Květen 2017

Spojená škola Ahn - 1.časť

1. května 2017 v 10:00 | veena |  Dielové

"Veď už idem!" Zakričala som do telefónu a zložila hovor. Bežala som dole schodmi, pričom ma zastavilo volanie nejakej tety.
"Uhm, áno. Ja som Jun. Čo sa deje?"
"Prišiel vám dopis." Vybrala ho.
Zobrala som ho, poďakovala a pokračovala v behu. Popri behu som pozrela, kto mi píše. Ako vždy moja matka. Roztrhala som ho a hodila do najbližšieho koša. Zazrela som aj Nelu, ktorú sledoval hnedovlasý chlapec, tuším, študuje kardiológiu na našej škole. Keď som už konečne bola na mieste, obzrela som sa okolo seba. Všade boli opití ľudia. Dievčatá, ktoré mali sukňu vysunutú dobre, že nie na krku ako joker. Podprsenky tyrkysové a priesvitné tielka. Hovorím si, dobre im je. Ironicky samozrejme. Išla som ďalej. Obchytkávanie. Bozkávanie.
"Len sa tešte nato, ako zajtra budete nariekať, čo ste robili opití." Zachychotala som sa.
Konečne!
Predo mnou stála Park, nie park ako park, ale Park ako meno. Bola táák pekne oblečená. Mala čierne dlhé šaty s dlhými rukávmi a červený rúž.
"Aha, už chápem, prečo ma volala." Povedala som si.
Okolo seba mala hárem. Bola napitá ako činka.
"No tak, ideme domov." Povedala som. Chytila ju okolo pliec a zodvihla.
"Moja Jun. Moja Juuun." Začala spievať.
"Boha, páchne ti z úst" Sťažovala som sa.
"Chceš nejak pranostiku? Ďžing bells." Oznámila.
"Aspoň kebyže to zaspievaš a určite je to pranostika." Zasmiala som sa.
Jeden ma chytil za zadok.
"Iya." Povedala som potichu. Pozrela sa za seba.
"Prečo nám ju nesieš preč? Nechceš si s nami zatrsať?" Opýtal sa dáky kok*tko.
"Jasné, prečo nie." Krivo som sa usmiala a položila Park na bezpečnú stoličku, ktorá by ju podoprela.
Prišla som k nemu a navrhla, aby sme sa chytili za ruky. Naše ruky sa stretli-chytila som mu ruku a prevrátila k chrbátu. "Mal by si ísť domov, určite ešte nemáš ani 18." Povedala som a hodila ho k stene.
"Nejak si vyskakuješ!" Zakričal a nejak sa mu zatúžilo ma poraziť. Toto milujem. Uhla som sa a dala mu jemnú facku, pričom som sa zasmiala. "Ty!" Obvinil ma a chytil za plecia.
Pozrela som sa mu do očí. "Yéy. Aké romantické, že?" Našpúlila som ústa-kolenom mu kopla medzi nohy.
"Môžme ísť, Park."
"Ideš, Jun! Za toto...za toto..." Ani nedopovedala a zaspala. Zobrala som ju na chrbát a odviezla na koľaje. -Internát, naša izba-


"Paaaark!" Zakričala som hneď zrána o 6:00.
"No?" Usmiala sa ako mačka.
"Vstavaj." Povedala som kľudne a zasmiala sa.
Obliekla som sa, namaľovala a odzdravila som sa Park. Ona chodí na iný odbor. Chodí na športovú. Samozrejme na plávanie, preto má aj tak peknú postavu.
Prišla som k svojej triede a už z dverí som počula nejaké drby. Vošla som a všetci spozorneli.
"Čo sa deje?" Opýtala som sa nechápavo.
"Včera zmizla Nela." Povedal Jong.
"Čože? Však včera okolo 7-mej večer som ju videla."
"Nevrátila sa na koľaje a ani nedvíha mobil." Povedal.
"Oh, to je v pohode. Ako ju poznám z videnia, neustále bola opitá. Teraz niekde je na byte s nejakým chlapcom." Povedala som úprimne.
Všetci stíchli.
Profesor prišiel do našej triedy, no niekto ho zavolal a už sa nevrátil. Mali sme voľnú hodinu z neznámeho dôvodu. Nechal si v triede mobil,ktorý začal zvoniť. Zborovňa nie je ďaleko, myslela som si, že je tam, tak som proste zobrala mobil a išla mu ho podať, kým neprestane zvoniť. Avšak, ani moja rýchlosť nestačila, kým neznámy zložil, zastala som teste pred riaditeľňou. Chcela som zaklopať na zborovňu, keďže sú vedľa seba.
"Nikto sa o tom nemôže dozvedieť." Počula som slabý hlas riaditeľa, ktorý bol počuť z jeho kancelárie. Prišla som bližšie.
"Ale toto je už tretí študent." Povedal náš profesor, ak som počula dobre.
"Chcete byť nezamestaný?!" Zvýšil hlas riaditeľ.
"Nemôžme to tajiť... a ani rodičom klamať, že ich deti sú niekde na výlete alebo sú poza školu." Povedala zástupkyňa riaditeľa.
Zhíhla som. Natlačila som sa viac na dvere, pričom trošku praskli. Rýchlo som sa rozutekala do mojej triedy, kým prídu k dverám. Srdce mi bilo o závod. To snáď nie je možné.
Moja zvedavosť sa zvýšila. Ale ja ako obyčajný študent nemôžem urobiť takmer nič. Vstúpila som do triedy.
"Dala si mu mobil?" Opýtal sa Jong.
"Á-" Nedopovedala som. Nechala som ho tam! Teraz, ak sa budú pýtať, kto ten mobil išiel odniesť, bud vedieť, že som to ja.
Otočila som sa k triede. "Počúvajte ľudia, ak sa vás budú pýtať, kto-" Prerušil ma príchod profesora.
"Sadnúť." Povedal rozčúlene.
Sadli sme si.
Vydýchol si a ja som len pozorne kontrolovala jeho rýchlosť dychu.
Rozopol si kabát, pootvoril pravú stranu kabátu a z horného vrecka vybral svôj mobil.
Zalial ma pot. Čo teraz?!
"Kto mi ho bol odniesť?" Opýtal sa.
Jong bol ticho. Vydýchla som si. A predsa bola voľná hodina, tak by si ma nikto nevšimol, nie? Usmiala som sa.
"Bola to Jun." Povedala zrazu Ciara.
Vyskočila som prekvapená zo stoličky. Profesor sa pozrel na mňa a dvoma prstami ukázal nech idem ním.
Stláčala som si prsty a potichu išla za ním. Zastavil ma pri okne, pričom som mala výhľad na futbalové ihrisko.
"Čo všetko si počula?" Opýtal sa ma.
"Kedy?" Snažila som sa dať prekvapený výhľad.
Buchol po parapete. "Nehraj sa na hlúpu."
Zapozerala som sa na hnedovlasého chlapca zo včera, ktorý bol na ihrisku a bol s nejakým chlapcom, do ktorého strkal.
"Nerozumieš?!" Zkríkol.
Vrátila som sa do reality. "Čo? Hlúpa? Prepáte, ale máte dôvod ma nazývať hlúpou? Áno. Ja som vám bola odniesť mobil, no v zborovni nikto nebol, tak som proste myslela, že ste v riaditeľni, tak som sa nahla a počula som riaditeľov krik, myslela som si, že sa hádate. Hrozne som sa zľakla, tak som proste utekala do triedy a zabudla mobil!" Zvýšila som hlas a odišla do triedy.
"Fúúúú. To bolo vážne niečo!" Nazrela som sa cez dvere, no učiteľa niet.

♫I will promise♫
Zdvihla som mobil.
-Áno?
-To som ja, vieš, čo sa stalo?
-Nie, neviem, Park.
-Zmizol Dennis!
-Čože?!
-Áno, naposledy ho videli s Honom.
-Kto je Hon?
-Študuje kardiologiu, má hnedé vlasy a je dosť vysoký.
Vypadol mi z ruky mobil.
Znova bol pri človeku, ktorí zmizol. Tak ako aj pri Nele.
Zobrala som si mobil zo zeme. Zavesila a utekala za ním.
"Ak to máš na svedomí ty, si mŕtvy!" Pomyslela som si.


Ták, ako sa vám páčila prvá časť? Viem, bola dosť dlhá, ale musela som sa snažiť, aby bola aspoň niečím zaujímavá. Ak teda aj bola.
Chcete pokračovanie? ^^

2