Listopad 2015

Nádej umiera posledná - 23.časť - Zabudnúť

29. listopadu 2015 v 21:21 | Vaness |  Dielové
O 23:00 som sa vrátila domov. Mama sa ma opýtala kde som bola. "Na čerstvom vzduchu."
Zavrela som sa do izby. "Tayuya! A nechceš jesť?" Opýtala sa ma mama.
"Dajte mi pokoj." Dala som si sluchátka a zaspala.
Na druhý deň pre mňa prišiel hneď ráno Taji. No otvorila mu moja mamina,prišiel do mojej izby a zobudil ma. Neodpovedala som mu na jeho otázky. V tom mi dal facku,zamkol nás v mojej izbe. "Čo sa ti stalo?"
"Daj mi pokoj."
"Urobil ti niečo,Kain?" Opýtal sa ma a pozrel sa mi do očí.
"Opustil ma."
Vypúlil oči. A potom bol ticho. Tiež som bola ticho. Sedeli sme vedľa seba.. a pozerali sa na seba.
"Aj tak. Život ide ďalej. Zase to až tak nepreháňaj,že nebudeš ani jesť." Povedal potichu.
"Máš pravdu. Ale,čo mám robiť..keď mi tak veľmi chýba?!" Opýtala som sa ho. Neviem na neho zabudnúť!
"Si vážne zbláznená. A bodaj by nie,keď ťa celý čas len zbláznil. Rei hovoril,že si s tebou len hrá." Povedal Taji.
Nehrá si so mnou. Videla som prečiS
rknuté slová ako chýbaš mi,ľúbim ťa. On proste..ach. "Nechápeš tomu.Tak buď ticho."
"Okey,Okey. Nebudem sa už starať. Tak ja idem maj sa. Len som chcel vedieť ako sa máš. No prídem pre teba o 14:00. Sme kamaráti. A je našou úlohou si navzájom pomáhať. Chcela prísť za sebou Mela. Ale ja som to vzal. Ak nepôjdeš,doťahám ťa vonku."

***

Kain,čo teraz robíš? Si s nejakým dievčaťom? Myslíš niekedy na mňa? Čo mám robiť! ... Zabudnúť na ňho asi. Sám to tak chcel tak to by som mala aj urobiť. Ak by to bolo také ľahké tak to urobím hneď.Lenže ja ani na neho zabudnúť ani nechcem.
"Tak veľmi ma zraňuješ. T-Tak veľmi,Kain." Povedala som potichu.
"Čo?" Opýtal sa Taji po ceste,keď sme išli pre Melu. Odpovedala som ako vždy,nič.
"Okey. A ináč musíme ísť pre Melu? Už dávno sme neboli ako kamaráti vonka." Usmial sa Taji. Súhlasila som. Chvíľku sme sa rozprávali. A potom sme išli na pizzu. Asi jediné,čo mi zdvihlo náladu. Moje staré ja,ktoré milovalo Tajiho by sa teraz plazilo po zemi od radosti. Uhm,lenže minulosť je minulosť. A ako hovoril on sám.Budeme len kamaráti. "Akú si dáš?" Opýtal sa ma. Vybrala som si ananásovú,kuraciu,kukuricovú. Keď nám ju doniesli,zjedli sme ich celé. Potom sme sa aj zasmiali. Už som ju dlho nemala. Fakt som sa dobre najedla. "Ďakujem."
"Pôjdeme von aj zajtra?" Opýtal sa ma. Prikývla som. Potom sme išli do parku. Okamžite som vybrala mobil a fotila stromy,oblohu. *-* Milujem takéto veci. Uhm,toto dám aj do poviedky. Možno čítateľky budú mať s tou hl.postavou predsa niečo spoločné. Možno. A teraz...mala by som ju už vážne začať písať. Dám tam všetko o Kainovi. Úplne všetko.
Medzitým Kain:
"Zlatko,učíš sa?"
"Áno,teta." Povedal Kain. "Ináč,prečo si stále taký smutný?" Opýtala sa Nana. Nana je Kainová sesternica. Má 12 rokov. "Ľudia sú zvyčajne smutní,keď urobia niečo,čo nechcú len pre dobro osoby,ktorú milujú. Ale to ty nepochopíš."
"Kai,ty niekoho miluješ?" Opýtala sa Nana. "To si ma ešte stále neprestala volať Kai? Áno,milujem."
"Aj ona teba?" Opýtala sa. Prikývol. "Aj teraz,keď nie ste spolu?"
"Kto vie." Odpovedal. "Prečo si ju opustil?" Opýtala sa Nana. Kain sa zasmial. "Nie si trochu zvedavá? Pretože si zaslúži zaslúži lepšieho."
"Vy chalani ste divný. Ak by jej niečo na tebe vadilo,povedala by ti to."
"Nehádaj sa." Povedal Kain.
"Predstavíš mi ju niekedy?" Opýtala sa Nana.
"Nana,ja ani neviem,či ju niekedy uvidím."
"A chceš ju vidieť?" Opýtala sa.
"Jasné,že áno!" Povedal.
"Tak choď za ňou." Povedala.
"Ona ma už určite nenávidí." Povedal Potichu Kain.
Kain sa naučil,a išiel sa prejsť. Poobzeral si mesto,a potom si išiel pozreť ako vypadá jeho vysoká škola. A začal premýšľať:
"Čo ak je to vážne tak? Čo ak som Tayuyu len pobláznil,a opustil? Boh vie,čo robí. Ako sa má a s kým je. Či niekedy na mňa myslí. Prial by som si byť zase s ňou. Ale ona má na lepšieho. Takto je to asi najlepšie..."
"Uhm,na vysokú školu pôjdem sem..."

***

Hai! A tak pusťme sa do poviedky! Uhm! Za pár týždňou je škola! A ja sa budem venovať len poviedke! Možno na ňho úplne zabudnem! Pravda! Omg! Už som vážne z toho debil. Ach. On ma už vážne nenávidí. Čo som urobila zle. J-Ja..chcem byť s ním. Ale ...on..on ma opustil.
Musím predsa na neho zabudnúť. Ale ako?
"Mám ho snáď začať nenávidieť?"



Nádej umiera posledná - 22.časť - Popol

27. listopadu 2015 v 20:32 | Vaness |  Dielové
Čítal Kain ten list? Odpíše mi vôbec? Ach! Nevydržím čakať na jeho list. Prešlo pár dní a žiadna odpoveď. Je v poriadku? Že neodišiel? Že je tu? Vzdychla som. Je to hrozné,keď nevieš,čo robí tvôj chala-teda chlapec,ktoré vlastníš. Ccc. Čo mám robiť,keď rozmýšľam na Kaina zabúdam úplne na všetkých.

***



hudbu si nevypínajte
O pár dní:
*klop*klop
Kain! Vykríkla som v duchu a išla otvoriť.
Bola ta Mela.
"B-Bol tu Tan!" Zakričala a podala mi list.
"Ďakujem. A uhm. Nepovedal ti nič?" Opýtala som sa. Mám list! Odpísal! Odpísal! Muhaha! Odpísal!
"Nepovedal mi nič." Povedala potichu.
"A-Prerušila ma. -_- "Ale povedal,že sa uvidíme v septembri."
"To je super! Takže sa chce s tebou stretnúť!" Vykríkla som.
"Jop! Stavila som sa len zato. Musím utekať do obchodu."
"Fajn. Vidíme sa neskôr."
Povedala som a zavrela dvere. Hneď som utekala hore,zamkla sa do svojej izby a ľahla si na posteľ.
Ešte som ten list neotvorila. Oblizovala som ho,voňala,pozerala sa na ňho. Smiala sa a plakala.
Až po niekoľkých minútach som ho otvorila.
A začala som čitať.

Ahoj,Tayuya
*usmiala som sa*
Som v poriadku. A ďakujem,že tu budeš vždy pre mňa. Lenže až potom,čo som ťa až tak potreboval mi píšeš,že nie som sám? Kde si bola doteraz? Nemusíš sa ísť pozrieť to vážne nie,teda pozrieť sa na moju starkú. Aj tak už niesom v mojom meste. Ja sa na teba snažím zabudnúť. Predsa som ti zlým príkladom. Dokonca som ti dovolil piť. Aj keď to bola sranda .Som hrozný chalan,je mi to ľúto. A prosím zabudni aj nato,čo sa dialo v kabinke. Ďakujem ti. Okej,patrím ti. Ak nechceš súhlas fajn. Ale už ma aj tak asi nikdy neuvidíš. Som s Tetou niekoľko km od teba. A pochybujem,že do tvôjho mesta niekedy prídem. Ak áno,tak možno na vysokú školu do ktorej idem po prázdninách. Čo sa týka tvojho listu,veľmi som sa potešil. Ak mi pošleš nejaký list nebudem ti môcť odpísať. Robím skúšky na strednú školu,teda iba sa na nich učím. Ešte som si stále nevybral ale musím sa predsa učiť. Možno ma už nezoberú ale to už je predsa jedno. Týmto listom ti dokazujem,že ma už nikdy neuvidíš. Začni žiť. Taji je pre teba vhodnejší to je všetko. A tiež si mi chýbala. Aj keď píšem takého slová chcel by som byť stále s tebou.

Ľúbim ťa
Zbohom,Tayuya
Kain xxxxxxx
-
Zapálila som zapaľovač,a zapálila list,ktorý mi poslal Kain. Bože,ten papier je taký mokrý od sĺz,že sa nechce ani zapáliť. Dám ho nachvíľu vysušiť. Alebo nie. Proste dám horieť krb aj keď je vonka veľkánské teplo. Zapálila som papier a hodila ho do krbu. Sadla som si pred neho...a pozerala sa naň. Ako horia naše spomienky.. spolu s tým papierom.
Sklonila som hlavu. Mohli sme byť spolu... mohli.. a ty si.. rozpustil náš vzťah a premenil ho na popol..
Vstala som a zotrela si slzy. Z ničoho nič mi dať koniec. Však mi ho dal už predtým,čo to táram. *Plač* Ľudia sú nespravodlivý. Pozrela som sa na ten list,z ktorého už nič nebolo. Obliekla som sa...A išla von. Narážala som do ľudí a len hľadela na zem. Narazila som aj do Tajiho,ktorý bol prekvapený a vystrašený. Pár minút išiel za mnou. No ja. Ja som sa mu pozrela rovno do očí. "Daj mi pokoj."

***

Možno osud to tak chcel a možno nie. Možno je to len ďalšia prekážka,ktorú mám prekročiť. No ak sa mám takto trápiť, a kaziť si život len kvôli tomuto..takto to vážne nechcem. Ak osud chce aby sme boli spolu prečo nás rozdelule? Uhm,to nie je pravda.
Našemu vzťahu dal koniec on.
A tým sa končí aj náš príbeh.
Strhla som si náhrdelník a hodila ho do trávy.
Zbohom,Kain.
Týmto sa lúčim aj ja.



Život a ľudia (Text)

27. listopadu 2015 v 15:16 | Vaness |  Texty,citáty
Život je pes,to hovorí každý,
No lenže zabúdajú na ich
najkrajšie chvíle v ich živote.
Život je sviňa vraj,
lenže tí,ktorí ich zrádzajú sú ľudia.
Ak myslia prekážky nie vždy sú zlé,len im pomáhajú postaviť sa v dannej situácií.
To je život.
To ľudia sú svine,
Ako napríklad naši kamaráti,ktorý držia nôž za našími chrbtami a my im slepo veríme.
Zlomené srdcia.
Žiadna dôvera.
Úbohý plač.
Naučte sa súdiť ľudí podľa charakteru,a veriť im podľa ich očí.
Potom budeme skutočne šťastný.

R: Láska,nepriateľ úspechu
Nešťastne zamilovaný ľudia,upadajú do tej temnoty.
Hovoríme pravdu, ale i tak skončíme ako tí najhorší.
To je odplata za našu láskavosť a snahu.
Vždy a vždy sa meníme,meníme kvôli im.
Kvôli ľuďom a našej veľkej bolesti.
Hovoríme pravdu, ale i tak skončíme ako tí najhorší.
To je odplata za našu láskavosť a snahu
Vždy a vždy sa meníme,meníme kvôli im.

Nikto nemá rád bolesť,
lenže si neuvedomujú,že kvôli nej sa stávajú silnejšími,
aj keď tak veľmi bolí,ver že zistíš,že aj zlé dni boli na niečo dobré.
Ale aj tak
budete sobecký,krutý,falošný a jednať podľa seba bez ohľadu na ostatných.
Ste na hnus.
Pýtate sa načo zomierame,no zabúdate na skutočný dôvod žitia,ktorý vlastne ani nie je.
Nerozumiem vám,falošné hyeny.
Hovoríte o faloši,popritom ste sami falošný ako čínske napodobeniny.
Umrite,falošené hyeny.
Hráte sa na dobrých,ale vo vnútri vás požiare vlastná žiarlivosť a hnev,
hovoríte,že tu budete vždy pre nás no nakoniec nám aj tak do chrbta bodnete nôž,
to už hádam dobre poznáme, a my im vždy uveríme.

R: Láska,nepriateľ úspechu
Nešťastne zamilovaný ľudia,upadajú do tej temnoty.
Hovoríme pravdu, ale i tak skončíme ako tí najhorší.
To je odplata za našu láskavosť a snahu.

Je to vlastne naša chyba. 2x
Vždy sa namotáme. 2x
Sme nepoučiteľný ľudia. 2x
Uveríme všetkému,
úplne všetkému,naivný
Bezzbraný,

R: Láska,nepriateľ úspechu
Nešťastne zamilovaný ľudia,upadajú do tej temnoty.
Hovoríme pravdu, ale i tak skončíme ako tí najhorší.
To je odplata za našu láskavosť a snahu.
Vždy a vždy sa meníme,meníme kvôli im.
Kvôli ľuďom a našej veľkej bolesti.
Hovoríme pravdu, ale i tak skončíme ako tí najhorší.
To je odplata za našu láskavosť a snahu

Nádej umiera posledná - 21.časť - Ktovie

25. listopadu 2015 v 16:30 | Vaness |  Dielové
Uhm,je pravda,že práve teraz utekám za ním. Lenže nebudem dotieravá? Nemala by som sa správať normálne? Že som akože prišla ku Tanovi? Ako hovorila Hina určite bude uňho. Takže idem k nemu,akože na náštevu. Ale je pravda,chcem sa s ním porozprávať o Liane.
Stála som pred Tanovým panelákom. Zaklopala som. Otvoril mi dvere Tan,ktorý ich ledva otvoril. Rýchlo som ho zachytila,keď skoro spadol. "Čo ti je?!" Vyhŕkla som. Asi som prišla v nesprávnej chvíli. Položila som ho na gauč. A na stole som videla..alkoholické nápoje a nejaké prášky. O-On fetoval? Alebo č-čo to je? "Čo si robil?" Opýtala som sa. A v tom ma objal. "Liana ma nechala. Chodí s Charliem." Povedal plačúcim hlasom. Tak veľmi mi je ľúto Tana. Tiež som ho objala. "Neboj,i tak si ťa nezaslúžila. Úprimne ani ste sa spolu nehodili." Musím mu hovoriť také veci. Aby ju prestal mať rád. "Skús si nájsť inú."
"Nerozprávaj také veci!" Odstrčil ma od seba. "Chápem ťa,že Lianu ľúbiš-" Prerušil ma. "Už ju neľúbim."
"Tak prečo..je tu tá pálenka a prášky?!" Opýtala som sa.
"Som sám." Povedal potichu. "A Kain?"
"Zomrela mu starká. Je tam v ich dome,tiež je určite na mól a to už len z vášho rozchodu a z jej smrti."
o_o Teta zomrela? Z-Zomrela?!
"V ten deň,ako ste sa rozišli,zomrela." Povedal potichu. T-To je hrozné! Určite už mala aj pohreb,pôjdem sa za ňu pomodliť. "A-A ako teraz žije Kain? Má peniaze?"
"Pochybujem." Pozrela som sa na neho. "Nezoberieš ho bývať k sebe?" Navrhla som.
"A myslíš si,že chce? Tá chalupa je všetko,čo mu po rodine ostalo. Starká bola posledná."
"Jeho rodina?" Opýtala som sa. ČO sa s ňou stalo?
"Je mŕtva."
Sadla som si na kolená. Takže je teraz úplne sám? Úplne sám. "Mela." Povedal Tan. Rýchlo som sa na neho pozrela.
"Je to dobré dievča,a odvtedy,teda na tvojich narodeninách sa mi zapáčila. Dosť mi pomohla aj s Lianou,aj pri bitke s Charliem." Povedal potichu. Svetlo Meli..Takže ich rozchod bol predsa na niečo dobrý.
"Choj za Kainom. Pretože bude už pozde." Povedal potichu. Pozde? Prečo?
"Pretože pre Kaina si určite príde jeho sesternica,ktorá býva ďaleko od tohto mesta." Povedal potichu. Hneď ako to dopovedal som začala utekať za ním. Išla som dole po schodoch. A pred dverami stála Hina.
"Poď rýchlo! Mama sa už o teba bojí."
"Ale ja musím ísť za Kainom!" Povedala som. Zobrala ma za ruku. "Čo keby si mu napísala list?."
"Bude už pozde."
"Neboj,ja mu ho dnes dám. Alebo ho pôjdeš odniesť Tanovi." Usmiala sa Hina
Je to dobrá duša,Hina je fakt úžasná.

***


Vrátili sme sa k Hine. "Všetky obchody boli zavreté." Povedala som. Mama mi to horko-ťažko uverila.
"Ale nestretla si sa s ním,že?!" Opýtala sa ma.
"Nie."
S Hinou som išla hore do Maxovej izby kde mi dala papier a pero. Potom išla dole a ďalej sa rozprávala s mamou.
Čo mu mám napísať? Proste to,čo mám na srdci ako napríklad:
Uhm,Ahoj
Fakt nechcem byť dotieravá To nie! Ach čo mám napísať!
Zobrala som si pero do ruky a začala písať:

Ver,že mi skutočne a veľmi chýbaš,počula som,čo sa ti stalo. Je mi to veľmi ľúto, a určite ju niekedy s tebou pôjdem pozrieť,teda pozrieť hrob tvojej starkej. Čo sa týka nás...prosím ťa neodchádzaj. Ak budem môcť prídem za tebou,pretože nie si sám,máš tu mňa. Aj keď si dal nášmu vzťahu koniec maj tak ťa milujem a aj budem,a keby som chcela zabudnúť nedá sa. Pretože či som už v tvojom alebo v mojom meste,na každom rohu vidím teba,a naše spomienky. Týmto listom ti chcem dokázať,že oddteraz patríš mne a chodíme spolu. Tvôj súhlas nepotrebujem.

Tayuya xxxx
Ľúbim ťa,Kain.
Nie som dotieravá?!?


"Bože!" Rýchlo som to preškrtla ale tak i tak to bolo také,že sa to dalo prečítať. Potom som ten papier dala do obálky. Zodvihla sa zo stoličky a pomaličky ušla von. Utekala som k Tanovi,ktorému som ani nezaklopala ale dala som mu na stôl papier. Poprosila ho aby mu to išiel dať. A povedala som mu,že Mele sa páči tiež. Takže keď mi odovzdá list alebo rovno so sebou doniesie Kaina,aby sa stavil aj za ňou. Znova som spustila beh a išla hrať rýchlo basketball. O 19:00 som nastupovala do auta. Porozprávala som sa predtým s Hinou a dlžím jej jedno veľké ĎAKUJEM. Je vážne úžasná.
Hina má krásnu rodinu... Ktovie či ju budem mať tiež s Kainom..
Vyatartovali sme a odchádzali do našeho mesta.
Je možné že toto bude už naše Zbohom? Alebo osud dá,aby sme sa stretli znova.
Ktovie

***

Moja nálada sa zlepšila,no i tak som bola v neistote. Čo mu je..alebo skôr,či skutočne odíde. Kto vie,či už dostal môj list....
Medzitým Kain:



Nádej umiera posledná - 20.časť - Spomienky sú tá najsilnejšia vec,ktorá vie človeka potopiť,ale aj vydvihnúť.

24. listopadu 2015 v 18:10 | Vaness |  Dielové
Kaina už nikdy neuvidím.. Nechal ma tu..samú. Plakala som ráno. Bol už 6.August a pomaly sa blížil príchod strednej školy. Už som hovorila,že skúšky sem nebudem pliesť. Ale to ako prídem na strednú školu vám určite poviem.
Júl prešiel tak rýchlo,že jediné,čo si z nich pamätám je Kain. Uhm,Chlapec,ktoré nikdy neuvidím. Odvtedy ako si odišiel,neubehne deň,keď na teba nepomyslím. Tak veľmi ťa ľúbim. Od toho výletu sa všetko točí len okolo teba..Bol si môj prvý,dokonca aj v bozkávaní. Môj prvý frajer,n-nemyslím to ako v tom. Ale myslím,žeby bolo na čase vám povedať,čo sa stalo v tej kabinke. Alebo? Uhm.. Nie je to nič také,nebojte sa nepretiahol ma tam. Škoda-pane bože načo to myslím ! Ale,čo však skoro sme sa tam.. Ach! Tak teda začnem ! Alebo nie. Muhaha. Alebo vás nechám tak ? Ja neviem ! *-* Ale uhm,dali sme si tam jazýčkovú,pričom ma obchytkával..a chytil ma aj t-tak dole,aj mi chytil p-prsia. P-Preto som sa tak veľmi červenala. A myslím,že na mojich narodeninách by sme to dokončili. Nechcem prísť o poctivosť tak skoro. Mám len 14. Upps! Už 15. Takže napol. Alebo v 18-tich? Neviem,ale pravdepodobne určite nie v 15-ke. A navyše ten chlapec,je už preč odo mňa. Uhm. Teraz mi ostali len spomienky. To je jediné,čo mi po ňom ostalo. *Chytila som si náhrdelník* A ešte náhrdelník,samozrejme.
"Tayuya! Obleč sa nejak pekne! Ideme ku Hine a Marovi!" Zakričala cez celý byt moja mama. Určite som vám to ešte nepovedala,že urobila moja mama,keď Kain odišiel. Naháňala ma po byte,a bola strašne nahnevaná. Ďalej vám radšej už nepoviem. Ale ideme k Hine..do mesta,v ktorom býva Kain. *Dala som si facku* Dal mi predsa koniec,a pochybujem,že ho tam uvidím. Odišiel predsa bez slova..

***

To sa nedá! Všetko mi ho pripomína! Ešte aj moje dvere,keď prišiel povedať,že spolu hodíme. Nechala som to tak,no nie len vo vnútri ale aj na vonok som bola veľmi smutná. Bola som ako chodiaca mŕtvola.
"Sadni si už do auta!" Povedala Mama. Prikývla som hlavou a sadla si do auta. Dala si sluchátka a počúvala: Naruto - Rainy Day. Keď sme odchádzali z môjho mesta,zazrela som Charlieho dom,spomienky vstúpili,a ja som začala plakať. Pobozkal ma tam,,,pred všetkými,ležal na zemi s krvou na perách,zachránil ma pred Reiom.
"Mama,Tayuya plače." Povedal brat. Veď už on ! On všetko povie. "Nie,len smutná pesnička." Povedala som potichu.
Keď sme vystúpili,prišli ešte väčšie spomienky. A niekoľko metrov som videla byt,v ktorom býva Tan. Hlavu som dala smerom k zemi a spomínala. Mama zaklopala.
"Ahojte!" Otvorila Hina a skočila na moju maminu. ._. Ona je taka hyperaktívna?
Mama sa jej pozdravila,usmievala sa. "Tayuyaa! Aká si už veľká! A ako si opeknela. Pamätáš si ma ešte?" Vykríkla Hina.
"No,celkom hej." Pozvala nás dnu. Keď som sa vyzúvala asi som na niečo vstúpla. Bola to basketbalová lopta,podkla som sa a udrela si hlavu. V tom prišiel čiernovlasý chlapec a postavil ma zo zeme. "Si v poriadku? Prepáč. Je to Maxová lopta. Učím ho hrať basketball." Usmial sa na mňa. "Kto si." Povedala som potichu a pozerala sa mu do očí. J-Je taký pekný.
"To si ma nepamätáš?" Zasmial sa Mar. "Mar." Povedal širokým úsmevom. "Max! Poď pozdraviť našich hostov!" Zakričal Mar. A v tom prišiel chlapec. Taký rozkošný! Je to celý Mar!
"Čus." Povedal.
He. "Ahoj." Usmiala som sa. "Hráš basketball?" Opýtal sa ma priamo a pozrel sa mi do očí."
"Á-Áno,viem to hrať." Povedala som. Hodil mi loptu loptu do bru-Zachytil ju rýchlo Mar. "Nebuď neslušný. Nepôjdeš sa s ním hrať?" Opýtal sa Mar. "Jasné,prečo nie? Koľko má rokov?" Opýtala som sa. "13."
Než som odchádzala s Maxom,či ako sa volá za ich dom,ktorý je prekrásny určite tú farbu vyberala Hina. Čierny dom. *-* Počula som zvuky ako napríklad:"Bože! Vôbec som vás nečakala!" Hina je veľmi usmievavá. Ale keď si tak pomyslím,tak aj Hina a Mar sa podobajú. "Zomieraš?" Opýtal sa Max. "Čože? Nie!" Povedala som. "Ideš pomaly,to preto."
"Počuj ty,nemáš súrodencov?" Opýtala som sa. "Nie,ale som šťastný. Ocko je ku mne veľmi dobrý."
To aj vidno. "Vypadáte ako šťastná rodina.." Povedala som potichu. "To aj sme." Zasmial sa.
"Aj Tayuya! Je taká pekná,no trochu je nízka ale má zadok, aj prsia,čo je dobré." Zasmiala sa Hina. "Ani nevrav. Pred niekoľkými dňami prišiel,jej frajer." Žalovala mama. -_- "Ale čo! A aký bol?" Bola zvedavá Hina.
"Volal sa Kain,ďalej neviem." Povedala. "Ja ho poznám." Povedal Mar. "Odkiaľ?" Divila sa sestra.
"No tak! Chodte sa hrať!" Vyhnala ich moja mama. "Kain,je z tohto mesta. Má len 19,ale poznám ho. Často ho vidím v meste s jeho partiov. Je to dobrý chlapec. No,videl som ich tu s Tayuyou." Povedal Mar. "Kde?" Opýtala sa mama.
"Neviem kde býva,ale býva s jeho starkou alebo čo mu to je. Jeho rodičia..Hm to až tak neviem. No a videl som ich ako nastupujú do auta."
"To ju určite niesol sem." Povedala. Hina sa nadtým zamyslela. "A? Čo si mu nato odpovedala?"
"Nech sa rozídu."
Hina vstala a buchla po stole. "Čo?! Prečo?!"
"Akože prečo? On má 19 a ona 14!" Povedala mama. "A čo je na tom? Ja s Marom sme brat a sestra." Povedala Hina.
"Vy sve iní." Povedala mama. "Sme živí a šťastní. A to mohli byť aj oni. Však keď sme spolu začali chodiť mali sme 17. A 2 roky hore-dole." M
Moja mama bola ticho. "Idem pozrieť na deti." Povedala Hina. Išla sa pozrieť na moju sestra a mojho brata. Odpočúvali ich. Muehe to ja som im povedala,vedela som,že moja mama o mne bude niečo hovoriť. A potom išla pozrieť na nás. Keď prišla ja som ležala na zemi,bolo strašné teplo+som bola spotená. Ten malý ma dal 21:12! Priniesla nám aj limonádu. "Tak čo,bavíte sa?" Opýtala sa Hina a sadla si medzi nás. Poďakovala som za limonádu, a vydýchla si.
"Tvoja mama mi povedala o Kainovi a o tebe." Povedala potichu. "Ja som vedela,že bude o mne hovoriť!!!" Vybuchla som.
"Hheh,to je v poriadku. Možno sa ti to bude zdáť divné,ale rozumiem ti."
"Čože?" Opýtala som sa potichu.
"Som mladšia od tvojej mami. To je pravda. Ale viem,čo je to byť oddelení. Ja a Mar sme boli oddelení od seba,dokonca to bolo aj tak,že bol Mar mŕtvý."
Čože? Oddelení? "Prečo?" Bola som zvedavá.
"Heh,pretože ja a Mar sme brat so sestrou." *Otvorila som ústa* Áno,je to tak. A aj cez tie všetky prekážky,sme ostali spolu. Máme Maxa,dom a sme spolu šťastný. Tiež som nedávala na rodičov. Hovoria,že zanedbáš školu,ale hovno! Kain ti so školou môže dokonca aj pomôcť. Takže rozišli ste sa,že?" Opýtala sa ma.
"Áno. Ale povedal mi hrozné veci."
"To sú chlapci. Chcel určite len pre teba dobre. Kain hráva basketbal s Marom,takže viem,čo je to za chlapca. Nechcela by si ísť za ním?" Opýtala sa ma.
"Prečo?" Opýtala som sa. Ja a ísť za ním? Je Hina normálna?
"Lebo..neviem." Začala sa smiať. Má snáď 15? Správa sa ako tínedžerka.
"Len choď. Určite bude u toho jeho kamaráta. Povedz mu všetko,čo máš na srdci. Nemôžem zniesť to,keď sú dvaja od seba oddelený. Prináša to smutný koniec. Nevieš,čo všetko sa môže stať tomu človeku,keď nie si s ním. Aké tragické môže byť,keď vieš,že ho už nikdy neuvidíš..." A v tom začala Hina plakať. Zadivila som sa. "Prepáč. Spomienky sú tá najsilnejšia vec,ktorá vie človeka potopiť,ale aj vydvihnúť. To si pamätaj. Tak len bež!"

***

"Poslala som Tayuyu do obchodu. Nevadí?" Opýtala sa Hina,keď vošla do obývačky. Mama sa zadivila:"Kľudne v poriadku. Len nech sa jej určite nič nestane."
V tom sa začal Mar smiať. "Poznám ťa až príliš dobre." Hina sa len krivo usmiala. "Čo už."
Bežala som ako o život. Mar a Hina sú súrodenci! Boli oddelený a už bolo tak,že je Mar mŕtvy..Rodičia nechceli aby boli spolu,no i tak sú spolu. Tomu sa hovorí pravá láska. Takže...tiež chcem byť ako Hina! A prejsť cez všetky prekážky,ktoré my život dá do cesty.



Nádej umiera posledná - 19.časť - Mami,toto je Kain

22. listopadu 2015 v 20:03 | Vaness |  Dielové
Ale teraz je hlavné,čo s Lianou. Je veľa hodín,a prespať u mňa ,,to neviem či môže. Nakoniec som sa jej opýtala,či tu má nejakú rodinu. Mala tu staršieho brata,takže som jej pomohla a išla som ju odviesť k nemu. Vrátila som sa domov, a prebudila Melu. Všetko som jej povedala. Aj o Reiovi.
"Neverím,že by ťa Rei chcel znásilniť. Možno bol opitý."
"Tiež mám v tom stres a neviem,čo robiť.Mám to povedať mame?" Opýtala som sa. Keby som jej to povedala určite by ho vyhodila, a uverila by tomu,že jej Rei klamal, a že s nikým nechodím.
"Skús ísť za Kainom."
"Čože?" Prečo by som mala ísť za ním?
"No,aby prišiel zajtra do tvôjho domu a potvrdil všetko tvojej mame."
"To nie je zlé." Mela má širokú fantáziu. ._.
"Ale kde sú?" Opýtala sa ma.
"Keby som to vedela." Povedala som.
"Ináč,ja som si vypýtala číslo od Tana." Povedala Mela. A načo jej bolo? o.o
"Prečo máš jeho číslo?" Opýtala som sa.
"T-Trochu mi prišiel sympatický,a je láskavý. A chudáčisko. Pred jeho očami sa Liana bozkávala s Charliem."
"Žeby sa ti páčil Tan?" Opýtala som sa.
"Nie!" A začervenala sa. Uhm,takže aspoň niečo je tu dobré. Mela je konečne zaľúbená,alebo sa jej aspoň niekto páči. Dala mi Tanové číslo a ja som mu zavolala,povedal mi,že je v hoteli. Chcela som prísť ale on nechcel.Tak som mu povedala,čo plánujem. Povedal,že Kaina pošle zajtra ráno ku nám domov,a že ho preberie.
Mela u mňa prespala,a spomínali sme na moje narodeniny. Na jej reakciu,keď ma pred všetkými pobozkal
Kain.

***

Mama sa na následujúce ráno vrátila domov. Spolu s otcom,no tej si išiel hneď ľahnúť. Hneď som sa s ňou išla rozprávať. Povedala som jej o tom,čo sa včera stalo. Chlapci,ktorí tam boli,boli len moji kamaráti. A práve oni ma našli v tom lese,keď stanovali. Uhm,klamstvo. Ale je to pravda. Kain je môj záchranca. A o Reiovi. Nechcela mi veriť, a dokonca na mňa zdvihla ruku. A v tom som jej povedala,čo mi povedal,že je nevlastný syn. Bola prekvapená. Hneď išla volať svojej sestre,teda mojej krstnej mame. Viete ako to skončilo? Vedela o tom aj moja mama. Lenže deti to vedieť nemali. Čiže ja a moji súrodenci,bratranci,sesternice a pod. Krstná bola nahnevaná, a Reia poslala späť domov. V tom zvonil Kain. Išla som otvoriť. Mama bola prekvapená,znova. "M-Mami,toto je môj kamarát,ktorí ma našiel v tom lese. Ponúkol mi jedlo, a odviezol ma domov,Kain. A Kain. Toto je moja mama."
Mama si ho obzeralala úplne celého. "Vážne ti ďakujem za to,čo si urobil pre moju dcéru. Som ti zato vážne vdačná. Som ti naveky zaviazaná." Povedala mama. Otvorila som ústa,myslela som si,že na neho vyjde s tým,že so mnou chod-Zabudla som. Dnes..už spolu chodiť nebudeme.
"Nie,nie. Aj ja som vám vdačný zato,že som mohol stretnúť vašu dcéru. Je to vážne milé dievča. A hlavne dobrosrdečné." Povedal Kain. Začala som sa červenať. Prečo mi to pripadá akoby som svojej mame zoznamovala svôjho chlapca? Však je môj.....
"To ste si až taký blízky?" Usmiala sa na Kaina,a potom na mňa. Je jej niečo podozrivé!
A tak som rýchlo zahovorila:"Včera bol na mojich narodeninách,stretla som ho aj na kúpalisku a v jeho meste sme boli spolu dve dni."
"Koľko,že máš rokov?" Opýtala sa mama,po chvíľke.
"19." Zamrmlal. A je to tu! Čo keď pôjde pre otca? Čo keď ho vyhodí z domu?!
"Ty s Tayuyou chodíš?" Usmiala sa milo.
Rýchlo som vykríkla nie,keď ma Kain prerušil a povedal áno. Zčervenala som a okamžite sa pozrela na mamu.
Aj keď sa usmieva,určite viete čo si myslí v sebe. Bojím sa.
"Ale nemusíte sa báť. Ona má 15 a ja 19. Je to 4-ročný rozdiel. Nemám s Tayuyou žiadne zlé úmysli. Určite vám Rei povedal,že spolu chodíme, a že sme sa bozkávali,čo bol klam. Len sme sa držali za ruky, a pobozkal ju na líce. A dal jej náhrdelník. A potom ma Rei poriadne zbil. Krvácal som z nosa a mám rozťatú dolnú peru. Takže si o mne prosím vás nemyslite nič zlé."
Ja sama neviem ako na to reagovať. Ako na to bude reagovať moja mama?!
"Za Reia sa ospravedlňujem. A to veľmi. Sám nám narobil v rodine problémy." Čože. Určite keby tu nebol by ma zodvihla a ja by som vyletela von oknom.
"Nemusíte. Som zdravý to je hlavné. Ale,čo sa týka môjho vzťahu s Tayuyou. Ak si to želáte,nebudeme spolu chodiť."
Nie,toto si nemal! Nemala by som radšej začat utekať von,aby ma nechytila?! Ako Mar a Hina..Viete o tom,že to bola maminá kamarátka? No aj doteraz je. Ale spolu s Maron sa odsťahovali do iného mesta. Do mesta,kde býva Kain. Majú malého synčeka,hrá basketbal. Teraz má Hina asi 24 rokov. A prečo sa teraz zaoberám nimi!
"No,najlepšie by bolo keby ste spolu začali chodiť pozdiejšie. Tayuya má ešte čas. A potrebuje si dokončiť školu."
A tak som vyhŕkla. "Škola s ním nemá ešte nič spoločné. A dievčatá v mojom veku majú už asi 12-tého chlapca a ja nemôžem ani jedného." Tak toto som nemala. Teraz sa bojím ešte viac. xc
"Ale má,budeš chcieť byť s ním a učivo dáš bokom." Povedala kľudne mama.
"Má pravdu. A dokonca ani niesom pre teba ten pravý,keď ťa neviem ani ochrániť." Povedal Kain.
Čože? Nemohla som povedať,že bol vtedy opitý určite by si niečo mama domyslela.
"Vidím,že si správny chlapec. Tak šup,šup." Povedala mama. To snáď nie.
"Mám čas. Mama,otcovi nič nehovor prosím. Ja sa chcem s Kainom porozprávať. Môžem?"
"Kľudne." Usmiala sa krivo. Och..ako veľmi ju poznám,že viem načo myslí.
A tak sme išli do mojej izby. Zavrela som nás ako to robil on. "Prečo si dovolil aby sme spolu nechodili? Prečo si jej dal za pravdu?"
"Už včera som o tom premýšľal. Ale nemali by sme spolu chodiť." Povedal a hlavu mal smerom dole.
Čože? Nebol to on,ktorý navrhol aby sme spolu chodili? "Povedz aspoň 3 dôvody,prečo nie.."
"3 je málo. Vekový rozdiel,som pre teba zlý príklad,žiadal by som veľa,obťažoval by som ťa napr. s tým,že by som bol vždy s tebou a žiarlil by,nedokážem ťa ani ochrániť a posledný je ten najdôležitejší. Milujem ťa."

***

Potom ako mi to povedal,odišiel bez toho aby sa na mňa pozrel. Presne ako hovoril..nejdôležitejšie je to,že ma miluje,tak prečo odchádza? Prečo už spolu nechodíme? Dnes už odchádza. Pravdepodobne,toto bolo posledný krát,čo sme boli spolu.
Je vážne koniec?
Je to koniec nášho príbehu?
Už...nebude žiadne my.


v následujúcej časti:
"Ja a Mar sme súrodenci,či už je vyšší než ja alebo menší,ľúbime sa. Možno ti dávam zlý príklad. Ale mala by si ísť za ním a povedať mu,že ho ľúbiš. A samozrejme chceš byť s ním. Je pravda,že máš čas na lásku,ale zato nemôžeš byť sama." Usmiala sa na mňa Hina.

Nádej umiera posledná - 18.časť - Nevlastný syn

20. listopadu 2015 v 20:16 | Vaness |  Dielové
Zabuchli za sebou dvere a odišli do práce. Čo mám teraz robiť? Čo mám robiť? Musím ísť za Kainom. Idem za ním!
"Tayu? Kde je mama?" Opýtal sa rozospato brat.
Huh? J-Ja som na nich zabudla! Kto na nich dá pozor? Mela! Ale ona je u Charlieho. Musím jej zavolať. Prešla som si s rukou do vrecka a bol prázdny. Nechala som si ho tam?!
Išla som za sestrou. "Požič mi mobil." Povedala som jej. Nechcela. Ale načo by mi bol. Nemá ani SIM kartu. Čo mám urobiť. Uhm. Jediné,čo mi ostáva je ich položiť na posteľ a povedať im aby pozerali rozprávku. Sestre som vysvetlila,že nech dá na neho pozor. Chvíľku protestovala,ale potom
súhlasila. Pustila som ich malú morskú vílu. Muhehe moja obľúbená. Obliekala som sa s pocitom viny. Čo ak sa im niečo stane? Otvorila som, a pri nich stála Mela. Vypúlila som oči. "Mela!" Vykríkla som.
"Si v poriadku? Prišla som rýchlo po teba. Charlie sa bije s Tanom. A ochvíľku sa pripojí určite aj Kain a ostatný!"
Objala som ju. "Ďakujem ti. Si pre mňa ten najdôležitejší človek. Toto ti budem dlžná." A začala som utekať. Nepomýlila sa? Nebije sa náhodou Rei s Kainom? Prečo sa bije Tan a Charlie?
Po ceste som stretla opitú Lianu. Keď ma uvidela začala kričať moje meno,keď ho dohovorila padala dole k zemi. Zachytila som ju. "Čo sa tam deje?! Prečo nie si s Tanom?"
Koktala a ledva rozprávala. "Podviedla som ho. Podviedla." Začala nariekať. Čože?!
"Ako si mohla? A s kým?"
"S Charliem. Vážne som nechcela. Ale Charliemu sa nedalo odolať."
Omg s tým musím súhlasiť,tiež by som podviedla Kaina. Upps! Načo to myslím,musím ísť za nimi!
"A čo robí Kain?" Opýtala som sa.
Liana sa celá pozvracala. "Keď som odchádzala,bol tam veľký krik. Asi to bol Kain."
Fujky. Vyzliekla som jej mikinu a utrela ňou jej tvár. Zodvihla som ju, a išla smerom k môjmu domu. Vošla som s ňou dnu. Mela ma uvidela a Lianu rýchlo zobrala. Položila ju na gauč. "Vážne prepáč,Mela! Ale práve teraz. Si môj anjel." Zakričala som.
Rozbehla som sa,a hneď aj zastavila,keď som si všimla naše auto.
Ešte nešli do práce? Boli v obchode! Skryla som sa za múr. Keď prešli čakala som pár minút aby neboli v dohľade. Prečo musí byť Charlieho dom tak ďaleko?!

***

Keď som bola konečne pri jeho dome,videla som ako tam vstupuje Jack. Rýchlo som ho zastavila. Vysvetlila som mu,čo sa stalo ohľadne Charlieho a Liani. Povedala som mu,aby mi pomohol,pričom som sa pozerala dole. Bol taký pekný,že som sa tam skoro rozpustila. Prišli sme dovnútra. Kain ležal na zemi,a krvácal z nosa. Pery mal rozťaté. Tan s Charliem tam už neboli. A Rei.. Ten sa na mňa okamžite pozrel ako som vstúpila do ich domu. Keď som videla Kaina
na zemi,slzy sa mi spustili z očí a utekala som k nemu. "K-Kain! Si v poriadku? Kain! Kain! Odpovedz mi prosím. K-Kain. Kain!." *Predstavte si ako leži na zemi a ona pri ňom plače* Zdvihla som ho. Jack mi pomohol. "Zavoláme záchranku." Povedal. "Čože? Nie! Nechcem aby bol v nemocnici!" Nariekala som ešte viac. Objala som ho. "K-Kain. No tak prebuď sa. Kain!" Kričala som na neho. Skúsila som sa ho prebrať fackami,ale nič. Vyliala som na neho studenú vodu a on nič. Rei sa len pozeral, a robil poriadok. Bezcitný ..."Nenávidím ťa,Rei! Zmizni z môjho života!" Zakričala som.
"Donesiem obklad. Zastavím mu krvácanie." Povedal Jack. "Ďakujem." Povedala som.
Rei ma chytil za ruku a postavil ma. "Robím to pre tvoje dobro." Povedal mi.
"A čo sa do mňa staráš?! Ja viem,že si mi rodina ale do mojich vzťahov sa nemáš,čo starať! Pozri sa,čo si spravil Kainovi! Si hrozný! Nenávidím ťa."
"Pozri čo urobil. Kvôli nemu ma teraz nenávidíš. A máš zle od svojich rodičov." Povedal kľudne.
"Ha? Robíš si srandu? Keby si to nešiel vykecať mojím rodičom,nič by sa nestalo ! A mala by som ťa rada. Sám si si to urobil. Pokazil... si mi... celé narodeniný. Pokazil si môj najlepší deň v živote! Môj prvý vzťah. Zranil si môjho Kaina. Môjho chlapca,,,Si hrozný! Daj mi pokoj! Nenávidím ťa. Už nie si môj bratranec."
Vylepil mi facku. "15-ročné decko sa takto nespráva."
"A obmotávať si dievčatá okolo prsta je normálne?" Opýtala som sa.
Bol ticho. A potom začal:"Ak dáš Kainovi koniec, a nepovieš mu aby sa ti už nikdy neukázal na oči. Nepoviem tvojej mame,že si tu bola. A nepoviem jej,čo všetko si mi tu povedala."
Robí si snáď srandu? "Aký otporný ešte môžeš byť?" Opýtala som sa.
"Tvoja mama...Mi povedala aby si mu dala koniec. Nie ja. Pochop to."
"Povedz jej to." Povedala som ľahostajne. Môže sa stáť niečo horšie než toto?
"Kain."
"Čo Kain?" Vyhŕkla som.
"Kľudne ho môžem prizabiť,keď spí alebo čo mu je."
"Jack mi pomôže!" Zakričala som. Čo ho to napadlo? Je normálny? 17-ročný ide biť 19-ročného? Aký násilný môže byť tento svet... a hlavne ľudia.. Aký suroví ešte môžu byť?!
"Jack,je môj kamarát. Koho si myslíš,že bude počúvať?"
Nevydržala som to. Zdvihla som ruku a švihla mu jednu cez tvár. V tej sekunde mi chytil ruku a dal mi ju za chrbát. "Ako by som ťa mal potrestať? Alebo takto. Ak mu dáš koniec. Nestane sa nič tebe a ani jemu."
"Odíď." Povedala som. "Nikto ťa sem nevolal. Môj dom..Do môjho domu sa nevrátiš. Ak chceš v tomto dome môžeš aj zdochnúť mne to je jedno. Pusti ma."
"Hráš sa na veliteľku?" Opýtal sa ma a zasmial. "Ináč hovoril som ti,že rád sa hrám s dievčatkami,že?"
"To hádam neurobíš! Sme rodina!" Vykríkla som.
"Myslíš? Som nevlastný syn. Tvoja krstná si ma adoptovala."
Čože?! Ale i tak nosí naše priezvisko! Chytil ma za ruky a hodil na posteľ. "Ja idem hore." Povedal Jack. Rýchlo som sa pozrela na Kaina. Z-Zastavil mu krvácanie. Chvaľa bohu...
Strhol mi tričko a sukňu. Nech som sa bránila o 106 tak silno ma držal. Čo mám robiť? Alebo skôr,čo chce robiť on?
"Kain!" Zakričala som. Jediné,čo môžem urobiť..Je dúfať v môjho princa..Jasné princa,ktorý je zmlátený na zem.
"A on ti nejak pomôže?" Opýtal sa.
A začalo to. Začala som plakať a on ma začal po tebe bozkávať. Rei prestal a nejak na mňa vypúlil oči. Divila som sa. Keď v tú sekundu spadol na zem.
"Darebák." Povedal Kain a zotrel si krv na perách. Ani neviete.. ako veľmi som bola šťastná. Tá radosť..bola neopísateľná. Postavil ma z gauča a pozrel sa na mňa. "Si v poriadku?" Opýtal sa.
"To je jedno. Si v poriadku ty?" Opýtala som sa.
Prikývol a ospravedlňoval sa mi. Nebola to jeho chyba,tak prečo?
V tom prišiel Tan. Bol celý od krvi. "Kain,nasadni do auta ideme domov."
"Čo?" Vyhŕkla som.
Tan ťahal Kaina ako nejakú žuvačku. Lenže napol prebratý Kain sa ani brániť nevedel. Rýchlo som utekala za nimi. "Počkaj! Kde idete?" Opýtala som sa. "Neboj sa. Zajtra prídem." Povedal Tan a vyštartoval.
Posledné,čo bolo,...bol Kain ako sa na mňa pozerá Kain s vystrašenými očami.

***

Prišla som domov. "Ste všetci v poriadku?" Opýtala som sa. Mela už spala a Liana ležala stále na zemi. Rýchlo som išla pozrieť deti. Už spali našťastie. Prišla som k Liane. Ledva ma vnímala. Dávala som jej otázky a ona iba prikyvovala. Vyniesla som ju hore schodmi a zakryla mojím paplónom. Išla som von,pred naše schody. Ako to skončí? Celá sa trasiem a neviem,čo robiť. Dokonca Rei so mnou neviem,čo chcel robiť..
To mám dať Kainovi skutočne koniec? Pravdepodobne áno,má na lepšiu.. nie na takú,za ktorú hneď dostane od jej nevlastneho bratranca..
Medzitým Kain:
"Tan? .. Nemyslíš si,že by som sa mal rozísť s Tayuyou? .. Nemám právo s ňou chodiť..keď ju neviem ani ochrániť

|Minna Jack je Ruben je to jeho prezývka|


Nádej umiera posledná - 17.časť - Želaj si niečo

19. listopadu 2015 v 20:55 | Vaness |  Dielové

"Všetko najlepšie,Tayuya!" Popriali mi všetci,ktorí tam boli so mnou. Rei mi kúpil podprsenku. -_- Úchyl. Mela mi kúpila macíkaaaaaaa. ♥♥♥♥♥. Liana mi nekúpila nič,ale popriala mi všetko najlepšie. No Tan a Kain ešte neprišli.
"Kde sú?" Opýtala som sa.
"Išli kúpiť víno." Povedala Liana.
"Čože? Tayu nebude piť." Povedal Rei.
"Aspoň mi to dovol na narodeniny." Poprosila som.
"Prosím." Povedala Liana a objala ho okolo krku. Vážne neviem,či ju mám mať rada alebo nenávidieť. Ale prečo vlastne nenávidieť? Uhm,žiarlím na ňu,že bol do nej zamilovaný Kain. No,teraz je do mňa. Aspoň myslím. A stále som z toho v rozpakoch. Z môjho prvého frajera,chlapca. Uhm..Zaujímalo ako to bude vyzerať.
Pozdejšie prišiel Tan s Kainom. Prišli s vínom. Muhehehe som staršia. Ale piť aj tak nemôžem. Ale naliať si hádam môžem. Aspoň na prípitok mojich 15. narodenín.
Tan si sadol k Liane a chytil ju okolo krku. Budeme to aj my robiť s Kainom? Ale pravda je,že oni sú skoro v tom istom veku. A medzi nami je 4-ročný rozdiel. Ale to nie je asi tak veľa. Či áno? Možno ostaneme len pritom,že budeme pri sebe. Pravda,keď som bola u Tana prvýkrát,videla som niečo 18+. To ja s Kainom robiť asi nebudem. Asi? Určite. Neviem,čo mám robiť. Mám ho ísť objať? Ach! Alebo p-pobozkať. Nechápem prečo mi to je teraz také trápne. Čo mám robiť. Na čo myslí on? Som z toho pako. Byť niekoho dievča je namáhavé. A vyzerám vlastne dobre? Nevyzerám príliš detsky? Uhm,dieťa ešte som ale už nie také. Už pomaly dospievam. A ako sa budeme stretávať? Pane bože toľko mám otázok! Čo mám robiť!
Kain dal na stôl víno, a opýtal sa Reia,či môže pustiť hudbu. On hnusne prikývol. Prišiel ku mne Rei a opýtal sa prečo sú tu aj oni. "Sú moji kamaráti." Povedala som. A fakt. Zabudla som,že je tu Rei. Potom by som sa nemohla ani bozk-teda držať za ruky s Kainom. "Charlie a Jack prídu v noci. Takže máme čas oslavovať. Potom sa presunieme ku Tayuye. Hádam si nezabudla,že tvoji rodičia pôjdu do práce v noci a ty máš dať pozor na svojich súrodencov." Oznámil Rei.
Ten je ale škodoradostný. Pche.
Prišiel Taji.
Až teraz.

***


Liana sa rozprávala s Melou. Dúfam,že nebudú najlepšie kamarátky. Rei hral PlayStation s Tanom a Tajim. A ja som sama. Teda sama s Kainom. Sedeli sme vedľa seba a ja som bola celá červená. Mám ho chytiť za ruku. Pozrel sa mi do očí. Na čo myslí? Neviem to zistiť. V tom sa na mňa usmial a vzdychol si. Položil si hlavu na moje stehná a začal rozprávať. "Napriek tomu,že máš narodeniny si ťa nevšímajú. Je to tak vždy?"
"Nie,slávim s rodinou,Melou a Reijim. Neviem prečo je to tak." Povedala som smutne. Kain sa postavil a navrhol aby sme doniesli tortu. "Ja som to plánoval už dávno." Povedal Rei. A Taji sa iba červenal. Čo je Tajimu z tej jednej pusi. ._.
Rei išiel pre tortu.
"Nebudeš sama. Sľubujem." Povedal a chytil ma za ruku Kain.
Pozrela som sa na naše ruky. "Máš ich studené." Zasmial sa. A v tom ma napadlo anime. Odpovedali tam: A t-ty také teplé. No ja nie aby som odpovedala to. Ale:"Tak mi ich ohrej." -_- T_T
Prišiel Rei s tortou,prišom spieval Happy Birthday. Položil ju na stôl a všetmi mi tlieskali. Aké pekné.
A keď som sa pozrela na tú tortu. Pane bože,Rei. Dal mi viac sviečok. A ešte preškrtal tam meno.
Ale čo už snažil sa. Samozrejme tortu upiekla mamina. Ale on dodal sviečky a tak.
"Želaj si niečo." Povedal Rei a usmial sa na mňa. Čo si mám asi tak želať. Hm.. Aha. Už viem. Muhehehe.
Sfúkla som sviečky,zavrela oči, a želala si niečo. "Čo si si želala?" Opýtala sa Liana.
"Nepoviem,ni?" -_- Tajomstvá sú tajomstvá. Všetkým som nakrájala tortu a všetci si ju poriadne vychutnali,a pochválili moju maminu. Ja viem,že dobre pečie. Hahaha. Potom prišiel ku mne Taji. Zaželal mi všetko najlepšie a podal mi niečo zabalené. Milujem rozbaľovanie. Rozbalila som to a bol to album. Album,keď sme boli malý. Také zlatučké. "Ďakujem. Toto ale budú spomienky." Zasmiala som sa. Prezerala som si jednu fotku asi hodinu. Keď som si album dopozerala,pozrela som sa na Kaina. Ruku mal pred ústami,a červenal sa. "Všetko najlepšie." Povedal a dal mi krabičku. Otvorila som a oči sa mi rožiarlili. Náhrdelník. Krásny. Strašne sa mi páčil. "Kyah!" Vykríkla som. "Strašne sa mi páči! Ďakujem,Kain!" Povedala som, a skočila na neho. Haha spadli sme spolu na zem. Rei iba zazeral. Fakt,nechcem používať nevhodné slová. Aj keď mi chce len dobre,môže mi dopriať aspoň dobré narodeniny.
Usmial sa Kain a povedal:"Som rád,že sa mi páči."
Potom prišiel ku mne. Bol príliš blízko. ._. Sedeli sme vedľa seba,takže sme boli pri sebe hlavami. Som strašne červená,že?! Jemne mi chytil krk. Hádam mi nejde urobiť cucflek ako ďaľšiu spomienku! A pred Reijom! A pobozkal ma. Chcela som ho odstrčiť,pretože to videl Rei, ale pre boha ako? Keď sa mi to tak páčilo. Jeho ruky boli také teplé. Jednou mi držal krk a druhou pás. Prvýkrát som pocítila sladkú pusu. Fakt to neviem nijak opísať ako to myslím. Ale bola skutočne sladká, a hlavne nežná. Potom naše pery odpojil a pozrel sa mi do očí. Tiež sa červenal. Jeho oči sa smiali...a boli šťastné. Tiež ako aj moje. Uhm,tento pohľad sa mi páči. Ale prečo ma prestal bozkávať? ._. Tentoraz sa na mňa sladko usmial,chytil moju tvár do svojich dlaní a znova ma začal bozkávať na ústa. Asi omdliem. Tento bol ale poriadne dlhý bozk. Viac si ma k sebe pritlačil a náš bozk ukončil tak,že mi potiahol spodnú peru. Oblízol si svoje pery a usmial sa. "Ja a Tayuya. Chodíme spolu." Priznal sa všetkým okolo nás.

***

Potom bozku Rei odišiel. Nevedela som,či mám ísť za ním, a nechať tu Kaina potom,čo ma pred všetkými začal bozkávať.
Chytala som si svôj náhrdelník od Kaina. Je vážne krásny. Je na nom srdce,ktoré sa dá rozpoliť a znova spojiť. Vždy som také chcela. Kain sa na mňa zvalil a objal ma. Bola som červená. Mám ho tiež objať? Len som tam sedela a ani som sa nemykla. "Och." Povedal Kain. Zobral ma za ruku a išli sme hore po schodoch. Zavreli sme sa do Charlieho izby. Aspoň myslím,že to je jeho. Oprel ma o stenu a začal bozkávať.Prešli sme na posteľ. Ľahol si na mňa, a vášnivo ma bozkával. Ruku strčil pod more tríčko a nežne sa ma dotýkal.
"Čo tam hore tí dvaja robia?" Opýtala sa Liana. Tan sa len diabolsky usmial. Mela ľútostivo prizerala,spolu s Tajim.
Mám divný pocit. Prečo? Som s Kainom. Tak,čo mi je. Prečo sa bojím? Uhm..čo to so mnou je? V tom rýchlo vtrhla do našej izby Mela. "Tayu! Rýchlo poď dole! Prišla tvoja mama!"
Čože?! Rýchlo som utekala dole po schodoch. Bola tam spolu s Reiom. "Poď ideme domov." Povedala a zatiahla ma za ruku. V tom Charlie otvoril dvere. Mama ma iba ťahala domov. Rei tam ostal, a začal sa s Charliem rozprávať. Čo sa deje? Prečo sa mi do očí tlačia slzy? Keď sme boli doma,čakal ma otec. Ani sa na mňa nepozrel. Mama si dala bundu. Určite už idú do práce. No predtým mi vylepila facku.
"Si normálna? To vážne? Išla si do iného domu aby si mohla byť s chlapcami? Všetci tam od teba boli starší asi o 5 rokov!" Povedala.
Nie.. o 2-5... "A čo je na tom? Mám narodeniny."
"A zato sa tam budeš bozkávať s nejakým 19-ročným chlapcom?"
"Nebozkávala som sa!" Vykríkla som.
"Rei mi to povedal! Chodíš s nejakým 19-ročným chlapcom! Tayuya! To nevieš,že jemu ide iba o jediné? Celé prádzniny nepôjdeš von a s tým chlapcom sa ani nestretneš,Tayuya! Rozumieš? Aj keď máš narodeniny,toto presiahlo tvoje hranice! Bol to ten,ktorý vošiel dnu,keď sme odchádzali?" Opýtala sa.
"Nie."
"Neklam! Vypadni hore!" Povedala a odišli.
Keď som fúkala sviečky..priala som si aby som bola šťastná. Tak prečo sa deje opak? Rei..prečo si to urobil.


Nádej umiera posledná - 16.časť - Každý človek vie milovať

18. listopadu 2015 v 20:39 | Vaness |  Dielové

"Predsa ja." Povedal Kain a objal ma.
Vrhol do mojej kabinky ,práve vtedy,keď som sa prezliekala.
Jeho objatie mi tak strašne a veľmi chýbalo. A znova počuť jeho hlas. Som šťasná. Ale.
Odstrkla som ho od seba a zakryla si prsia. "Nedotýkaj sa ma."
A vyhodila som ho von z kabinky. Kain len tak prizeral.
"Si v poriadku?" Povedal tichým hlasom. V tom prišiel Charlie. "Ja idem do kabinky!" Odstrkol Kaina a vošiel do kabinky,kde som bola ja. Stála som tam ako stĺp. Včera ma videl,keď sa bozkával. A teraz vošiel do mojej kabinky.
"P-Prepáč! Nevedel som,myslel som si,že ten chlapec ide do kabinky." Povedal a odišiel.
M-Moje narodeniny.. he?
V tom vošiel dnu Kain a zamkol nás. "Kto bol ten chalan? Chodíš s ním?" Opýtal sa ma.
"Čo ak áno?" Opýtala som sa a vyšla z kabinky. "Nechaj ma! Nechoď za mnou."
"Ale! Čo sa ti stalo?" Opýtal sa ma.
"Vôbec nič" Vykríkla som a išla za ostatnými. Tan ma objal. "Zdravím ťa po dlhej dobe."
Odstrkla som ho od seba. "Nechajte ma!"
Kain ma chytil za ruku. "Tayuya. Si v poriadku?" Pozrel sa na mňa si zúfalým pohľadom.
"Dajte jej pokoj." Povedal Rei a pritiahol si ma k sebe.
Išla som si sadnúť na lehátko a Taji mi priniesol pitie.
Poďakovala som mu so slzami na krajíčku oka.
"Nemáš zač." Usmial sa na mňa. Pozrela som sa na Kaina. Vypadal dosť zúfalo a bol smutný.
Neviem prečo,ale začala som strašne plakať. Prečo sa hrá akoby mu na mne záležalo? Však sa so mnou len hrá.
"Neplač." Taji mi zotrel slzy a usmial sa na mňa. "Nestojí ti za to."
Akoby si mi ty zato stál,keď som za tebou plakávala.

***

"Poď s nami na tobogán!" Povedala Mela a ťahala ma von z lehátka. Povedala som jej,že nemám chuť,ale potom za nimi prídem. Nemala žiadnu možnosť len súhlasiť.
Ležala som na lehátku a rozmýšľala. Uhm,,tak rada by som ho teraz pobozkala. A bol tak strašne zlatý. Keď som sa po nich pozrela nikde neboli. Išla som do bufetu si niečo kúpiť na jedenie.
Kúpila som si hot-dog a išla som si ľahnúť na kúpalisko.
*Ham* Kain mi zahryzol do Hot-dog-a. Okamžite som sa začala červenať.
"Čo to robíš?!" Zakričala som. Taji sa na mňa pozrel,keď počul môj hlas.
"Papám." Zasmial sa. Chytil ma okolo pásu a posadil na lehátko. Chytil mi ruky. "Tayuya. Máš menštru-"
Buchla som ho po hlave. "Nie,nemám ty dement!"
"Tak prečo si taká?" Opýtal sa ma a pozrel sa mi rovno do očí.
"Sám to vieš."
Pribehol k nám Taji.
"Neviem." Odpovedal Kain
Obliala som ho vodou. "Nerob sa sprostým! Nie som tvoja hračka! A Ani ti nepatrím!"
V tom som pobozkala Tajiho na ústa.
Kaina to 100% odrovnalo.
"To bola tá nedokončená fľaša zo včera." Povedala som Tajimu. A tak ako to odrovnalo Kaina,tak aj Tajiho.
/Áno. Aby som dotiahla na Tajiho,postavila som sa na lehátko./
"K-Kto ti nahovoril tieto blbosti?" Opýtal sa ma Kain a popritom koktal.
"Zistila som to."
"Nie je to pravda!" Povedal Kain. Taji tam stále stál.
"Neklam mi! Prosím už ma neklam!" Plakala som. "Neklamem ťa!" Zakričal.
"Klameš!"
"Neklamem!"
"Klameš!" Vykríkla som hlasitejšie.
"Neklamem,ja ťa ľúbim,Tayuya. Tak prestaň si vymýšľať blbosti! Prosím!" Zakričal a odišiel.
Spolu s Tajim sme boli dosť prekvapený. "M-Myslí si,že keď ma oklame,že ma miluje,uverím tomu?" Povedala som tichým hlasom.
"Tayuya! Ty máš dnes narodeniny? Hahaha. To je super,Kain ti kúpil náhrdelník len tak,ale môže to byť ako darček. Už ti ho dal?" Opýtal sa ma Tan a objal ma s vínom v ruke. Prosím zabite ma.
"Nepočúvaj ho." Povedal Rei a prišiel ku mne.
"Všetko najlepšie,Tayuya!" Povedal Tan.
Som vo veľkej depresií. Nevedela som,čo robiť. Komu mám veriť...a čomu mám veriť vôbec.
"Tiež ho ľúbiš?" Opýtal sa ma Tan.
Bola som ticho.
A premýšľala.
*Slzy* "Nech ma klame. Ja ho ľúbim tiež!" Rozutekala som sa za ním.
"Kain!" Zakričala som a utekala k nemu.
Otočil sa ku mne chladným pohľadom.
"Prosím,nepozeraj sa tak na mňa. Vieš,zistila som aký sú starší chlapci..to že sa zahrávajú s dievčatami,tak ako ty teraz so mnou."
"Ja sa s tebou nehrám." Povedal po tichu.
"A dôkaz?" Opýtala som sa.
"Prišiel som len za tebou. Aby som bol s tebou. Vykašľal som sa aj na skúšky a všetko ostatné,len aby som bol s tebou."
"K-Kain."
"Záleží na tom,či sú starší a či nie? Či máš 14 a ja 19? Či som skúsený a či nie,stále sa viem zaľúbiť..Každý človek vie milovať." Povedal a usmial sa na mňa.
"Práve dnes.. mám 15." Povedala som.
"Už o tom viem." Usmial sa a chytil ma za ruku.
Pozrela som sa na neho.
<Určite si myslíte,že to je teraz ako v rozprávke,ale ja si to myslím celkom tiež. Lenže verte,že toto nie je to rozprávkové.>
"Oddnes spolu chodíme. A nepatríš len ty mne. Ale aj ja tebe."

***

Myslela som si,že na kúpalisku strávim aspoň 3 hodiny. No hneď potom ako som začala chodiť s Kainom..Uhm áno s mojím prvým frajerom. Išli sme ku Charliemu. Rei mi pripravil balóny,a tortu,ktorú upiekla moja mama. Strašne som sa tešila. Pozvala som aj Tana a tak. No samozrejme boli mi divné oslavovať u Charlieho. Ale nebol tam. Bol s Jackovou frajerkou. A Jack doma nebol tiež. Rei hovorí,že je to jeho dom. Teda skoro. Lebo s Charliem sú ako bratia. Ale i tak..č-č-o si o tom myslíte? Je to v poriadku? Sama neviem,čo mám robiť. A jediný kto o tom vie je Mela. Reiovi som to nepovedala,ani Tajimu. No ten asi stále stojí tam pri lehátku,pri ktorom som mu dala pusu. Dúfam,že si moje narodeniny užijem,pretože teraz len začínajú.



V následujúcej časti.

Vylepila mi facku. "Rei mi to povedal! Chodíš s nejakým 19-ročným chlapcom! Tayuya! To nevieš,že jemu ide iba o jediné? Celé prádzniny nepôjdeš von a s tým chlapcom sa ani nestretneš,Tayuya!"
-
"Rozišiel som sa s Lianou."

Nádej umiera posledná - 15.časť - Pravé pocity

17. listopadu 2015 v 20:39 | Vaness |  Dielové

Ten piercing pod jeho perou..Má podobný aj Rei. To sú až taký dobrý kamaráti?
A-Ale je strašne pekný..A to dievča..teda Rubenová frajerka je vážne pekná.
Uhm,, Prečo sa s nami hrajú. Prečo nemilujú jednu. A prečo sú taký zlí. Pekní..Uhmm. Prečo si Kain taký tajomný? Prečo som si to všimla až teraz? Skutočne sa so mnou len hráš? Alebo skutočne robíš napriek Liane,pretože k nej ešte stále niečo cítiš? Všetko,čo si mi hovoril bolo klamstvo? Heh,pravdepodobne asi áno. Prečo by sa mal skúsený 19-ročný chalan zaľúbiť do decka. Úbohého decka,ktoré sa zblázni z jedného slova. Zaľúbiť do mňa. Ako veľmi som kleska? Ako veľmi som začala byť naivná? *Rozplakala som sa* Prečo si sa so mnou len hral? .. Všetko,dokonca aj to,čo bolo v kabinke bolo klamstvo? Ale je to vlastne moja chyba. Ja som mu dovolila hrať sa so mnou..A tou chybou bolo sa opiť. J-Ja som sa opila..a to čo on začal som ja dokončila. (bozkávala som ho,a dotýkala sa jeho pier) Je to moja chyba.
"Neplač." Povedal Charlie a zotrel mi slzu z tváre. Pozrela som sa na neho.
"Nemôžem sa bozkávať,keď ma niekto vidí." Povedal Charlie a usmial sa na mňa.
Rei si vyzliekol mikinu a podal Charliemu. "Díkes,brácho." Poďakoval Charlie.
Prečo sa cítim trápne. Rei ma pritiahol k sebe. "Dovoľ aby som ti predstavil moju sesternicu,Tayuyu."
"Zdraví ma." Pobozkal mi ruku. Charlie je ako princ.
"Ako dlho ma chceš nechať samú?" Povedala Rubenová frajerka.
Uhm...Charlie je taký pek-
"Buď už ticho." Povedal Charlie.
He? Č-Čo to bolo? Prečo jej zrazu tak hnusne odpovedal.
"Bože,sama nevieš čo chceš." Povedal Charlie.
"Prestaň! Nebuď ku mne taký."
"Nechce aby som pre teba znovu vymyslel pesničku." Usmial sa Charlie.
V tom sa Rei začal smiať. "Aká bola posledná? Uplakaná blondína?"
"Nie,Chodiaca katastrofa." Zasmial sa Charlie.
Zabudla som. V tomto období..prevláda len vzhľad. Možno vyzerá ako anjel,no zvnútra je diabol.

***

"Uvidíme sa." Povedal Charlie a odišiel spolu s "Uplakanou " blondínou.
"Je hrozný." Povedala som. Asi ho nenávidím. Prečo sa s ním bozkávala,keď je taký hnusný?
"Čo narobíš. Ja sa správam pekne,hrám sa s dievčatami ale nehovorím im špatne. Predsa sú dievčatá naivné,citlivé a krehké strvorenia."
"Priala by som si aby sa vám to raz vrátilo." Povedala som.
Skutočne. Prajem si z celého srdca aby sa im to vrátilo. Aby vedeli aký to je pocit. Naivné stvorenia..Ak sme my stvorenia..čo sú oni?
-
Na druhý deň som išla vonku s Melou. A bol s ňou aj Taji. Vážne si myslím,že spolu chodia. Ale nevadí mi to. Skôr ich v tom budem podporovať. "Ináč. Gratulujem vám."
Mela sa zadivila. "Ale my spolu nechodíme. Sme len kamaráti."
Aha..ale i tak prečo sú spolu. "Aha."
"Podte ku mne. Mám voľný byt." Navrhla Mela. A tak sme všetci išli k nej.
Zaujímalo by ma..Prečo sa Taji so mnou odvtedy nerozprávala. A ak áno,kedy to bolo?
"Ako si ináč užívate letné prádzniny?" Opýtala som sa,pričom som chcela nahodiť tému počas cesty k Mele.
"Fajn." Povedala Mela.
"Super." Usmial sa Taji.
Mela sa začala rozprávať s Reinom a ja som ostala vzadu sama s Tajim.
"I-Ináč prepáč zato čo sa stalo u Tana." Ozvala som sa. Vážne mi to je ľúto.
"Uhm,nič sa nestalo. To by som ti ja skôr mal povedať prepáč. A aby si mi odpustila strávime spolu super deň ako v našom detsve,okey?"
Prikývla som a úsmev sa mi objavil na perách.
Prišli sme k nej a sadli sme si na gauč. A ako inak zahrali sme si kráľa.
Bola som kráľ. Táto hra ma úplne nudí. Neviem prečo ale asi ma ani nebude baviť,keď tu Kain nebude.
Keď sme dohrali kráľa,išli sme hrať fľašu.
"Pravda alebo odvaha?" Opýtala sa ma Mela.
"Pravda."
"Čo cítiš ku Kainovi?" Usmiala sa.
A tak ma táto otázka úplne odrovnala. Čo mám nato odpovedať? Keď sama neviem.
"Ok ak nevieš odpovedať,opýtam sa ťa inú otázku. Čo cítiš ku Tajimu?"
"Ako to chcel on sám. Len kamarátsvo."
Sám to tak chcel. A stavím sa,ak by odzačiatku nebol taký chladný,možno by sme spolu chodili. A Kaina by som nikdy nestretla. Lenže neviem,či to je dobré...alebo zlé.
Rei ma objal. "Ja chcem spať."
"Ja niesom tvoja hračka." Povedala som.
Rei sa pozrel na Melu. A Mela očervenela. Objal ju zozadu.
Rei sa pýtal Mele,Pravda alebo odvaha? Mela si vybrala Odvahu a tak jej Rei dal:"Pobozkaj ma."
Síce tomu neuveríte ale Mela ho tak rýchlo pobozkala,že som si to ani nevšimla.
Hrali sme ďalej fľašu...A tak prišiel rad na mňa aby som dala pusu Tajimu.
Zaujímalo by ma,prečo sa tak strašne nudím. Prečo ma toto vôbec nezaujíma dokonca aj teraz,keď sa mám pobozkať s mojou "bývalou láskou" nie som vôbec rozrušená... prečo ..
"Nie,Tayu mi ju dá na svoje narodeniny." Povedal Taji.
A tak som ľahostajne len prikývla.
V noci som nevedela zaspať. Premýšľala som nad zajtrajškom.. Nad Kainom...A hlavne spomínala som na nás dvoch.
Pred mojím domom som začula nejaké zvuky.
Bol to Charlie.
Bozkával sa s "uplakanou" blondínou. A všimol si ma.
Nevedela som čo urobiť a tak som začala umývať okno.
Uhm..Trapas.


***


A tak nastal deň mojích narodenín. Vstala som o 6:00 a začala som pískať po celom dome. "Mám 15! Mám 15! Mám 15! Muhahahahahaha! A mám už občianský preukaz!" Nahlas som sa smiala. Keď do mňa celá rodina spolu s Reiom hodila vankúš,a ja som sa kotúľala dole po schodoch. Vstala som zo zeme a povedala:" I tak mám 15!" Zasmiala som sa. Od sestri som dostala čierny lak. Čo je maličkosť ale ja ho proste milujem. Brat ma mal v r*ti. A od rodičov romantickú knížku,ktorú som hodinu oblizovala. No ešte viac som sa začala tešiť,keď som si pripravovala plavky na kúpalisko. Spolu s Reiom.
"Zabav sa." Zaželala mi moja rodina. Pobozkala som ich na líce a poďakovala.
Prišiel pre nás Jack na aute. Áno,skoro mi odpadla hlava,keď bol v plavkách. Nasadli sme do auta a vyrazili sme. Ale počase ma tá radosť prešla..keď som si vzpomenula,že tam príde aj Kain. Ako budem reagovať a čo urobím.
Keď sme boli tam,išla som sa prezliecť do kabinky. ..a znova.. Kain. Mám na neho spomienky proste všade!
"Strašne si mi chýbala."
"K-Kto tam je?!" Vykríkla som.
Vošiel dnu.
"Predsa ja.."



V následujúcej časti:

Obliala som ho vodou. "Nie som tvoja hračka! A Ani ti nepatrím!"
V tom som pobozkala Tajiho na ústa.