú som vám nespomínala. Je nehorázne otravná, opakuje po mne a berie si moje veci. Jop,keďže som chudá môže si ich zobrať aj ona,okrem podprsenky. Nič tam zatiaľ ešte nemá. Bundy,topánky to je tiež čo mi brať nemôže. Ale verte tomu, ak by mohla zoberie mi všetko. Ale nájdu sa aj časy, keď ju mám rada. Môj brat je ešte malý, ale ten už nadáva. Takže na toho si treba len počkať a už bude ako ona. Ľahla si na posteľ, a začala hrať hry na mobile. "Čo zase chceš?" Opýtala som sa jej. "Máme spoločnú izbu, tak?" Opýtala sa ma, pričom zdvihla obočie. "Nie! Ty máš izbu s naším bratom!" Povedala som, vyhodila som ju z MOJEJ izby a zabuchla dvere.O a zabudla som ku koncoročným testom, poviedke budem mať aj rodinné problémy.
24.Jún,Ráno,Streda:
Tašku cez plece a ide sa do školy. Nechodím tam rada..hlavne vtedy, keď máme testy, čo je dnes. Píšem koncoročný test z matematiky. Bojím sa, a teraz nemôžem myslieť ani na poviedku. No, nech sa deje, čo sa deje ako ho napíšem tak ho napíšem!
25.Jún,Štvrtok:
N-Napísala som ho na 5. Som neuveriteľná. Zato môžu moje myšlienky. Počas testu som rozmýšľala na čokoľvek iné len nie na úlohy. Dokonca ma začalo zaujímať ako vznikajú deti aké to je neuveriteľne ,že všetci stade sme boli raz spermi-"Au." Povedala som, keď som išla chodbou a asi som narazila do steny. "T-Taký malý ľudia ešte existujú?" Začula som. Odstrčil ma od seba. Narazila som do chlapca. "Ty máš pod tričkom skaly? Ježíš." Opýtala som sa ho schválne. "J-Ja? Ja mám pod tričkom vypracované telo." Chválil sa. Nadvihla som obočím. "Ja som sa ťa pýtala len na to, či máš pod tričkom skaly. Nie vypracované telo. To ma nezaujíma a ani nebude." Odvrkla som. "Takto sa správať k chlapcovi.." Zatriasol hlavou. Obišla som ho. Ku chlapcom sa nesprávam nijak úžasne. Kamarátim sa len s jedným chlapcom,ktorý je Melin. Ďalších mám len na Facebooku. Tam ich mám veľa. S niektorými som aj chodila. Ale vážne žiadne skypovanie, volanie. Iba oni mi vypisovali, že som taká a taká. A to len preto, pretože mi nevideli postavu a nevedeli aká som malá. Po škole som išla domov. Hodila som si tašku a išla na FB (Facebook) Pozrela som si kto je online. Mám tam strašne veľa kamarátok, kamarátky. No, dokonca aj takých, ktorých by som chcela strašne rada vidieť aj na živo. Napr. Suzi, Juliet. Oni sú tie, ktoré tiež píšu poviedky, pozerajú anime a kreslia. Väčšinou sú to taký, s ktorými mám veľa spoločného. Začala som si Písať s Júliet. Ona mi často pomáha, keď som smutná. No ja jej bohvie ako neviem pomôcť. Čo ma dosť mrzí. Po chvíľke som sa začala nudiť. Prezerala som si domov..(stránky atď.) A tak som narazila na vtipný obrázok. Aj som sa zasmiala. Ale po tom ako som si prečítala koment jedného chalana,tak som skoro spadla zo stoličky. Aj my slzy vyšli. Okamžite som si klikla jeho profil. T-Taji Furher? What? Jeho meno nebolo bohvie aké. Ale mal na profilovej fotke Anime. Takže je vtipný a pozerá anime. Požiadala som ho o priateľstvo. Pozerala som si jeho fotky. Seba tam ešte nemal...ale mal fotky z detstva. V tom sa mi ukázali hviezdičky v očiach. "To je Taji! [Tadži] Môj kamarát z detstva." Vykríkla som. Prijal žiadosť. Napísala som mu. Nevedel, kto som. No, po chvíľke som mu napísala niekoľko zážitkov, ktoré sme spolu prežili. "Už viem." Napísal. Taji je moja láska z detstva.
Ale čo je úžasnejšie. Pozerá anime. Vidno, že sme boli kamaráti. 95 správ za 30 minút bolo dosť. Poprosila som ho, že nech pošle svoju fotku. Odmietol, že keďže bývame už v tom istom meste, môžme sa stretnúť. Tak som to nechala tak...Je to strašne super, že uvidím svojho najlepšieho kamaráta po toľkých rokoch.


***


26.Jún,Piatok:
"Wau!" Zakričala som. Melánia sa na mňa udivene pozrela. "Si v poriadku?" Opýtala sa ma. "Áno som." Som šťastná..pretože pondelok nám dávajú vysvedčenie. A máme 2 mesiace prázdniny. No, potom idem na strednú.. Išla som do triedy. Sadla si a išla na FB. (mobil) Taji bol prihlásený.
"Čauko!"
"CC" Odpísal.
"T-Tak? Vypýtaj sa na WC stretneme sa." Bola som nehorázne zvedavá na jeho vzhľad, však keď bol malý bol veľmi pekný.
"Dobre."
Vypýtala som sa. Učiteľka začala na mňa kričať, že som ako malé decko, ale nakoniec ma pustila.
Išla som a čakala pred WC.
Vyšiel z 9.B "Tu som."
Ostala som zarazená.
"T-Taji?" Opýtala som sa.
"T-Tayu?"
Takže ten dement...bol môj kamarát z detstva aké elegantné.