Srpen 2016

Pomaly sa zabíjaš - 2. Hlúpa

9. srpna 2016 v 14:31 | vanes |  Dielové
,,Čauko.

Volám sa Mei. Mám 15!

A som to najhyperaktivnejšie dievča!"


,,A hlúpe." Dodala Chie, ktorá išla vedľa mňa. ,,Ale no." Zasmiala som sa. Prerušila ma, keď som skúšala ako sa predstavím mojej novej triede. Však idem na strednú.

,,T-Tam je!" Povedala potichu Chie a v tom hneď jej líca dostali červenú farbu. Bolo mi jasné, že práve pred nami stojí Haru Toshi. ,,Oh, Takže vážne ide na tú istú školu ako ty." Dodala som. Ona sa usmiala. ,,Prečo mu to proste nepovieš?" Opýtala som sa jej. ,,N-Nie!" Koktala. ,,Ah. Vieš, Chie. Strach musíš aj tak raz prekonať. Choď a povedz mu to." Povedala som. ,,Niee.. poviem mu to v stredu, fajn?" Vedela som,že klame len aby ma už umlčala. No súhlasila som aj tak. Myslím si, že povedať hneď niekomu city je ľahšie ako stále byť nerozhodná jeho odpoveďou a trápiť sa za ňu. Ach jaj. Toshi Haru je chlapec, ktorý sa jej páči už od základnej školy. Už je predsa staršia, za tie roky by už mala nazbierať nejakú odvahu.

Išli sme do triedy. Nevidela som tam nikoho zaujímavého tak som si sadla do poslednej lavice pri okne. Ako kamarátky s Chie by sme mali sedieť vedľa seba, nie? No ona, keď videla Toshiho tak si sadla vedľa neho. Ale nevadí. Budem jej držať palce. Bola som zahľadená von oknom a premýšľala nad mojou novou strednou. Som už tu. Ale nič nie je také, aké som si myslela. Jednoducho, nie je tu nič, čo by ma zaujímalo. Iba ľudia pod moju úroveň. Nie som namyslená. Ale časom pochopíte ako to myslím. ,,Kyaah." Počula som krík. Pozrela som sa a Chie ležala na zemi. Prišla som tam a opýtala sa, čo sa deje. ,,N-Nič." Povedala a snažila sa postaviť. Pomohla som jej. Pozrela som sa na Toshiho. On uhol pohľadom. ,,Ak jej niečo urobíš, tak zbadáš." Povedala som a prekrížila si ruky cez prsia. ,,To je v poriadku." Utíšila ma Chie. Tch. Po škole som sa išla prezuť. Všetci sa na mňa pozerali akoby som bola nejaký kanibal. Mám fialové vlasy a čo? Každý si farbí vlasy a nosí to, čo sa mu páči. Obula som si moje obľúbené tenisky a vyrazila domov. Predomnou bolo pár dievčat, ktoré sa stále pozerali dozadu-na mňa. Nevychované. Asi si pôjdem niečo popozerať do mesta. Ale počkať. Kde je internát? Hee, musím sa niekoho opýtať. Chcie ísť na intrák nedovolili, takže už išla dávno na autobus. A ja. Čo mám robiť v tomto meste sama. Ja som naozaj hlúpa. A toto sa stane, keď ti všetko vybavujú rodičia. Idem za učiteľkou.



Pozerala som sa na dvere s číslom 18. Bohvie, koho mám spolubývajúcu. Otvorila som dvere. Dve postele. Na jednej kufor, ktorý patril asi mne, keďže moja mama vybavovala všetko za mňa. A na druhej bolo dievča. Prišla som bližšie. Čierne vlasy, čierne oči, tetovanie, piercsing, tričko Black Veil Brides a čierny rúž. Skoro som onemela. ,,Andy!" Zakričala som. ,,Ticho!" Zakričalo to dievča a spalo ďalej. Toto je fajn. S ňou si budem rozumieť 100%. A teraz.. by som mala ísť pozrieť toto mesto a nejaké obchody. Ale čo keď sa stratím ? Aleee, keby niečo opýtam sa niekoho. Hodila som si tašku na posteľ a išla von. Kde by som teraz asi mala ísť ? Asi sa pôjdem niekde najesť. V tom som zahliadla obchod, kde mali len čierne oblečenie. Zabudla som aj na hlad a hneď som išla nakupovať. Tak a toto bude môj obľúbený obchod. Krásne čierne šaty, na ktorých bol znak BVB. Pozriem cenu. ,,50 euro?!" Vykríkla som na celý obchod. Trapas. Radšej sa pôjdem pozrieť sem niekedy inokedy. Presnejšie, keď budem mať nato peniaze. Vzdychla som si. V tom som stretla dievčatá z mojej triedy. Pche. Iba sa na mňa pozreli a išli ďalej. Určite sú štetky. Haha. Je to zlé, keď Chie nedovolia ísť na intrák. Asi by som sa mala ísť učit. Ale veď je len prvý deň, čo to tu pletiem ? Uf! Mei! Vzchop sa. Si tu sama. Konečne oslobodená od domácich prác, od nekonečných hádiek s rodičmi, od otravných súrodencov, čo viac si môžem želať ? V tom som sa zasmiala a začala utekať po meste. Muhahaha! Ale ako vždy, ja nemotorná, som zakopla a spadla som. No? Treba ti utekať po meste? Eh, rozbila som si dolnú peru. Zotrela som si krv z pery. Ach. Zodvihla som sa zo zeme, a oprášila si kolená. Idem už naspäť. Napuchne mi pera, ak si nedám niečo studené.



,,Chieee." Kričala som na ňu, keď som ju ráno čakala na zástavke. ,,Mám novinku! Dnes sa určite priznám Toshimu!" Zasmiala sa. To je celá ona. Iba Toshi. ,,Wau! Konečne! Budem držať palce." Myslím si, že sa konečne zbaví svôjho kameňa na srdci. Dúfam,že to dnes urobí. Zaujímalo by ma, prečo tak veľmi chcem aby to urobila. Dala som si facku. Znova som bola nepozorná. Nemyslela som na následky. Mei,Hlúpa Mei! Ak ju odmietne, bude trpieť ešte viac! Než som sa nazdala, Chie už utekala k nemu. Čo mám urobiť?

V tom som začala utekať za Chie. Ak ju odmietne, musím byť pri nej.
Ach! Zavrela som si oči a z celých pľúc som zakričala:
,,Počkaj,Chie!" Keď som otvorila oči, tak som videla, že sa chceli pobozkať. Bola som prekvapená a aj mi odľahlo,že konečne povedala svoje city a jej city boli opätované.
,,Vyrušila nás." Povedal Toshi. He? Chie sa na mňa pozrela. ,,Chceš jej v tom zabrániť? Aby ma pobozkala?" Opýtal sa ma Toshi. Čože? Šibe mu? ,,Nie,ja len-" Chie ma prerušila. ,,Ale veď ja som si myslela,že chceš aby som sa mu priznala, tak prečo ma chceš teraz zastaviť? Konečne som našla svoje šťastie a ty ma chceš zastaviť?" Vyzerala nahnevane. ,,Nie. Veď ma nechaj dohovoriť." V tom chytil Toshi Mei za ruku. ,,Chceš to dokončiť, alebo čakáš kým ťa znova vyruší?" Opýtal sa jej. On ju navádza proti mne? Sme kamarátky už 9 rokov, nepodarí sa mu to. ,,Myslela som si, že si moja kamarátka." Povedala a odišla s ním.
Vysvetlí mi niekto...čo sa to práve teraz stalo?

následujúca časť

Pomaly sa zabíjaš - 1. Láska

9. srpna 2016 v 14:24 | vanes |  Dielové


Láska,,, je nič.

Je to len niečo, čo nás privádza do rozpakov.

Je to Ilúzia, pri ktorej si myslíme, že sme štastní.

Ale popritom ani netušíme,,,
Ako veľmi zranení sme.


Pomaly sa zabíjaš - úvod

9. srpna 2016 v 14:21 | vanes |  Dielové


hl.postava:
Mei

žáner:
Romantika
popis:
Nikdy som nebola ako ostatní. Nikdy som sa nepokúšala uveriť klamstvu, ktoré je pre mňa najvhodnejšie, pretože iba takému klamstvu,,, sú ľudia schopní uveriť.

časti: